Zrada v našich slovách

V slušnej spoločnosti je pravidlom, že ľudia sa vo svojom verbálnom prejave vyhýbajú urážlivým výrazom voči ľuďom inej pleti, národnosti, náboženstva alebo svetonázoru. Niektoré staršie pomenovania odlišnosti sa považujú za neprijateľné a neslušné. Tradícia používania zjemnených slovných spojení existuje od nepamäti. Celá skupina slov, ktoré zmierňujú nepríjemnú alebo krutú skutočnosť odborne nazývaná ako eufemizmy, je v súčasnosti bohato využívaná hlavne vo verejnom styku. Eufemizmus je pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom, zjemnenie, alebo zjemňujúci výraz. Tieto výrazy kráčajú ruka v ruke s „ politickou korektnosťou“ a sú bohužiaľ aj pravidelne zneužívané. Najviac je to evidentné v politickej, ekonomickej ale aj v sociálnej sfére, v súvislosti s opisom menej príjemných skutočností.

Zneužívanie eufemizmov je už tradičné v armádnej oblasti. Kedysi to začalo možno frázou „padol v boji“ , pokračovalo cez „koncentračný tábor“ a  dnes to končí pri zjemňujúcich výrazoch, ktoré zahmlievajú nepríjemnú súčasnú pravdu pred verejnosťou, najmä ak je reč o moderných armádnych operáciách. Taká „oslobodzovacia misia“ – bohužiaľ lepšie ospravedlňuje vojnovú agresiu, alebo „zbraňové systémy“ , nepôsobia tak vražedne kým si neuvedomíme, že ide predovšetkým o prostriedky na zabíjanie ľudí. „Efektívne výsledky“ , alebo štatistika úspešnosti pri zabíjaní ľudí, sa lepšie počíta ako v preklade počet zabitých nepriateľov. A  takisto aj „vedľajšie straty“ zase príjemne označujú civilné obete pri vojnových akciách. Zaujímavým príkladom bola neslávne známa „Koalícia ochotných“ , 46 štátov ktoré sa spolupodieľali na podpore invázie do Iraku. Za účelom zvrhnutia Irackej vlády sa to stalo v roku 2003. Už nevadí že sa tak udialo na základe falošne vykonštruovaných dôkazov o vlastníctve a hrozbe jadrových zbraní v Iraku. Ináč povedané precedens, ktorým sa tieto štáty stali agresormi a spoluvinníkmi za množstvo usmrtených Iračanov a spojeneckých vojakov, samozrejme aj za ničenie hospodárskej a politickej infraštruktúry Iraku. Draho zaplatená „ochota“. Niekto túto smutnú udalosť môže nazvať aj ďalším používaným pojmom ako „odstránenie darebáckeho režimu“ v preklade – vojenský akt za účelom zvrhnutia vlády suverénneho štátu, často len na základe nevyhovujúceho politického smerovania tohto štátu. A keď už začíname byť nepríjemný,  čo tak „technika vypočúvania“ , alebo v nepríjemnom preklade – mučenie . Bohužiaľ aj v dnešnej dobe je táto praktika využívaná v armádnej a bezpečnostnej sfére. Keďže mučenie je oficiálne v modernom západnom svete neprípustná a všeobecne odsudzovaná činnosť je veľmi časté používanie tohto náhradného pomenovania. „Negatívna bilancia“ – vyčíslenie usmrtených vlastných vojakov , „Preventívny útok“ – agresia, mäkšie pomenovanie útoku, „Intervencia“ – vpád, nájazd, invázia, „Strategické stiahnutie“ – ústup, porážka v boji , „Eliminovať protivníka“ – zabiť v boji,

„Etnická čistka“ – vraždenie skupiny ľudí na základe etnickej príbuznosti, alebo chcete nejaké iné „Legitímne ciele“?

Zneužívanie eufemizmov v sociálnej oblasti sa bežne deje výrazmi ako:

„Autonómia pacienta“ – pekne znejúce označenie , ale v preklade povedané ide o presun ťarchy zodpovednosti z lekára na pacienta, to znamená presun rozhodnutia z odborníka na laika ktorý je ešte navyše aj v nie práve ideálnom zdravotnom stave. Alebo

„Prerušenie tehotenstva, interrupcia“ . Toto pomenovanie je absurdita a nepresné použitie slov, tehotenstvo sa nedá „prerušiť“ iba ukončiť. Je to zjemňujúca fráza potratovej propagandy. Tento pojem sa začal objavovať v  komunistických krajinách v 60tich rokoch. O koľko ťažšie verejnosť prijíma označenie potrat, alebo likvidácia nenarodeného človeka. Veľmi príbuzný pojem je „plánované rodičovstvo“ – stratégia zahŕňajúca okrem iného aj kontrolovanú pôrodnosť, antikoncepciu a spomínané potraty. Verejnosť si bohužiaľ neuvedomuje, že v niektorých krajinách je to stratégia ospravedlňujúca napríklad zabíjanie nenarodených vo vysokom štádiu tehotenstva, alebo aj čerstvo narodených detí na základe spoločenskej nevýhodnosti, na základe pohlavia, alebo telesného poškodenia.

V politickej oblasti je časté používanie nepresných označení, ktoré už vo svojom základe označujú niečo iné. Onálepkovali by ste dnes Štúrovcov výrazom „Nacionalizmus, nacionálny“? , ktorý označuje vlastenectvo, vlastenecký, národný. Je to ideológia zdôrazňujúca význam národa ako spoločenskej jednotky, alebo aj politika založená na takejto ideológii. Toto označenie sa často zneužíva ako hanlivé pomenovanie a často sa nesprávne stotožňuje výrazom „nacistický, nacista“. Pritom priamy význam tohto slova je „národný“, a pojem: „nacizmus, nacista“ – je označenie ideológie, politiky a praxe nemeckého fašistického hnutia, nacionálny socializmus v predvojnovom Nemecku. Spolu s týmito pojmami úzko súvisí aj pojem „antisemitizmus, antisemita“ – hnutie proti židovstvu, rasová nenávisť k Židom, samotný základ tohto slova je nepresný nakoľko samotné pomenovanie “Semita“ sa nevzťahuje iba na židovské etnikum, nakoľko definícia pojmu „Semita“ – označuje príslušníka skupiny jazykovo príbuzných národov juhozápadnej Ázie a severnej Afriky, ku ktorým patria napr. Arabi, Židia, Abesínčania a iné. V hovorovej praxi sa však bohužiaľ v súčasnosti tento pojem priam hystericky zneužíva na označenie akejkoľvek kritiky izraelskej politiky, židovstva, alebo sionizmu.

Béžná verejnosť je často zneužívaná eufemizmami aj vo firemnej, podnikateľskej a verejnej oblasti:

„Racionalizačné opatrenia“ najčastejšie označujúce prepúšťanie, „Turbulentné obdobie“ – stav po zásadných personálnych, alebo majetkových zmenách vo firme, „Optimalizácia nákladov“ – zväčša nepopulárne škrty v rozpočte, šetrenie, úsporné opatrenia, „Reštrukturalizácia“ – prepúšťanie, personálne zmeny , „Znevýhodnené prostredie“ – chudoba, chudobné prostredie, médiami časté označovanie, alebo zakrývanie cigánskeho prostredia, alebo cigánskeho pôvodu. Niekedy ma upokojí ak som „kozmeticky odlišný“ , som možno „málo atraktívny“ ale už nie škaredý. Podobne ak som „moletný“ som možno „dobre živený“ , ale už nie tučný.

Pokojne to môžeme brať aj ako „vymývanie mozgu“ , pretože najčastejšie dnes bohužiaľ takéto výrazy počujeme z úst politikov, vojenských predstaviteľov a rôznych verejných zástupcov. Je iba na nás rozpoznávať či ide o úprimnú snahu neublížiť, alebo iba o pokrytectvo, pretvárku a predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu. A v najhoršom prípade sa týmto spôsobom môže prekrývať úsilie o postupné otupenie citlivosti k rôznym nepríjemným otázkam, čo často vedie k manipulácii s postojom človeka. Týchto zopár spomenutých výrazov potvrdzuje, že slová majú svoju silu. Každý si ich môže vysvetliť po svojom, ale takisto každý rozumný človek by si mal uvedomiť ich pravý význam a taktiež fakt, že za ich požívanie nesie istú zodpovednosť.

Karol Jerguš