Občan má byť iba divákom alebo aj účastníkom života slovenského národa ? Časť VI.

III.

Teoretické východiska a praktické kroky k naplneniu politických potrieb občanov.

( pokračovanie v tom, čo je možné zaradiť do dokumentu Platforma občanov SR )

12. Zabezpečiť politický záväzné ( zákonné ) upravenie vzťahu vládnej moci a občanov ako základu štátnej moci v otázkach účasti občanov na správe vecí verejných založením inštitúcie „Ústredie občanov pre správu veci verejných“.

Dôvod založenia uvedenej inštitúcie: V kapitalizme skutočná demokracia neexistuje, pretože ide skôr o polyarchiu. Občania v proklamovanom demokratickom a právnom štáte, ktorý je skôr zásterkou ako realitou, nemajú k dispozícií ani bohatstvo a ani žiadne organizačné zložky, útvary a nástroje, ktorými by mohli udržiavať v akejsi rovnováhe požiadavku politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou a teda mocou minoritnej triedy kapitalistov. Samotná polyarchia rieši iba problém volieb na rôznych stupňoch a takým spôsobom, aby sa moc nikdy nemohla dostať mimo vplyvu minoritnej triedy kapitalistov a ich rôznych prisluhovačov.

Dôverovať veľkej väčšine politických strán v našej spoločnosti sa neoplatí, pretože v skutočnosti ich programové ciele spojené s víziou silného národného štátu neexistujú, a preto všelijaké ich priority a úlohy sú postavené tak, aby v žiadnom prípade nenarušili globálne politiky, ktoré sa formujú a presadzujú cez predstaviteľov globálneho kapitálu. Súčasný vplyv a moc politických neziskových organizácií, ktoré sú výtvorom strany minoritnej triedy kapitalistov, je potrebné vyvážiť vplyvom a mocou inštitúcie občanov, ktorá nebude v rukách žiadnej politickej strany a nebudú podliehať priamemu riadeniu ústredného štátneho orgánu.

Finančné zdroje nemôžu byť problémom fungovania uvedenej inštitúcie. Za základ financovania sa môže zákonom určiť, že Fond pre účasť občanov na správe veci verejných bude tvorený doterajšími príspevkami do rozpočtov politických strán za získané volebné hlasy. Ako doplňujúci spôsob finančných zdrojov do Fondu navrhujem z rozpočtov príslušných ministerstiev, ktoré sú doteraz určené výlučne pre potreby rôznych neziskových organizácií. V tomto smere by sa malo použiť pravidlo zachovania parity: strana Občanov SR má dostať toľko finančných zdrojov ako politické neziskové organizácie dokopy.

Samotná inštitúcia môže fungovať napríklad podľa tohto návrhu:

A. Možné organizačné zložky „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“:

A.1. Odbor pre analýzu vládnej politiky a tvorba alternatívnych politik pre Slovenskú republiku, vrátane globálnych politik.

A.2. Odbor komunikačnej stratégie a optimálneho systému rozhodovania pre celonárodné dialógy (verejné dialógy mimo sféry súkromných mediálnych skupín).

A.3. Odbor pre spoluprácu s občianskymi iniciatívami, spolkami a združeniami.

A.4. Odbor pre televízne a rozhlasové vysielanie na Slovensku v rámci RTVS.

A.5. Odbor pre výskum verejnej mienky orientovaný na plnenie úloh ústredných štátnych orgánov ( podľa jednotlivých politik ), k činnosti politických strán a hnutí, k práci samosprávnych územných orgánov, k práci Európskej únie , OSN a ďalších nadnárodných štruktúr.

A.6. Odbor pre spoluprácu so súdnou mocou a súdnou samosprávou a iniciatívy občanov pre prehodnotenie existujúcich zákonov a prijatie nových zákonných opatrení.

A.7. Odbor pre vzdelávanie občanov a lídrov občianskych iniciatív, spolkov a združení.

A.8. Odbor pre otázky priamej demokracie k zavedeniu občianskej iniciatívy a referenda.

A.9. Odbor managementu Ústredia ( administratívny servis pre Ústredie, financie a rozpočet, organizačno – technické záležitosti, personálna činnosť ).

A.10. Odbor pre spoluprácu so zákonodarným zborom, s orgánmi miest a obcí, s orgánmi samosprávnych krajov, politickými stranami a hnutiami, orgánmi štátnej moci a správy a pre ustanovenie systému vzájomných záruk ( pre uzmierenie kritéria osobnej voľby s väčšinovým princípom ).

B. K zdarnému zabezpečeniu úloh a poslania inštitúcie „Ústredie občanov pre správu vecí verejných“ bude potrebné ustanoviť riadiace a kontrolné orgány v tejto ( predbežnej ) štruktúre:

B.11. „Kongres reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení a sympatizantov“ ako najvyšší orgán.

B.12. „Národné kolégium občanov pre správu vecí verejných“ ako riadiaci a výkonný orgán ( tieňová vláda ) „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“.

B.13. Riaditeľ „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“ ako profesionálny pracovník pre plnenie úloh jednotlivých odborov a rozhodnutí „Národného kolégia občanov pre správu vecí verejných“.

B.14. Rada pre dozor a kontrolu rozpočtového hospodárenia.

B.15. Poradné skupiny „Národného kolégia občanov pre správu vecí verejných“.

13. Pre naplnenie vízie politického dobra je nevyhnutné mať k dispozícií optimálny systém rozhodovania s možnosťou jeho aktualizácie pre každý celonárodný prípad riešenia účasti občanov na správe vecí verejných. V skutočnosti má to byť kompetencia takej autority ako je štátna ( vládna ) moc a má platiť za situácie, že táto vládna moc je povinná vytvárať podmienky pre naplňovanie ústavného práva účasti občanov na správe veci verejných. Táto kompetencia sa vôbec neuplatňuje.

Optimálny systém rozhodovania má zabezpečiť naplnenie zásady politickej rovnoprávnosti ( rovnosti ) v rámci otvorenia celonárodnej diskusie k tým najdôležitejším témam takého spoločenstva ako je Slovenská republika. Nám, občanom Slovenskej republiky, musí záležať na tom, aby sme vládnu moc donútili osvojiť si optimálny systém rozhodovania cez činnosť Ústredia občanov pre správu vecí verejných a aby tento systém bol spoločnou kompetenciou, ktorá sa bude v politickom živote spoločnosti priebežne používať.

Optimálny systém rozhodovania má byť preto viazaný na aktivity vládnej moci v rámci jej programového vyhlásenia a na aktivity Národného kolégia občanov pre správu veci verejných ( tieňovej vlády ) v rámci jej programového vyhlásenia. Táto súvislosť dvoch orgánov: štátneho a občianskeho je veľmi dôležitá. Ak bude konať vládna moc vo veci optimálneho systému rozhodovania, orgán občianskej strany pod vedením Národného kolégia občanov sa k tomu iniciatívne pripojí. Ak vládna moc nebude v dôležitých záležitostiach konať, orgán občianskej strany prevezme iniciatívu a bude konať samostatne. Výsledky optimálneho systému rozhodovania predloží NR SR, vláde SR, prezidentovi SR a občanom SR.

Optimálny systém rozhodovania má mať určitú štruktúru. Predpokladám, že túto štruktúru môžu tvoriť ( napríklad ) tieto prvky:

13.1. Určité množstvo písaných informácií a video dokumentov k danej problematike, aby sa občania mohli zoznámiť s jej reálnym stavom. Má to zodpovedať potrebe byť dostatočne informovaný, aby to spĺňalo kritérium kompetencie.

13.2. Verejné zdôvodnenie oficiálnej politiky vládnej moci k danej problematike.

13.3. Návrh vládnej moci na riešenie danej problematiky v zmysle Alternatívy č. 13.1.

13.4. Využitie verejnoprávnej televízie a rozhlasu v rámci optimálneho systému rozhodovania.

13.5. Využitie menšín ( pracovných, odborných ) s určitými odbornými kompetenciami k doplneniu kompetenčných schopnosti občanov. Tu pôjde aj o pracoviská SAV a o riešenie rôznych úloh v rámci akademickej pôdy.

13.6. Využitie existujúceho priestoru územnej samosprávy ako nedeliteľnej súčasti verejnej správy v rámci Slovenskej republiky ( zapojenie orgánov miest a obcí ).

13.7. Sformovanie väčšinovej spoločnosti podľa zásad referenda či referenčnej demokracie.

13.8. Vyžiadanie angažovanosti od menších spoločenstiev – politických strán a hnutí, nátlakových a agitačných skupín, od spolkov, združení a podobne.

13.9. Uzatvorenie alternatívnych návrhov na riešenie danej problematiky a zorganizovanie verejnej oponentúry.

13.10. Verejný výskum názorov občanov podľa dohodnutej metodiky a výsledky výskumu.

13.11. Stanovenie, aké rozhodovacie formy budú prijaté na záver.

Návrh optimálneho systému rozhodovania musí byť prijatý vládou SR, resp. Národným kolégiom občanov vopred, aby sa podľa neho mohlo postupovať, plniť úlohy a kontrolovať ich plnenie či priebežne robiť určité korekcie. Optimálny systém rozhodovania potrebujeme v politike preto, aby dôležité rozhodnutia robila vládna moc na základe rýdzo demokratických procedúr a postupov, základom ktorých je občan – volič.

14. Novelizovať zákon o RTVS tak, aby zodpovedal potrebám novej vízie politického dobra a teda umožňoval občianstvu Slovenskej republiky reálne ovplyvňovať politiku vládnej moci či tvorbu a realizáciu politiky pre spoločnosť.

15. V rámci vnútornej politiky štátnej moci je potrebné riešiť organizáciu orgánov štátnej moci a správy na území Slovenskej republiky a zároveň aj územnej samosprávy. Finančné zdroje štátu sú príliš centralizované v prospech ústredných orgánov štátnej moci a správy a úplne na úkor „nulovej pozície“ miestnych orgánov štátnej moci ( okresných úradov ). Pri takejto politike sa nedajú riešiť otázky regionálneho rozvoja na území Slovenskej republiky k dostatočnej spokojnosti jej obyvateľov. Keď k tomu prirátame stranícky systém riadenia, založený na vernosti „kádrov“, tak neexistujú dostatočne objektívne podmienky pre lokálny rozvoj a teda aj pre vyrovnávanie rozdielov na pomerne malom priestore krajiny. Sú potrebné zmeny, ktoré umožnia, aby existovali silné okresné celky aj s finančným zabezpečením a ďalej bolo posilnené postavenie a finančné možnosti miest a obcí na Slovensku.

Pokiaľ ide o miestnu štátnu správu, tak tejto významnej časti štátnej moci je potrebné dať dôležité postavenie, finančné zabezpečenie a primerané orgány, ktoré budú na svojom území zabezpečovať úlohy štátnej moci a zároveň aj dostatočný sociálno-ekonomický rozvoj okresu. Z tohto dôvodu bude potrebné orgány okresného úradu kreovať na spôsob volieb prednostu okresného úradu a volieb poslancov okresného zastupiteľstva. V rámci finančného zabezpečenia a sociálno-ekonomického rozvoja daného okresu bude potrebné riešiť aj prípravu projektových zámerov a poskytovanie nenávratnej finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie, pretože súčasný systém je rovnako centralizovaný a umožňuje vytvárať silné korupčné prostredie.

16. Je potrebné, aby vládna moc sa zaviazala pred občanmi trošku viacej „odtajniť“ fungovanie NATO ako organizácie Severoatlantickej zmluvy. Samotné NATO je totiž medzivládnou organizáciou, v ktorej si členské krajiny zachovávajú svoju suverenitu a nezávislosť. Krajiny NATO sa zaviazali brániť sa pred napadnutím na kolektívnom princípe. NATO má k dispozícií krízový manažment, ktorého úlohou je prispievať k efektívnemu predchádzaniu konfliktov vo svete. Ako takýto krízový manažment pracuje na predchádzaní konfliktov vo svete, to si čitateľ môže domyslieť aj sám.

V roku 1999 bola prijatá nová Strategická koncepcia NATO, ktorá potvrdila, že najvýznamnejším je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov všetkými prostriedkami, vrátane politických a vojenských. Vyjadrila záväzok spojencov na udržanie mieru a stability v euroatlantickej oblasti. Je dôležité si uvedomiť hlavné prvky Strategickej koncepcie: zachovanie transatlantického partnerstva, zachovanie efektívnych vojenských schopnosti, rozvoj európskej bezpečnostnej a obrannej identity v rámci Európy, predchádzanie konfliktom a krízový manažment, partnerstvo, spolupráca a dialóg.

Ak by sme mali brať uvedené hlavné prvky Strategickej koncepcie NATO za niečo, čo sa v plnej miere rešpektuje, tak by potom vôbec nemohla byť realizovaná konfrontačná politika „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Prečo ? Je to veľmi jednoduché, a najmä pre všetkých tých, ktorí sa zaviazali k mierovému riešeniu konfliktov. Rozvoj európskej bezpečnostnej a obrannej identity mal byť totiž založený aj na spolupráci a súčinnosti s Ruskou federáciou. K tomuto tvrdeniu je možné sa dopracovať aj na základe pripomenutia, že NATO na zdôvodnenie svojho poslanie používa určité kľúčové slová, medzi ktorými má dôležité miesto aj otázka vzájomnej konzultácie o otázkach bezpečnosti, rovnako ako aj otázka partnerstva s nečlenskými krajinami.

Je dôležité si všímať, ako funguje NATO pomocou svojich štruktúr. Najvyšším rozhodovacím orgánom v Aliancií je Severoatlantická rada, ktorá rozhoduje o všetkých dôležitých aspektoch fungovania NATO. Znamená to, že v tejto rade berie berie účasť aj zástupca Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní rady je treba brať do úvahy aj to, že rozhodnutia sa prijímajú konsenzom a teda zhodou všetkých krajín, že neexistuje možnosť zdržania sa a preto každá členská krajina má možnosť zablokovať prijatie určitého rozhodnutia. Ak si teda čitateľ uvedomí, čo všetko robí NATO v rámci svojich vonkajších vzťahov vo svete, tak je potrebné si zároveň postaviť otázku, čo doteraz robil v Severoatlantickej rade či dokonca v ďalších ďalej uvedených štruktúrach, zástupca SR, keďže sme sa nikdy nedozvedeli, že nejaké rozhodnutie – či rozhodnutia – boli zo strany Slovenskej republiky zablokované. A takéto zablokovanie bolo potrebné uplatniť vo viacerých prípadoch.

V rámci štruktúr NATO funguje Výbor pre obranné plánovanie, Skupina pre jadrové plánovanie, Vojenský výbor, fungujú Integrované ozbrojené sily a tiež Parlamentné zhromaždenie NATO. Základnou úlohou Integrovaných ozbrojených síl je obrana územia členských štátov NATO. Takže ako je to možné, že sme sa dostali až do bodu, že NATO v plnej vojenskej sile bráni územie Ukrajiny pred ozbrojenými silami RF ? Predpokladám, že vládna moc by mala mať povinnosť verejného zdôvodnenia prijímania politických rozhodnutí v rámci štruktúr NATO, rovnako ako to, ako je obrana územia členských štátov podľa určitých plánov pripravená. V rámci NATO sa predpokladá, že vzájomné konzultácie a hľadanie spoločných názorov sa má riešiť aj v rámci parlamentov jednotlivých členských krajín. Zdôrazňuje sa, že členovia parlamentov môžu diskutovať o všetkých otázkach spoločného záujmu. Znamená to, že poslanci NR SR sú tí, ktorí v konečnom dôsledku vyjadria alebo nevyjadria podporu politike vlády SR a jej rozhodnutiam. Bolo by naozaj potrebné, aby NR SR verejne zdôvodňovala svoju účasť na Parlamentnom zhromaždení NATO.

Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať problematike vonkajších vzťahom NATO, ktoré je otvorené spolupráci s nečlenskými krajinami. Tieto vzťahy sú organizované rôznym spôsobom. V roku 1997 bola založená Euroatlantická partnerská rada, v ktorej ide o vzájomné konzultácie k otázkam bezpečnosti a k niektorým ďalším otázkam. Existuje niečo také dôležité ako je Partnerstvo pre mier, ktorého cieľom je zvýšiť stabilitu a bezpečnosť v celej Európe. V tomto smere každý účastnícky štát sa musel zaviazať, že bude spolupracovať s NATO pri plnení cieľov programu, ktoré sú stanovené v piatich oblastiach. Bola zriadená Koordinačná bunka Partnerstva pre mier pre koordináciu spoločných vojenských činnosti: príprava cvičení, spolupráca pri mierových operáciách, humanitárnych operáciách a podobne. Partnerské krajiny vytvorili diplomatické misie pri NATO a personál Koordinačnej bunky zahrňuje aj pracovníkov z partnerských krajín. Krajiny sa potom stávajú partnermi na základe podpisu Rámcového dokumentu, potom predloženia Prezentačného dokumentu a schválenie Individuálneho programu Partnerstva.

Oficiálne sa uvádza, že NATO vzniklo ako reakcia na expanzívnu politiku ZSSR. Je to veľmi zavádzajúce tvrdenie, pretože mier v Európe a vo svete v minulom storočí bol nastolený predovšetkým zásluhou ZSSR a jeho víťazného ťaženia proti fašistickému Nemecku. Po skončení studenej vojny sa situácia zmenila v tom, že došlo k spolupráci NATO s Ruskom. V roku 1994 sa Rusko pripojilo k programu Partnerstva pre mier. V roku 1997 NATO a Rusko podpísali Zakladajúci pakt a vznikla Stála spoločná rada NATO – Rusko, neskôr Rada NATO – Rusko. Do programu Partnerstva pre mier vstúpila v roku 1994 aj Ukrajina. V roku 1997 vznikla Charta zreteľného partnerstva, na základe ktorých boli organizované rôzne aktivity.

Je potrebné sa ešte zmieniť o ceste Slovenskej republiky do NATO. V januári 1993 SR vstúpila do Severoatlantickej rady pre spoluprácu. Vo februári 1994 Vladimír Mečiar podpísal Rámcový dokument Partnerstvo pre mier. V máji 1997 SR sa stala zakladajúcim členom Euroatlantickej partnerskej rady. V apríli 1999, už za Mikuláša Dzurindu, bola SR uznaná ako kandidátska krajina na členstvo v NATO. V novembri 2002 bola SR prizvaná k prístupovým rozhovorom o vstupe do NATO, ktoré sa uskutočnili hneď v dvoch kolách v decembri 2002. V marci 2003 bol podpísaný Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení SR veľvyslancami členských štátov NATO v Bruseli. Vláda SR na svojom mimoriadnom zasadaní dňa 27.3.2003 jednomyseľne schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej zmluve. Dňa 10.4.2003 bol daný súhlas NR SR s pristúpením SR k Severoatlantickej zmluve. Dňa 15.4.2003 prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve podpísal prezident SR Rudolf Schuster. Na vyjadrenie názorov zo strany občanov SR nikto z predstaviteľov vládnej moci aj na čele s prezidentom SR nebol zvedavý. Nech si čitateľ všimne, že tak v prípade nášho členstva v EÚ, ako aj v prípade členstva v NATO, sa všetko veľmi rýchlo udialo za vlády Mikuláša Dzurindu.

Aký je záver k problematike účasti SR v NATO ? Skutočne to vyzerá tak, že ak sa zástupcovia vládnej moci SR v štruktúrach NATO zásadne neangažujú inak, len v prospech záujmov globálneho kapitalizmu, tak je pravdivé tvrdenie, ktoré jasne zaznelo z propagačného videa na Slovensku ešte v roku 2017: SR do NATO prináša kredibilitu, vernosť, zodpovednosť, stále dobre splnenie úloh. Ak je to tak, potom dôležité je nachádzať odpovede na otázku, v prospech koho pracujú naši zástupcovia v štruktúrach NATO. Ozaj je to kvôli našej bezpečnosti ? Lenže ak úhlavným nepriateľom západného kapitalizmu na čele s USA je Ruská federácia, tak prečo to musí byť aj nepriateľ slovenského národa ? Prečo nemôžeme našu bezpečnosť a život v mieri založiť v prvom rade na spoločnej kolektívnej bezpečnosti Európy s Ruskou federáciou a v druhom rade na platnej Zmluve o priateľstve a vzájomne výhodnej spolupráci ?

Uvedené podmienky našej spoločnej kolektívnej bezpečnosti v Európe, založené na priateľstve a vzájomne výhodnej spolupráci s Ruskou federáciou sú nepochybne zárukou mieru v Európe a vo svete a zároveň ukazujú na zbytočnosť Severoatlantickej aliancie. Zo strany občanov členských štátov EÚ je to úplne postačujúce, pretože to úplne zodpovedá ich záujmom a zároveň vedomiu, že Ruská federácia nepotrebuje nikoho ohrozovať. Lenže NATO ostalo existovať a existuje preto, že musí presadzovať záujmy minoritnej triedy kapitalistov, záujmy globálneho kapitálu a ten sa vôbec netají tým, že Ruská federácia musí byť rozvrátená a zničená. Takáto politika patrí do portfólia ekonomického systému kapitalizmu a ten svoj zálusk na územie ZSSR či teraz Ruskej federácie vôbec nestratil. Je tu ďalšia otázka: K čomu potom slúžia štruktúry NATO, ktoré som vyššie v tejto časti svojho príspevku uviedol ?

Američania potrebujú k presadzovaniu svojich agresívnych záujmov v Európe a vo svete mať pod politickou a vojenskou kontrolou čo najviac národných štátov. Severoatlantická Aliancia má v skutočnosti za úlohu udržiavať globálny kapitalizmus a odohrávajúce sa procesy v ňom v rámci princípu unipolarity. Tomuto princípu plne vyhovuje aj taká štruktúra ako je Partnerstvo pre mier, ktorého úlohou je zvýšiť stabilitu a bezpečnosť v celej Európe. To je proklamovaný cieľ, pretože skutočnosť v celej Európe sa podobá niečomu inému: rozvrat ekonomiky a západných spoločnosti vďaka globálnej politiky boja proti koronavírusu, vďaka politike EÚ v oblasti klimatickému alarmizmu, vďaka militarizácií východného krídla Európy, vďaka migračnej politike EÚ a vďaka konfrontačnej politike s Ruskou federáciou a rozvratu Ukrajiny a založenie vojnového požiaru na jej území.

Aké kroky bude potrebné zo strany občanov SR podniknúť bezprostredne po voľbách do NR SR ?

Z obdobia kampane pred voľbami do NR SR získajú občania rôzne skúsenosti. To, čo navrhujem v tomto článku, si vôbec nikto nemusí všimnúť a ani mať ochotu podľa toho postupovať a angažovať sa za politické potreby občanov, čo znamená iba to, že sa treba zásadným spôsobom zo strany občanov usilovať o víziu politického dobra a o jej naplnenie. Neočakávam, že aj keby sa podarilo navrhovaným spôsobom aspoň čiastočne zmeniť spôsob realizácie kampane pred voľbami a to práve tým, že do politickej hry vstúpia občania so svojou platformou, že predstavitelia politických strán a hnutí budú mať ochotu aspoň čiastočne upraviť svoje politické programy a svoje poňatie o svojom poslaní ako politickej strany či hnutia a že sa zázrakom za niekoľko týždňov zmenia osobnostné profilu a presvedčenia členskej základne.

Úlohy a priority z reformného balíka občanov, spracované do dokumentu Platforma občanov SR, sú veľmi náročné na prijatie rozhodnutí presadzovať ich naplnenie. Je možné celkom reálne predpokladať, že samotná kampaň pred voľbami vôbec nevybočí z doterajších kampaní a bude nielen mať mizernú úroveň, ale bude aj veľmi agresívna. Môže sa celkom ľahko stať, že my, občania – voliči budeme zahnaní cez prostriedky propagandy do defenzívnej polohy, pretože od nás sa bude vyžadovať, aby sme sa vo voľbách správali slušne a mysleli, ako doteraz, na svoj dôstojný život v našom životnom priestore, ktorý nám bol dostatočne jasne vymedzený a ktorý je pod ochranou NATO a v starostlivosti „dôstojnej“ nadštátnej moci – EÚ. V každom prípade pre zvládnutie kroku zastavenia procesu dobrovoľného vzdávania suverenity vládnuť si na svojom území sami a vyvolania celonárodnej diskusie o reforme EÚ, respektíve o vystúpení z EÚ, a o niektorých ďalších dôležitých politických témach, si bude vyžadovať veľké organizačné úsilie i určité finančné náklady, ktoré bude potrebné získať podobným spôsobom, ako ich získavajú mimovládne organizácie. Domnievam sa, že bude potrebné aktivovať občanov – voličov týmto spôsobom:

a) na území Slovenskej republiky osloviť občianske iniciatívy a spolky existujúce a novo vznikajúce k spoločnému postupu v otázke prejednanie a podpory ( schválenia ) vízie politického dobra,

b) osloviť občanov SR prostredníctvom Združenia miest a obcí SR ( ZMOS ), orgánov miest a obcí a ich regionálnych združení a požiadať ich o spoluprácu a účasť,

c) ustanoviť prípravný výbor s administratívnymi zložkami,

d) pripraviť video dokumentáciu a webovú stánku,

e) rokovať s vedením RTVS o občianskej iniciatíve a o potrebnej spolupráci na projekte „Ústredie občanov pre správu veci verejných,

f) ustanoviť celonárodný Kongres reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov a sympatizantov, ktorý pripraví potrebné dokumenty pre: a) zorganizovanú celonárodnú diskusiu a za b) pre prípravu ustanovenia inštitúcie „Ústredie občanov pre správu veci verejných“ a za c) pre prezidentku SR, NR SR a vládu SR.

Keďže som v úvode tejto časti zdôraznil, že v kapitalistickej spoločnosti žiadna demokracia neexistuje, tak je potrebné to nejakým spôsobom zdôvodniť. Toto zdôvodnenie som našiel v diele amerického filozofa Davida Schweickarta „Po kapitalizme ekonomická demokracia“. Demokracie sa treba pridržiavať v jej etymologickom zmysle. Takže demokracia je systém, v ktorom a) platí všeobecné hlasovacie právo a b) voličstvo je suverénne. Iba takouto schémou sa pochopiť demokracia pochopiť nedá. Americký filozof si preto pokladal za povinnosť uviesť ešte dve zásadné záležitosti spojené práve s potrebou, že voličstvo je suverénne.

K prvej zásadnej záležitosti.

Voličstvo je suverénne, keď sú jeho účastníci dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení v súvislosti so všetkými otázkami, o ktorých sa bude rozhodovať v politických procesoch, a ktorí sa budú môcť aktívne zúčastniť na ich riešení.

K druhej zásadnej záležitosti.

Voličstvo je suverénne, keď neexistuje nijaká menšinová trieda, ktorá by bola privilegovaná. Kľúčovým pojmom je to, kedy je trieda privilegovaná. Trieda je privilegovaná, keď má v rukách aspoň takú politickú moc, ktorá sa rovná moci volených úradníkov, a je nedosiahnuteľná pre inú stabilnú skupinu.

Z toho vyplýva, že kapitalistická trieda v kapitalistickej spoločnosti je privilegovanou minoritnou triedou, pričom ide o stabilnú minoritnú triedu, ktorá používa prinajmenej takú politickú moc ako zvolení politici a nepripusti k sebe nijakú inú skupinu ( str.128 ).

Môj návrh na zákonné ustanovenie inštitúcie s názvom „Ústredie občanov pre správu veci verejných“ má pomôcť k tomu, aby občania – voliči mohli byť aspoň čiastočne suverénni. Politické procesy sa v súčasnom západnom kapitalizme točia okolo vzťahu globálne a národné. A ako som už uviedol v predchádzajúcej časti, tak strana globálneho, ktorú reprezentuje práve minoritná trieda kapitalistov, presadzuje také globálne politiky, ktoré v konečnom dôsledku majú úplne oslabiť a zrušiť národné štáty a obyvateľstvo dostať do novodobého poddanstva.

Uvedená inštitúcia bude mať za úlohu presadzovať do vedomia spoločnosti a do vládneho a zákonodarného posúdenia všetky dôležité politiky, ktoré budú zadefinované v dokumente Platforma občanov SR.

Cez Ústredie občanov pre správu veci verejných bude vládna moc povinná predkladať verejné zdôvodnenia svojej politiky, čo znamená, že v tomto prípade to nebude parketa súkromných mediálnych skupín, ale výlučne záležitosťou Ústredia a RTVS. Povinnosťou Ústredia bude prvoradú pozornosť venovať splneniu požiadavky, aby voličstvo bolo dobre informované a argumentačne vyzbrojené. Doterajšia mediálna prax nie je na potrebe mať suverénneho voliča založená.

Koniec časti VI.

Pokračovanie v časti VII.

Dušan Hirjak