Elektromobily ako zdroj chronických ochorení?

   Tak ako po krvavom biznise pani Lajnovej z Bruselu s experimentálnymi vakcínami dnes zažívame lavínu srdcovo-cievnych „príhod“ s vážnymi následkami na zdraví očkovaných až po ich nečakanú smrť, ďalší Lajnovej biznis s elektromobilmi môže vyústiť do pandemického šírenia ochorení horných dýchacích ciest užívateľov elektromobilov.

Propaganda boľševického typu

   Žijeme bizarnú dobu. Slabomyseľná Grétka zneužívaná ambicióznymi rodičmi (a tí ktoviekým) svojimi agresívnymi naivitami udáva tón toho, čo je „in“, a ešte aj najväčší spiatočník na Zemeguli, pápež, sa jej klania a je div, že jej ešte nebozkával nohy, lebo ten ich už bozkával naozaj kde-komu.

   Do toho nám bruselskí papaláši sľubujú „Green  Deal“, ako hotovú vec, s tým, že spásou bude elektromobilita. Tvárili sa, že jazdiť na elektrinu bude vlastne zadarmo a niektoré vlády to z hlúposti naozaj aj skúšali. Ibaže teraz, ako následok bezhlavých pandemických „opatrení“, elektrina zdražela tak, že niektoré výrobné prevádzky krachujú.

   Všetko je za niečo. S Prírodou sa nedajú robiť jednorazové experimenty, vždy sa to vráti ako bumerang. A keď uvážime, že demokraticky volení politici majú po svojom zvolení relatívne krátku dobu, aby nielen vládli, ale aj zvládli aktuálne problémy, tak je zamiesené na omyly. Príkladom je španielska vláda, ktorá na módnej vlne najskôr fotovoltaickú výrobu elektriny vyvolala a finančne podporovala, aby ju neskôr zrušila ako pridrahú. Najnovšie tu teda máme kampaň s direktívou preferovať elektromobily. Benzínové a naftové motory uvrhli bruselskí papaláši do kliatby. Ale za akú cenu?

Ako ďaleko zájdem?

   Časopis AutoBild Slovensko upozorňuje, že automobilka Tesla má, predovšetkým v USA, rozvinutú infraštruktúru nabíjacích staníc známych ako Supercharger. Takáto nabíjačka dokáže energiu elektromobilu doplniť v priebehu desiatok minút. V Spojených štátoch ich nájdete na 1 600 miestach, celkovo majú motoristi k dispozícii takmer 14 500 konektorov.

Ani desaťtisíce nabíjacích bodov však vodičom nepomôžu v prípade, že sa ich veľké množstvo stretne na jednom mieste. Presne to zachytáva video Stevena M. Conroya na Youtube. Zaznamenal, ako počas Dňa vďakyvzdania na mieste Madonna Inn v Kalifornii prišlo na nabíjanie viac než 15 automobilov značky Tesla naraz. A každému trvá nabitie desiatky minút, na rozdiel od pár minút u klasických áut. Najväčším nedostatkom elektromobilov v budúcnosti teda v skutočnosti nemusí byť ich cena, či dojazd. V elektromobilite došli v Európe najďalej hypernadšeneckí Nóri a dnes čelia aj najväčším problémom (viac TU)…

Achilova päta elektromobilu

   Základom tejto novej technológie je batéria. Tá vydrží len asi 200 000 km, potom ju treba vymeniť. Ale cena batérie je polovica auta! Navyše batérie musia byť stále v teple. Teda v zime musíte mať garáž a udržiavať v nej teplotu cca 20 ° C, inak batériu zničíte. Alebo ju neustále celú zimu na vonkajších parkoviskách ohrievať, teda musí byť napojená na elektriku! Z toho istého dôvodu je elektromobil v zime na dlhé cesty nepoužiteľný, lebo kapacita batérie klesne aj pod 50%.

   Ak si predstavíme, že všetky osobné autá na Slovensku budú na elektriku a priemerne najazdia za rok 15 000 kilometrov, bude ich priemerná spotreba 15 kW pri jazdení priemernou rýchlosťou 70 km/hod.. Tak spotreba elektrickej energie, len u áut, bude vyžadovať neustály výkon 900 MW. A pretože všetci budú dobíjať autá večer, tak bude potrebný okamžitý večerný a nočný výkon cca 2 500 MW. A pri dobíjaní batérií áut pri domácom zdroji to trvá aj 4 hodiny. Ibaže v noci sa na slnečnú energiu spoľahnúť nedá. A ak to má zachrániť (tak veľmi „zelenými“ fanatikmi ohováraná) jadrová energetika, tak jeden blok v Mochovciach má výkon „len“ 440 MW. Výstavba dvoch nových blokov trvala viac ako desať rokov a bola niekoľkonásobne predražená. Na taký nárazový večerný výkon navyše nie je dimenzovaná elektrická sieť, ani trafostanice.

Elektromobily životu nebezpečné?

   Francúzska poisťovňa AXA zverejnila štatistiky, podľa ktorých luxusné elektromobily majú nehodovosť vyššiu o 40%, ako u porovnateľných áut so spaľovacím motorom. Luxusné elektromobily majú totiž zvyčajne veľký výkon a ich motory sú podstatne živšie. Akcelerácia z 0-100 km/h trvá bežne do 5 sekúnd. Pre mnohých vodičov to je nezvyk, navyše ak sú na ceste nepriaznivé podmienky a oni nedokážu auto udržať na ceste. Elektromobily vo veľkých mestách sú zvýhodnené tým, že jazdia v BUS pruhoch. Na to nie sú ostatní účastníci premávky zvyknutí.

   Ďalším fenoménom je ticho, akým sa elektromobil pohybuje. Zažil som to osobne v Číne, ktorá je veľmocou elekromobility. Veď tam predali až 1,256 miliónov áut s pohonom novej generácie, vrátane elektromobilov. Malé skútre sú prakticky všetky na batérie. A to je problém práve večer, keď sa ženú ako tichí zabijaci ulicami a aby ušetrili batériu, radšej ani nesvietia. Byť dnes chodcom vo veľkom čínskom meste je naozaj adrenalínové dobrodružstvo.

   No a na vrchole pyramídy nových problémov je likvidácia horiaceho elektromobilu po havárii. Bežnými hasiacimi prostriedkami je to prakticky nemožné. Jediné zatiaľ známe riešenie je vložiť horiaci stroj do kontajnera s vodou. No ale pri hromadnej zrážke hrozí katastrofa. Kde by hasiči nabrali toľko kontajnerov a ako by ich vmanévrovali do zmäti rozbitých áut?

Je elektro, aj eko?

   Najväčším paradoxom je, že hlavná príčina zavádzania elekromobility je iluzórna. Čím väčšie batérie elektromobily totiž majú, tým je ich uhlíková stopa väčšia. Problémom nových elektromobilov je, že záťaž výroby batérií je väčšia než prínos fungovania elektromobilu bez lokálnych emisií. Podľa Bloomberg New Energy Finance elektromobil s veľkokapacitnými batériami musí jazdiť roky, aby dohnal záťaž, ktorú spôsobila len výroba samotných batérií.

   Hodnotenie pritom vôbec nerieši ekologický dopad ťažby drahých kovov, ktoré sú pre výrobu batérií potrebné, rovnako ako neberie do úvahy presuny komponentov po svete, ani náročnosť recyklácie atď. Ide len o samotnú výrobu batérií a zdroje energií, ktoré sa pri tejto výrobe využívajú.

   Navyše podľa nových štúdií naftové motory už vypúšťajú do ovzdušia minimum CO₂ a ďalších škodlivín! Nový Mercedes triedy C 220d s dvojlitrovým štvorvalcom s výkonom 143 kW má emisie tak hlboko pod všetkými limitmi, že si od Green NCAP vyslúžil maximálnu známku takzvaného Indexu čistého vzduchu (Clean Air Index), teda 10. Tú inak dosahujú len elektromobily, ktoré neprodukujú lokálne výfukové emisie (a tie spôsobené elektrárenskými zdrojmi sa im podľa európskej legislatívy nepochopiteľne nezapočítavajú). Nemecký autoklub ADAC v reálnej prevádzke preveril emisie 13 dieselov s až neuveriteľnými výsledkami. Už spomínaný Mercedes 220d neprodukuje vôbec žiadne oxidy dusíka, podobne ako BMW 520d Touring alebo Opel Astra 1.6D (1mg/km). A naftový Citroën Berlingo sa dostal na hodnotu 7 mg /km.

   Žiaľ, je to až absurdné, ale aj niektorí lokálni komunálni politici chcú predviesť svoje eko-údernícke myslenie a tak broja proti dieslovým autám, ktoré vyháňajú z miest pod jednostranne zameranými a hlavne mylnými argumentami. Predháňajú sa, kto bude mať skôr len elektrickú dopravu. A čo potom, keď elektrina (zo známych dôvodov chaotických pandemických „opatrení“ a umelo pestovanej ruso-fóbie) jednoducho nebude, tak ako pred tým varuje rakúska armáda?

Výpary z elektrolytov

   V posledných rokoch, pod dvojitým tlakom vyčerpania energie a zhoršovania životného prostredia, sa vývoj elektrických vozidiel stal hlavným vývojovým trendom automobilového priemyslu v budúcnosti. Podľa otočeného porekadla, že všetko dobré prináša aj niečo zlé sa už začínajú objavovať prvé správy, ktoré upozorňujú na nebezpečie hlavne u poškodených alebo vypálených batérií pre elektromobily.

   A tak minulý rok Taotianchen Wan a Yikai Wang v článku „The Hazards of Electric Car Batteries and Their Recycling“ publikovanom v Earth Environmental Science reagovali na správu organizácie Friends of the Earth (FoE), že extrakcia lítia nevyhnutne poškodzuje pôdu a spôsobuje kontamináciu ovzdušia.

   Tak sa dozvedáme, že „Lítium-iónové batérie sú vyrobené z netoxických materiálov… ich výroba je však drahá a majú slabú kompatibilitu s inými batériami. Keďže vyradené batérie predstavujú hrozbu pre ľudské zdravie a udržateľnosť životného prostredia, lítium-iónové batérie sa môžu prehriať a vznietiť, keď sú vystavené vysokým teplotám, pričom sa uvoľní oxid uhoľnatý a kyanovodík, ktoré môžu byť veľmi škodlivé pre ľudské zdravie. Okrem toho odpadové batérie tiež spôsobia znečistenie vody a spomaľujú rast a reprodukciu vodných organizmov a iné potenciálne nebezpečenstvá...“

  Keďže nás primárne zaujíma znečistenie ovzdušia mimoriadne varovné je dosiaľ odborne nedostatočne spracované ohrozenie ľudského zdravia batériami v prevádzkovanom elektro-vozidle, keď sú niektoré z nich z rôznych príčin poškodené. Keďže v elektromobile je celá séria batérií, nie je vždy ľahké bez odbornej prehliadky prísť na to, že jedna, či viacero batérií je poškodených, čo vedie k nebezpečnému javu evaporácie výparov čiastočiek v batériách prítomných ťažkých kovov. Poškodená batéria sa totiž vplyvom susedných zahrieva a tak sa čiastočky jej obsahu dostávajú do ovzdušia. A čo je horšie, následne sú nasávané klimatizáciou auta a tak sa dostávajú do kabíny vozidla, kde ohrozujú zdravie cestujúcich chronickou expozíciou. Ich prítomnosť vie rozpoznať len veľmi citlivý laik, pre väčšinu exponovaných osôb je to nepostrehnuteľná chronická záťaž. Bruselom nanútená elektromobilita však dá príležitosť na ďalšie praktické pozorovania, čo napomôže veľkým epidemiologickým štúdiám v budúcnosti.

      Po všetkých týchto faktoch sa môžeme vrátiť ku konštatovaniu z úvodu tejto úvahy. Súčasní západní politici sa zo známych dôvodov uchyľujú k okázalým, ľúbivým a na pohľad efektným, ale krátkodychým riešeniam od mantinelu k mantinelu a neberú do úvahy dlhodobé následky. A tie sa už dostavili. Nebude ekologickejšie sa v najbližších euro-voľbách takýchto zúfalo naivne „zelených politikov“ s boľševicko- progresívnym kampaňovitým myslením jednoducho zbaviť?