My sme tu páni. Politika má slúžiť občanom, má vytvárať podmienky pre život pokojný a spokojný.
A nie vytvárať hrozby, podnecovať u ľudí strach a obavy, ako je tomu v posledných rokoch či skôr desaťročiach. Nemá vychovávať poslušných, poddajných občanov, ktorí postupne pristúpia aj na najväčšie hlúposti, aké si niekto zmyslí.
My sme tu páni. Nás je väčšina. My rozhodujeme.
Treba si uvedomiť, že každý jednotlivec v národe bojuje sám za seba, ale tým pádom aj za všetkých ostatných. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Tak treba presadzovať slobodu do našich životov. Už bolo dosť toho zametania s nami. Údajné elity národa… Nič také neexistuje. Nie sú to žiadne elity, ostáva po nich viac škody ako úžitku.
Zobrali nám slobodu. Sme stále viac a viac zadĺžení ako štát, tak aj občania. To je sloboda?! Určite nie!
Sme stále viac a viac chorí. Na dĺžke života až tak nezáleží, ako záleží na jeho kvalite. Je príjemnejšie prežiť 60 rokov v zdraví, ako dožiť sa 90 rokov, ale po tridsiatke trpieť nespočetnými diagnózami, čo je dnes takmer pravidlo! Pred 70 rokmi bolo tuším že jedno dieťa z tisíc autistom, dnes pomaly 1 z 30-tich. Ale hlavne, že máme údajne vyspelé zdravotníctvo.
Musíme povstať z tej ospalosti, z pomalého umierania v neslobode, kde nás pomaly varia, ako žabu v hrnci.
Zle žijeme. Nesprávne. Preto nás osud trestá.
Sloboda vyzerá inak. Je to v prvom rade pravidelná, často sa naskytujúca radosť zo života. Ako šťastný smiech detí, ako vôňa čerstvo upečeného chleba, ako zvuk nádhernej hudby.
Jednoducho niečo celkom iné ako vyzbrojovanie Ukrajiny, udržiavanie dolára ako rezervnej meny za každú cenu, sledovanie, ako si mimovládky a oplotená ambasáda dosadzujú za čelných predstaviteľov štátu svoje bábky.
My sme tu páni.