Zdochýnajúca kobyla vraj najviac kope. Politická zberba plagiátorov vedená sociopatom Matovičom za asistencie žltej tlače (to je SME-čka, Denník N-ádor, týždeň a Aktuality.sk) a kolaborantskej RTVS ešte kope. Momentálne do rozsudku Špecializovaného trestného súdu vo veci Kočnera a Zsuzsovej. S neskutočnou drzosťou plagiátorov a politických mopslíkov prskajú jedovaté sliny z rozčúlenia, že nezávislé súdy nie sú stále ešte u nás závislé od ich momentálnych sociopatických nápadov vykonávaných Matovičovým komandom v NAKA s pomocou Lipšicovej úderky na Špeciálnej prokuratúre a završovanej vybranými sudcovskými kolaborantmi na ŠTS.
Nevídaný útok na právny štát
Dávajme si pozor na Matovičove pokusy pred blížiacimi sa voľbami vyhlasovať: „Čo bolo-bolo, teraz vám sľúbim viac, než kedykoľvek predtým“. Áno, práve Matovič a politickí skrachovanci ako Šeliga, Kolíková, stand-up komička Remišová a im podobní by radi zabudli na to, čo doteraz napáchali, alebo to aspoň politicky kryli. Preto si práve teraz pripomeňme ich bezprecedentný útok na základy právneho štátu u nás.
Matovičove komando (viac o nich je v mojej najnovšej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“) ovládlo NAKA, zmenilo ju na NAČeKA (po vzoru boľševickej tajnej Polície), aby s ich pomocou koaličná politická zberba napadla piliere každého právneho štátu:
Políciu – brutálne prenasledovanie vedúcich funkcionárov, čo vrcholilo tým, že majú na svedomí predčasnú smrť generála Lučanského.
Prokuratúru – vyhnali odtiaľ Čižnára, hoci im paragrafom 363 verne slúžil, aj jeho zástupkyňu JUDr. Vieru Kováčikovú (ktorá generála Lučanského poznala a mohla zabrániť jeho plánovanému mučeniu väzbou s následkom smrti!) a za mreže falošnými „svedectvami“ dostali aj špeciálneho prokurátora Kováčika.
Súdy – celú garnitúru sudcov surovo napadli a vláčili v putách, aby sa zistilo, že okrem nimi väzbou mučenej Jankovskej a Harabinovho učňa Sklenku nikomu nič nedokázali. Bola to čistá zlovôľa. Naopak, proti všetkým pravidlám (a ktoré oni vôbec kedy rešpektovali?!) dosadili za predsedu Súdnej rady svojho Mazánka, pardon Mazáka, a ten im verne slúži zakrývaním obludných súdnych rozhodnutí (napr. „súdnym rozkazom“ neprávomocne a nezmyselne „odsúdený“ Kažimír, aby zakryli, že celá obžaloba stojí na falošnom svedectve univerzálneho kajúcnika).
A keď si SIS splnila svoju povinnosť upozorniť na tento zločinný komplot zneužitia politickej moci a aj právomoci vybraných verejných činiteľov, pomstili sa nezákonnou väzbou riaditeľa SIS, Pčolinského.
To všetko prekrývala z prezidentského paláca Barbina zo skládky politických sľubov, nehovoriac o celej zločinnej koalícii v selfie-vláde plagiátorov a chránenej dielni hlasovacích robotov v parlamente.
Všetky tieto zvrhlosti, ktoré podrobne opisujem v zmienenej knihe, im mali likvidáciou opozície zabezpečiť monopol na moc, aby na čele s Psychopatovičom vládli Slovensku (tak ako on predpovedal) „na večné časy a nikdy inak“!
Ibaže od plagiátora nemôžeme čakať, že by bol čo len mierne poznačený poznaním, ktoré každý vzdelanec ovláda – že totiž každá akcia vyvoláva reakciu. A teraz sú zúriví, že ich tá reakcia, aj v podobe najnovšieho rozsudku v kauze Kuciak, dostihla…
Univerzálni kajúcnici na univerzálnych zlosynov
Táto politická zberba sa pokúsila vrátiť politické procesy, ako si ich pamätáme z 50-tych rokov. Aj vtedy stačilo len na niekoho ukázať prstom a nehľadali sa dôkazy, stačilo tvrdenie jediného udavača. Dnes sa takíto udavači na jedno požitie recyklujú ako „univerzálni kajúcnici“ (Makó, Slobodník, Imrecze…) v rukách „Čurillovskej mafie“ (ako ich nazval ex-mafián a budúci minister pornohospodárstva Kollár). A tak ako za komunistickej totality, aj tentoraz dochádza k absurditám. Máme tu predsa aj univerzálneho, všetkého schopného Lipšica. Toho, čo si so Zsuzsovou písal a aj fyzicky sa o ňu pokúšal! No a odrazu je ona tá „špina“ a on ten „čistý“, čo na ňu prihadzuje ďalšie blato? Takisto veľmi rozčúlilo vykrádačku aktuálnych vyšetrovacích spisov Todovú (v kauzách, kde nápadne figuroval práve Lipšic!), že sa v nimi tak glorifikovanej Kočnerovej komunikácii na Threeme, odrazu objavilo aj toto bizarné Lipšicove správanie. Veď ona zrejme mala sľúbený monopol na dezinformácie vo výbere „tých správnych“ a zamlčaní „tých nesprávnych“ záznamov! Lipšica preto kompromituje už len Zsuzsovej existencia (veď mu to v záverečnej reči aj vykričala), tak Lipšic zneužíva svoje postavenie (kam ho dotlačil Matovič s jasnou úlohou, ktorú porušovaním všetkých zákonných postupov aj plní!), aby sa jej zbavil?! A TOTO je tá „spravodlivosť podľa Matoviča“, ako o tom píšem vo svojej najnovšej knihe!
Kto spustil KuCIAkiádu a prečo?
Evidentne bezdôvodná vražda dvoch mladých ľudí až príliš nápadne pripomína scenár „farebných revolúcií“, ktoré si globalizačná klika vyskúšala v afrických krajinách, aj Gruzínsku. Podľa zahraničných pozorovateľov je tých scenárov až päť, ale iniciácia vraždou nevinných ľudí vždy ostáva. To množné číslo platí napríklad aj na ukrajinský Majdan, kde gruzínski odstreľovači dodaní globalizačnou bábkou Saakašvilim strieľali (podľa svedectva pôvodne ukrajinskej hrdinky Savčenkovej, ktorá tým svedectvom hneď prestala byť hrdinkou a umlčali ju väzením) na obe strany, aby ich rozoštvali a konečne po mesiacoch, čo sa scenár nedaril, zvrhli podľa plánu vtedajšiu legitímnu vládu (hoci už bola podpísaná dohoda o nových voľbách, ktorú garantovali Nemecko, Francúzsko a Poľsko, ale vo Washingtone sa nehodila!). A tak dodali nasilu do čela Ukrajiny Saakašviliho klon menom Zelenský. A nezabúdajme, že si už dávnejšie overili nutnosť odviesť pozornosť od skutočných páchateľov, keď za údajného atentátnika v prípade smrti prezidenta J. F. Kennedyho nastrčili Lee Harwey Oswalda, ale toho hneď aj zlikvidovali, aby sa nemohol brániť.
Takýmito z horúcej stopy zavádzajúcimi „univerzálnymi zlosynmi“ sú u nás Kočner so Zsuzsovou. A ako správne podotýka novinár Ivan Mego v minisérii TV dokumentov „Mafiáni na Slovensku“, ktorá sa najnovšie objavila voľne na YouTube, aj tu sa neriešia skutoční objednávatelia brutálnej vraždy mladého páru, ale „zástupní“. Je totiž dosť iných zločinov, ktorých sa Kočner podľa všetkého dopustil, ale to je z hľadiska politických záujmov najnovších už nevládnych skrachovancov nezaujímavé. Ako ktosi napísal na internete v debate k jednému dielu TV relácie „Na moment, blogeri!“ práve o Kuciakovi a Lučanskom: „Kuciakom sa k moci dostali, Lučanským sa pokúsili pri nej udržať“. Prokurátor Harkabus dobre vedel, že na obvinenie Kočnera so Zsuzsovou nemá žiadne solídne dôkazy, tak začal dodatočne vymýšľať (a objavilo sa to znovu po už druhom oslobodzujúcom rozsudku nad Kočnerom), že sa budú hrabať znova v Threeme a niečo vyhrabú, ale na to im súd neskočil. Tak sa odrazu objavil Andruskóv list, ktorý polopatisticky ukazuje na Kočnera so Zsuzsovou a pán Harkabus nápadne neprejavil záujem preveriť, či nebol náhodou písaný účelovo a teda dodatočne. Mimochodom, falšovanie dôkazov pred súdom je trestné, ale veď čo zo svedectiev univerzálnych kajúcnikov ako „dôkazov“ nebolo falošné? Veď aj v tomto prípade Andruskó figuruje ako „univerzálny kajúcnik“, akých Čurillovská banda vyprodukovala viacero a všetky ich zverstvá v trestnom konaní podrobne opisujem v najnovšej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“. Je totiž podozrenie, že Andruskó a ďalší spoluobvinení buď na miesto činu prišli neskoro, teda už po smrti mladej dvojice, alebo ich tam navigoval niekto, kto nutne potrebuje podhodiť Kočnera so Zsuzsovou, ako obetných baránkov na odlákanie pozornosti od pravej stopy. A Zsuzsová sa tým obetným baránkom aj stala v absurdnej kauze údajných objednávok na vraždy prokurátorov (a vraj aj Lipšica, s ktorým si vymieňala intímne narážky a ktorý ju slizko zvádzal? To je absurdnosť na druhú!!!) a aj to len symbolicky, pretože náš absurdne neo-liberálny súdny systém tresty nesčítava, ale prekrýva. Čiže čo sa týka dĺžky väzenia, novým rozsudkom sa pre ňu fakticky nič nemení.
Mediálni psi štekajú a čo na to karavána?
Ale nezabúdajme na krvilačnú žltú tlač, ktorej bezškrupulózni komsomolci od počiatku selfie-vlády plagiátorov fungovali ako štváči verejných lynčov bez súdu. Samozrejme, že jačia v hrôze, že nimi svojvoľne a samozvane vynesené rozsudky už súdy najnovšie odmietajú. To je tá reakcia aj po ich podpore brutálnych akcií na zastrašenie pilierov právneho štátu, ako sme to vymenovali v úvode. A čo im ostáva, než vytiahnuť obohraných politických mopslíkov Šeligu (strojcu KuCIAkiády, ktorý predsa sľuboval, že do politiky nepôjde!), či Kolíkovú (ktorá ma na rukách krv nevinného generála Lučanského). No a zneužitie Kuciakových rodičov (ktorí o nutnosti seriózneho dokazovania na súde nemajú ani len potuchy)? Ich huckanie k verejnému lynčovaniu vybraných obetných baránkov, je už pre žltú tlač rutinou. Veď sa pokúšali zastrašiť aj prvý senát, ktorý Kočnera so Zsuzsovou oslobodil tým, že sa nabúrali do zalepenej (?!) obálky, kde je podľa pravidiel súdu zaznamenané kto ako v senáte hlasoval! Zastrašovali, ale tento druhý súd zjavne nezastrašili. A to je pre nich niečo nepredstaviteľné! Zaujímavé je, ako je odrazu ticho donedávna tak hyperaktívna pani Kušnírová, ktorú si účelovo pribral do svojej biznis-straničky Matovič. Ten Matovič, ktorého žltá tlač vypustila ako džina z fľaše a teraz ho za nič na svete nevedia vrátiť späť. Ten Matovič, ktorý im vyhlásil vojnu a vraj ich bude dávať po jednom „dolu“. O tom je v mojej knihe celá jedna veľmi poučná kapitola.
A tak tu stále ostáva ako jediné po stáročia neomylné pravidlo hľadania pravdy v starorímskom „Cui bono?“, teda komu vražda novinára a jeho snúbenice prospela? A keby si všetci tí, čo teraz jačia a spochybňujú nezávislosť súdu, keď sa im to nehodí, túto otázku položili, vrátili by sme sa na úvod tejto úvahy. A možno by sme zistili, že všetko ukazuje práve na nich, na fabrikantov politickej nutnosti odsúdenia Kočnera so Zsuzsovou, ako obetných baránkov. Aby sa tým tá otázka „Cui bono?“ aspoň nateraz prekryla s nádejou, že sa nikdy nezodpovie…