Polopravda o spájani

Polopravda je zvláštny pojem. Nie je to lož a nie je to pravda. Je to taký typický prasopes, mačkopes, ale aj vlk v rúchu baránka. Polopravda optimistu poteší a pesimistu zarmúti. Základnou vlastnosťou polopravdy je priestor. Nič nedokáže vytvoriť tak veľký priestor na diskusiu ako polopravda.

V rukách politika je polopravda niečo ako kúzelnícka palička, ako čarovná formulka. Ponúknem príklad. Zatratenia hoden predseda strany zažil niekoľko rokov slávy vo výnimočnom postavení. Zhorel a v  požiari zhorela aj strana s dlhou tradíciou. Neborák si chybu nepriznal, teda, aspoň nie celú. Možno ju nepoznal, možno ju nechcel poznať, možno si myslel, že ju nepoznáme my. Jeho ego prahlo po moci ako smädný dromedár keď na púšti spotrebuje zásobný hrb. Aj predseda zbadal oázu. Nesie názov „Predčasné voľby“. Z posledných síl sklonil hlavu a prehovoril k masám: na obnovu slávy spojím všetky strany, oslovím každého proslovenského predsedu, každého človeka čo si uvedomuje marazmus v ktorom sa nachádzame a Slovensko vytiahnem z popola. Nie len každý Slovák, ale každý občan ktorému sa bridí názov „Táto krajina“ pôjde hrdo k voľbám a dá mi svoj hlas. Už nebudú malé straníčky za bránami parlamentu, lebo ich predsedovia budú zostavovať vládu a prijímať proslovenské zákony.

Dobre sa to počúva a má to logiku. Veď evidujeme takmer dvesto politických strán. Dobrá polovica z nich je proslovenská a druhá polovica nesie názov demokratická. Niektoré majú vo svojom názve obidva prívlastky. Ak si položím otázku, prečo? Prečo je také množstvo strán s podobným názvom a podobným programom pričom každá má svojho predsedu, svojho pokladníka, svojho podpredsedu, svojich členov a svoju klubovňu, prichádzam k poznaniu, že spoločným menovateľom každej strany je predseda. Presnejšie, Egopredseda.

Aj táto minca má rub aj líc. Na líci je zjednocovateľ a jeho ego ktoré nedokáže potlačiť lebo už v parlamente bol, na rube sú predsedovia presvedčení, že tá mojich je tá jediná a kto si to neuvedomuje je debil s ktorým nehodno jednať a strácať čas. Neviem o akom čase je reč, keď stranička roky leží v archíve a za tú dobu nielen že nič nedokázala urobiť, ale o nej ani nikto nepočul. Je to strana bez perspektívy, strana kecalov. Členovia mohli radšej chovať cvrčkov na export do poslaneckých bufetov v Hágu a Bruselu.

Pritom je to také jednoduché. Dám svoje ego do ľadničky, oslovím každého predsedu strany registrovanej na živom zozname strán s pronárodným a pro-štátnym programom v DNA. Osobne ho navštívim s otvorenou náručou. Pozvem ho na spoločné stretnutie. Tu, s vlastnými egami v mrazáku, v priateľskej atmosfére rozoberieme zásady spolupráce, stanovíme ciele, rozdelíme úlohy, nájdeme a prijmeme stratégiu. Uzatvoríme zmluvu. Nie o koalícii, ale o priateľstve. Miesto na kandidátke bude mať každý predseda strany, ktorý svoje ego dokáže v záujme vyššieho cieľa potlačiť a stotožní sa s prijatým programom. Poradie na volebnej kandidátke stanoví veľkosť členskej základne príslušnej stany. Zmluvu aj kandidátku zverejním, aby voliči mohli posúdiť ciele a nadobudli presvedčenie o úspešnosti hodeného hlasu.

Volebný program bude jednoduché zostaviť. Veď sa stretnú najlepší Slováci pod jednou strechou. Oni vedia presne čo Slovensko potrebuje a bez čoho jeho štátnosť zanikne. Oni poznajú význam daného čestného slova, dôležitosť slovenčiny aj všetky cesty k istotám. Oni poznajú históriu nie len z dejepisu a dokážu sa z nej poučiť. Ak sa na kandidátke nájde miesto aj pre overených, renomovaných odborníkov bude úspech viacej ako istý. Takáto sila v NRSR môže Slovensko vytiahnuť s pádu do priepasti chudoby, poddanstva, závislosti aj v prípade, že voľby nevyhrajú. Nebude možné ju len tak ľahko odsunúť na perifériu tvorby zákonov. Takúto partiu nebude možné odstaviť, lebo to budú vzdelaní a rozhľadení politici. Určite nájdu spôsob ako zabrániť súčasnej praktike – s opozíciou sa nehlasuje. Veď táto prax paralyzuje veľkú časť snemovne. Hlas každého poslanca má rovnakú hodnotu a každý je platený voličmi za prácu a nie za hádky a prekáračky. Ak zákony prijíma polovica parlamentu, jeho kvalita je iba polovičná!

Späť k problému. Hneď nazačiatku sa asi vykľulo šidlo z vreca. Ego. To ego, ktoré dokázalo stranu s tradíciou zmenšiť na úroveň nástupišťa autobusu v Maríkovej. Pripečený fénix začína vyberať s kým áno, s kým nie, ak áno za akých podmienok a kedy, čo musí dotyčný splniť, aby sa dostal na kandidátku. Veľký On určí podmienky a kto ich nesplní má smolu. On určí aj poradie. Najskôr ja, následne moji a potom až tí ďalší. Kapitán sa nezaprie. To je tá polopravda o spájaní v politike. Kúzelnícka palička je vážne nalomená.