Ako uvažuje Orbánove Maďarsko o vojne – záverečná časť

V posledných dňoch aj politici na tlačovej besede reagovali na správu, že o ochranu nášho vzdušného priestoru by sa mohlo popri Česku a Poľsku postarať aj Maďarsko. Maďarsko, ktoré je považované za enfante terrible v rámci EÚ a štátov NATO, lebo sa odmieta podieľať na dodávkach zbraní na Ukrajinu. A asi preto bude mať čím chrániť svoj vlastný vzdušný priestor a možno aj náš. Ale ak uvažujeme o suverenite nášho štátu, je dobré sa zamyslieť aj nad tým, aká nekompromisná býva politika a obvzlášť tá geo. Čo budeme za takúto ochranu zo strany susedov platiť ? Alebo sa bude jednať o službičky medzi  členmi údajne obrannej aliancie  NATO ? 

V niekoľkých blogoch prinášam voľný preklad podstatných častí prednášky Vukicsa Ferencza, maďarského pegagóga na Univerzite verejných služieb, podplukovníka, analytika a  odborníka na otázky bezpečnosti. Prednáška trvá takmer dve hodiny, celú si ju v maďarskom jazyku môžete vypočuť tu  Vukics Ferenc – A háború utáni Magyarország. Miklósfa 2023.06.01. – YouTube

Aby sa čitatelia mohli zamyslieť na tým, čo môže formovať maďarský postoj k vojne na Ukrajine. Toto je tretia – záverečná časť.

“Ale vráťme sa k našej ozajstnej bolesti, že keď sa minú Ukrajinci, tak asi urobia taký trik, aby dostali naspäť domov Ukrajincov žijúcich v zahraničí, v USA viacerí už odporúčali, aby krajiny EÚ zmenili svoju prisťahovaleckú politiku, v nadväznosti na to, aký zákon sa  snažia presadiť na Ukrajine, že tí, ktorí akože ilegálne opustili krajinu, budú v EÚ považovaní za trestne stíhaných a vydajú ich naspäť na Ukrajinu. A kto bude robiť túto prácu ? A čo na to povedia Ukrajinci, ktorí nechcú ísť domov zomrieť, ako prijmú tieto veci ? Ale to je otázka budúcnosti, zatiaľ sa snažia zistiť, kedy bude tá jarná protiofenzíva,  ktorá sa nekoná, hoci už je leto, a ako sa uskutoční.   ( Od prednesenia prednášky sme sa už posunuli v čase, a ofenzíva už podľa zdrojov z Ukrajiny aj Ruska začala. pozn. blogera)

Predstavme si to, že 80 tisícový ukrajinský oddiel zaútočí na ruské jednotky, a buďme si istí, že viac ako  20 až  40 kilometrov nepreniknú. A čo potom ? Bude ich tam  čakať prestretý stôl s mierovou dohodou ? Nie, minú sa im zbrane a munícia, a budú obkľúčení a zničení. Nič iné sa nestane. Rusi kvôli tomu nevzdajú vojnu. Tak ešte toto potrebujeme, každý toto potrebuje, aby sme ešte bezpečnejšie šli týmto smerom.

V rozpočte USA sa počíta s prostriedkami pre Ukrajinu len do 1. septembra, ďalšie peniaze neodhlasovali. Preto sú tie vykrúcačky, ktoré teraz vymysleli, že pôvodne príliš vysoko ocenili zbrane, takže ich ešte môžu nakupovať, pretože ešte na to rozpočet neminuli, lebo zbrane sa nakupujú nakoniec lacnejšie.  A  dôležitá  je aj ďalšia vec, že údajní ruskí vojaci útočia na Rusko na jeho území, vojaci o ktorých všetci vedia, že sú vojakmi ukrajinskej armády . Oficiálne vysvetlenie prišlo také, že si vybrali dovolenku, a počas dovolenky s americkými zbraňami útočili na ruskom území. Takže ešte raz, je tu oficiálne vysvetlenie, keď všetci ukázali na to, že sú ukrajinskými vojakmi v konkrétnych jednotkách, tak bolo povedané, že s ťažkou výzbrojou si počas svojej dovolenky odskočili na územie Ruska páchať partizánske akcie, lebo mali čas.  ( Od prednesenia prednášky stále prebiehajú ostré boje na území Belgorodu, teda pôvodnom území Ruska, pozn. blogera.)

Tu všetci prišli o rozum. Sledujte, ako  sa z minúty na minútu, krok po kroku  všetci dostávame do pasce anglosaského myslenia, ako sa hovorí, do zajačej nory. Čoraz hlbšie a hlbšie a bude  to mať  vážne dôsledky. A teraz prichádza na rad trojročná výmena názorov veliteľov v NATO, a ich stratégie,  že čo ak by Rusko zaútočilo a aké budú akcie proti Rusku. A  “zaujímavé” na tom je, že parlamenty členských štátov nemôžu preskúmať aké stratégie vypracovali, a na čom sa dohodli. Takže žiadna demokratická inštitúcia ani orgán nemôže zistiť, ani preveriť, aké rozhodnutia sa tam prijali, ale NATO na 10 rokov dopredu rozhodne o tom, čo bude kto robiť. Že ktorá krajina bude čo robiť, ale pritom volení zástupcovia krajiny, ktorej sa to týka, sa k tomu nemôžu vyjadriť.

Ale vráťme sa na začiatok, čo sa dá v tejto situácii robiť. V danom momente nikto nevie, kto s kým je. Nemecko nehovorí to, čo si myslí. Vyzerá to tak, že Poľsko si osvojilo predstavu, že naraz potlačí Nemecko a aj Rusko, chcú vytvoriť veľké Poľské impérium, ku ktorému pripoja pobaltské štáty, a možno aj Maďarsko, nedávno nám signalizovali, že názor Maďarska ohrozuje bezpečnosť únie, a majú na to prostriedky, aby dosiahli zmenu nášho názoru. Poliaci si myslia, že s Ukrajinou vytvoria nejakú úniu, ktorej časťou budú aj pobaltské štáty a na báze plánov Trojmoria a bukurešťskej deviatky respektíve V4, chcú zrealizovať nadradenosť východnej Európy a  zosadiť Nemecko z vedúcej pozície v Európe. V tomto ich vo veľkom rozsahu podporujú Briti a USA a oni cítia, že sa im naskytla historická možnosť a sú na rázcestí, na ktorom už mimochodom v minulosti boli, niečo podobné im ponúkol aj Napoleon, a dostali sa do stretu s kozákmi. Mimochodom vedeli ste, že slovo bistro, ktoré sa ujalo vo Francúzsku, pochádza z toho, že v poľných kuchyniach, kde sa pre bojujúcich kozákov pripravovalo jedlo, muselo sa to robiť rýchlo, čo sa po rusky povie bistro. Aj vtedy Poliaci uverili Napoleonovi, že o chvíľu budú pod Moskvou. Treba vedieť, že Rusi nepatria k tým, čo sa ponáhľajú vyhrať vojnu. Oni majú čas.  Bojujú na tisíc kilometrovom fronte a  vedia sa aj učiť. Málokto vie, že na Ruskej demografickej krivke sú dve prázdne miesta. Po druhej svetovej vojne, keď chýba tých 26 miliónov čo v nej padli, a na začiatku 90-tych rokov, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. A Rusko vie aj z demografického hľadiska, že ak  teraz nevybojuje túto vojnu, neskôr už toho nebude schopné. Na to niekto povie, no dobre, ale Rusi útočili. To je pravda, naozaj Rusi zaútočili. Ale niekto zabúda a iní sa to snažia popierať, že na hraniciach s Doneckom a Luhanskom už bolo zhromaždené 65 tisícové vojsko pripravené zmasakrovať „ruských separatistov“  na Donbase, čo Rusi nemohli dovoliť.

Toto sa každý snaží popierať, ale viem doniesť stovky západných odborníkov, ktorí to potvrdia. Rusi presne vedeli o všetkých plánoch Ukrajincov, ktoré chceli v Donecku realizovať.

Vidieť, že Európa sa zbláznila, ale nie jej občania sa zbláznili, možno časť z nich áno, ale cez ich politikov a médiá si myslia niečo úplné iné o celej situácii, ani do toho nevidia, lebo sa k nim vďaka cenzúre žiadne informácie nedostanú. Bol som na prednáške v Zurichu, kde mi poslucháč povedal, že veď tí Ukrajinci chcú bojovať za svoju krajinu a prečo rozprávam niečo úplne iné. A vtedy som sa ho pýtal, či už hovoril  s nejakými Ukrajincami, ktorí sú napríklad v Nemecku ako utečenci.  Maďarom zvyknem odporúčať, aby sa spýtali Maďarov v Podkarpatsku, aký je ich názor. A budú počuť veľmi tvrdé vyjadrenia. Povedia im, že im je úplne jedno, či územie obsadí Ukrajina alebo Rusko, len nech im dajú pokoj a nechajú ich žiť. Ale vrátim sa k tomu, že k ľuďom na západe sa dostáva len veľmi málo informácií, a tak skreslené, že ztých by som si ani ja nevedel urobiť názor. Odkiaľ, z čoho  by som mal vidieť, čo sa deje. Čo je v tomto celom budúcnosť Maďarska ?

Môžeme prijať  úlohu malého brata v Poľskej ríši. Poliaci sa mimochodom  snažia teraz vybudovať obrovskú armádu, ale prídu náboje z Južnej Kórei naozaj načas ? A bude poľské hospodárstvo schopné utiahnuť  5% výdavky na zbrojenie a armádu.  Vidíme, že Francúzi sa pokúšajú ísť vlastnou cestou, Nemci stále nevedia čo chcú, ktorý západ majú podporovať ? Anglosaské alebo nemecké alebo francúzske predstavy, alebo predstavy o Malopoľskej ríši ? Nech nikto nehovorí, že západ je jednotný. A nedávno minister vnútra Turecka počas svojej návštevy v južnom Turecku povedal, že ďalších  5 rokov s vládou Erdogana dáva Turecku možnosť uskutočniť to, čo sa mu nedarilo viac ako 100 rokov, aby sa opäť stalo veľkým národom. A keď to bude potrebné odpracú každú americkú jednotku, táto časť znie celkom dobre. Ale vzniká otázka, keď upracú Američanov, kto bude na rade a kam ďalej ? Lebo Maďarsko sa vždy ocitalo v trojuholníku medzi Berlínom, Moskvou a Istanbulom, toto prináša naša geopolitická situácia. A v rámci toho sme sa museli zorientovať. Ale v súčasnosti ešte tieto orientačné body nie sú celkom jasné. Turci majú obrovský vplyv v Bosne, Severnej Afrike cez Líbyu, v strednej Ázii až po Katar, a preto sa ich snažia trestať 80 % infláciou  a mysleli si, že to bude stačiť na porazenie Erdogana vo voľbách.  A keď český minister  vyhlási, že existuje možnosť vojny medzi NATO a Ruskom, a v tom prípade českí vojaci budú presne vedieť, aká je ich úloha, tak by som sa opýtal  českých vojakov, čo  aj oni o tom vedia, čo budú robiť vo vojne medzi NATO a Ruskom. Ukrajinci tiež neakceptujú, že nebudú prijatí do NATO, doma komunikujú, že vo Vilniuse ( ++.7.2023) sa rozhodne, že do NATO budú prijatí, že sa hneď môžu stať členom EU, a že hneď prídu vojská NATO a ochránia ich. O toto tu ide.

A oni jednajú v záujme toho, aby tento proces urýchlili, lebo ak niekto vie, aké obrovské straty utrpeli, tak sú to oni, a vedia, že majú jedinú možnosť, zapojiť  západ do vojny na svojej strane. Aj F 16 sú len o tom, presne vedia, že to nebudú pilotovať ich piloti. Za čas prípravy, ktorú dostanú budú vedieť len vzlietnuť, vystreliť raketu a znova pristáť, na vzdušné súboje pripravení nebudú.

Maďarsko po vojne. Ešte nikto nevie, kam svet smeruje, a kto čo chce. BRIX sa iba formuje, potrebujeme získať čas, aby sme sa nenechali vtiahnuť do procesov, ktoré už budú nezvratné. Dovtedy si musíme držať odstup a získať čas. Ak to nedokážeme môžeme si byť istí, že nás zaradia do kozáckeho tábora. Spomeňme si, že aj počas II. svetovej vojny sa vláda za každú cenu  snažila udržať Maďarsko mimo vojnového konfliktu. Prečo ? Lebo vedela, aké škody spôsobila I. svetová vojna, ktoré bol problém napraviť. Uvažovala nad tým, že keby sa podarilo udržať Maďarsko mimo vojnového konfliktu, bude mať lepšie východiskové pozície po vojne pri budovaní krajiny. A dnes je to rovnako.

Niekto povie, že malé Maďarsko má len malé šance. Nie je to pravda. V tom prípade, ak bude maďarská spoločnosť rozdelená a urobíme to, čo sa stalo na Ukrajine, že budeme budovať Antirusko a popritom vybudujeme Antiukrajinu vo svojom vnútri, tak nedosiahneme nič. V tom prípade, ak maďarská spoločnosť uzná, že by mala zostať mimo tohto, a nevznikne protimaďarský blok vnútri Maďarska, ktorý sa bude dať využiť na farebnú revolúciu, streľbu na ulici  a na mnohé iné veci, potom máme šancu. Prečo máme šancu ? Nikto nerozumie čo hovorím, a to som hovoril s mnohými Maďarmi žijúcimi v zahraničí, ktorí skvele ovládali reč, ale predsa nechápali o čom hovorím.

Nás je možné zlomiť len zvnútra, nie zvonka. Akokoľvek si niekto myslí, že táto krajina je malá, nikam nesmeruje,  nič neznamená, ale verme, že táto krajina je v toľkých ohľadoch iná, v toľkých ohľadoch výnimočná, inak rozmýšľa, že len my sami si ju môžeme zlomiť zvnútra. To vidíme, že už je vybudované Antimaďarsko. Vieme, že sú krajne pravicové alebo krajne ľavicové sily, ktoré si myslia, že situáciu využijú na to, aby sa mohli presadiť. Ale my vieme, čo to znamená, znamená to to, že zatiaľ sme poslali dieťa do školy s tým, že sa mu nič nemôže stať, ale  zajtra to už tak nebude, lebo sa bude na uliciach strieľať. Ale toto nechceme. A je úplne jedno, že si krajná ľavica alebo pravica myslí, že týmto sa im otvoria politické príležitosti. Podobne ako sa Pravému sektoru a ukrajinským nacionalistom naskytli príležitosti, lebo boli ochotní prevziať na seba vojnu proti Rusku. A nezabudnime, aj v tomto už máme veľkú historickú skúsenosť. Aj tu sme mali spoločnosť, volali ich Hungaristami, ktorí boli ochotní obetovať Maďarsko jednej veľmoci, aby ho potom strhli do úplného zničenia. To, že krajina bude dokonalé zničená ich nezajímalo, zaujímalo ich len toľko, že budú chvíľu pri moci. Potom ako máme svoju košickú skúsenosť. A ďalšie, aby sme vedeli, že takých zradcov vlasti, ako boli komunisti a hungaristi tu už nechceme. Preto musíme spraviť všetko.  Veľmoci, ktorá tu teraz presadzuje svoje záujmy je  jedno či krajná ľavica, či pravica, dôležité je, aby  slúžili len jej záujmom.

Ale niekto namietne, že keď sa Maďarsko snaží získať čas, nedostane peniaze z únie a čo potom bude. Každému odkazujem, že si treba zvážiť čo za čo obetujeme. Napríklad, aj aj aj manželka sme pedagógovia, ale keď zostala s tromi deťmi na materskej dovolenke, vedel som, že dostane len materskú a budeme mať nižší príjem, ale chcel som, aby bola s deťmi tri roky doma, aby tieto dostali ten citový základ od matky, ktorý potrebujú. Lebo to už im nikdy v živote nebudem vedieť nahradiť. Citová výchova je dôležitá, a ak sa nepodarí, stratia to na celý život. Tak obdobne, radšej nech nie sú peniaze z únie, a radšej si tu urobme veci pomalšie, ale po svojom a slobodne. Ale nie, že  za to, že sme príde pár miliónov eur, už si s nami budem môcť každý robiť čo chce. To za to nestojí.

Ak sa chceme zjednotiť, musíme si navzájom odpustiť a pokúsiť sa pochopiť aj tých, ktorí tvrdia, že Maďari prišli možno z hviezdy Sírius, ale aj tých, ktorí žijú  v krajine, ktorú nenávidia a nenávidia Maďarov. Do tohto stavu sme sa nedostali náhodou, ale zastaviť tento proces si vyžaduje, aby sme ho nahradili ľudskosťou a veľkorysosťou.  Mladý ľavicovo zmýšľajúci poslucháč  mi na prednáške povedal, že také hodnoty, ako národ, vlasť a rodina už nejestvujú, a že on so mnou nemá nič spoločné.  Na to som mu povedal, že vtedy keď sa narodil a matka sa mu prihovorila po maďarsky, vzniklo medzi nami osudové spojenie. A proti tomu sa môže búriť, a robiť čo chce. A odo mňa môže očakávať, že ak sa mu niečo stane na druhom konci sveta, tak ja spravím všetko preto, aby ho odtiaľ vyslobodili a priviezli naspäť do Maďarska preto, lebo je Maďar. On hovorí, že to nie je logické, čo hovorím. Ale ja tvrdím, že táto vec má veľmi dôležitú logiku, lebo ja nemyslím iba na  neho, ale aj na to, že naši starí otcovia možno spolu bojovali a jeho starý otec možno zachránil môjho starého otca a vďaka tomu som tu teraz ja. A som si tým skoro istý, že z jeho  vnukov, možno raz budú niektorí kolegami, alebo priateľmi mojich vnukov, a budú si navzájom pomáhať. A to, že sme v osudovom spojení je fakt, lebo sme sa narodili ako Maďari, je fakt.

A platí, že ľudský život sa dá prežiť len takto.  Za to sme tu, aby sme žili. Aby sme pekne žili jeden vedľa druhého. So svojimi rodičmi, deťmi, príbuznými, priateľmi, kolegami. Aby sme pekne zaobchádzali jeden s druhým. Preto sme tu. Lebo každému sa ujde trocha času, aby bol šťastný. A preto musíme prejsť cez toto všetko. A tiež preto, aby sme zabezpečili krajší život ďalšej generácii, ako sme mali my. Niečo sme sa naučili o bolestiach života a snažíme sa poučenia odovzdať ďalšej generácii.

A to nejde bez toho, aby sme sa prestali zaoberať tým, aké krivdy sa nám stali, lebo ak to robíme aj v manželstve, výsledkom je rozvod. Ale dôležité je to, ako máme mať radi druhého človeka, a to sa musíme naučiť. Mať radi iného Maďara. A keď sa to naučíme, potom sa nemusíme báť, že keď vyjdeme na ulicu, niekto tam začne strieľať. A milé dámy a páni, kto tvrdí, že časy národných štátov sú preč, ten sa veľmi mýli, a to preto, lebo ešte sa ani nezačali. Musíme sa naučiť dávať deťom pekný príklad, ako pekne žiť spolu. Tu zvyknem hovoriť jednu rozprávku, ktorá pomôže vystihnúť pointu. Kde bolo tam bolo v ďalekej Bukovine žil veľmi bohatý, ale lakomý sedliak. Spoločne s ním žil jeho zostarnutý otec. Triasli sa mu ruky, na robotu sa už nehodil, vylieval polievku, keď jedol, rozbil pohár, keď pil. Nehodil sa už na nič. Sedliak povedal žene, že starý človek im už nie je potrebný. Zašli na trh, kúpili dve deky s tým, že ich starému priviažu na chrbát a nech ide kade ľahšie. Dve preto, že keď ho v noci prikvačí zima vonku, aby si jednu rozprestrel a na nej ležal a druhou sa prikryl. Nedokázali však vyhnať starého otca z domu, preto tým poverili syna, že kým budú na poli, aby starému otcovi priviazal dve deky na chrbát a poslal ho kade ľahšie, že už ho tam nechcú. Vnuk tak urobil, starkému priviazal na chrbát jednu deku a vyhnal ho. Keď sa rodičia vrátili z poľa, videli, že jedna deka je dom a pýtali sa, kde je starký. Dieťa povedalo, že spravilo, ako mu kázali a starkého vyhnalo, a ten s plačom odišiel. Ale prečo teda zostala jedna deka doma, opýtal sa otec. Syn odvetil, že ho napadlo, že jednu si odloží, lebo keď jeho otec zostarne a bude ho vyháňať, už nebude musieť kupovať deku.

Nezabudnime, že tým čo robíme dnes rozhodujeme o tom, čo sa stane s nami v budúcnosti. 

 Potom budú obkľúčení a zlikvidovaní.