Kto nesie vinu na vojnovom dianí na Ukrajine a ako rozpoznať pravdu od propagandy ? Časť VI.

V predchádzajúcej časti som uviedol, že k strategickému rozhodnutiu „demokratického“ Západu vo vzťahu k Ukrajine a Rusku sa ešte vrátim. Existuje jeden veľmi dôležitý dokument, ktorý nebol vyrobený v Bruseli a ani v USA. Ide o veľmi dôležitý rozhovor, ktorý má ukázať, že samotná Ukrajina poslúžila „demokratickému“ Západu ako „médium“, ktoré sa má postarať o štvanie proti Rusku. Obsah z rozhovoru, ktorý som uviedol v prvej časti svojho príspevku, ukázal, že Ukrajina od roku 2014 trpí a má aj naďalej trpieť nie zásluhou Ruska, ale zásluhou politiky „demokratického“ Západu na čele s USA. A z obsahu dôležitého rozhovoru, ktorý už iba stručne pripomeniem, je možné pochopiť, prečo bolo nutné spustiť špeciálnu vojenskú operáciu ruských ozbrojených síl.

V redakcií týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko) sa konal rozhovor s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite v USA profesorom, doktorom filozofie Paulom Christie, ktorý úplne otvorene, natvrdo a bez okolkov popísal to, o čo v politike USA ide a čo politici EÚ a jej členských krajín, média a mnohí naši intelektuáli ani nevyslovia, resp. úmyselne zakrývajú pred verejnosťou. Tento rozhovor sa konal ešte v júni 2014. V tomto momente si dovolím pripomenúť, že by bolo ťažko tohto pána nazvať putinovcom, nakoľko obsah ruskej propagandy je v súlade s obsahom rozhovoru s profesorom. Profesor okrem iného povedal: „Hlavná úloha udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a preorientovali svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA“. A ďalej: „Je potrebné stále zdôrazňovať agresivitu a nepredvídateľnosti Ruska, provokujúceho eskaláciu konfliktu na Ukrajine.“ Toto všetko sa teraz deje.

Je zaujímavé, že nie iba Ukrajina dostala svoju úlohu v pretrhaní ekonomických väzieb Európy s Ruskom. Podľa profesora veľkej a historickej úlohy sa majú zhostiť masmédia, pretože „…je potrebné od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom“. Obyvatelia Európy sa musia triasť pri predstave o novej možnej ruskej invázií. Ukrajinská armáda a rôzne polovojenské jednotky na strane po – majdanskej ukrajinskej moci plnia zástupnú úlohu za NATO a USA. Na túto skutočnosť západná propaganda občanov členských krajín zámerne neupozorní. Ak si to dáme do súvislosti s cieľmi špeciálnej vojenskej operácie, potom to môže znamenať aj to, že sa vedie boj za ukončenie pôsobnosti NATO a vplyvu USA na území Ukrajiny. Všimnime si slová Jaceňuka, bývalého predsedu vlády Ukrajiny: „Ruská agresia na východe Ukrajiny je nebezpečenstvo pre EÚ, pre členské štáty NATO a pre celý svet“. Pod dáždnikom tejto „ruskej agresie“ sa akosi zabúda na to, čo robí ukrajinská vláda svojmu obyvateľstvu na východe Ukrajiny od roku 2014: rozvinula segregačnú a konfrontačnú politiku, ktorá sa organizuje ako občianska vojna, podľa Kyjeva na spôsob antiteroristickej operácie.

Nepredpokladám, že plán strategickej komunikácie EÚ, ktorý bol pred niekoľkými rokmi v Bruseli prijatý, bude otvorene hovoriť o tom, že „demokratický“ Západ sa v roku 2014 spojil s kyjevskou chuntou, nacionalistami, fašistami, len aby sa našiel čo najvhodnejší spôsob, ako útočiť na Rusko, oslabiť a položiť Rusko na kolena, teda, aby sa naplnil strategický cieľ hlavne USA: podmaniť si Rusko. Bez tohto podmanenia nie je možné pokračovať v unipolárnej globalizácii sveta pod vedením USA. O tento poriadok sa neusiluje Rusko s Putinom, ale USA so svojou elitou a dnes už aj s Bruselom. Nenávidieť Rusko a ubližovať mu, napríklad sankciami, sa stalo oficiálnou požiadavkou „demokratického“ Západu vo vzťahu k verejnosti. Je to nemorálna politika Západu založená na nenávisti, na pohŕdaní, na výsmechu, na lživých tvrdeniach o „ruskej agresií“ až do 24.2.2022, na plánoch pokoriť Rusko, čo v inej reči znamená, aby Rusko bolo otvorené, demokratické, slobodné a schopné poddať sa záujmom USA a jeho cieľom.

Je ťažko predpokladať, že propaganda EÚ bude mať za úlohu hovoriť o politike USA pravdu, alebo vôbec niečo o USA hovoriť v negatívnom slova zmysle vzhľadom na udalosti na Ukrajine a na sankcie EÚ. Politici „demokratického“ Západu nemajú ani tieň podozrenia z toho, že USA vedú takú politiku, ktorou má Európa pomôcť „…uhasiť dlhy USA bez radikálneho pádu životnej úrovne…“ a je teda realizovateľná iba na cudzí účet – na účet Európy. Zo slov profesora vyplýva, že je potrebné „…organizovať udalosti tak, aby celý svet, každá strana…sa zúčastnila riešenia finančných problémov Ameriky“. Profesor vysvetľoval, že je potrebné kompletne otvoriť európsky trh pre USA, preorientovať ekonomiku Európy tak, aby „…sa dve ekonomiky doslova zliali v jednu, vzájomne sa doplňujúc“.

My, Európania, sa potom máme úplne zriecť spolupráce s Ruskom a preorientovať svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Nie je preto vôbec žiadnou náhodou, že v minulých rokoch USA a zástupcovia EÚ v tajnosti rokovali o prijatí Zmluvy o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, ktorá nebola zatiaľ uzatvorená. Mimo tejto zmluvy bola však schválená Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou, pod ktorou figuruje aj podpis bývalého predsedu vlády SR Róberta Fica. Zároveň v postojoch profesora k riešeniu finančnej krízy môžeme hľadať aj odpovede na otázky, prečo lídri EÚ prijímajú a potvrdzujú ekonomické sankcie proti Rusku. Ťažko predpokladať, že súkromné mediálne skupiny si dovolia organizovať otvorenú diskusiu o politicko-ekonomických ambíciách USA a o záchrane amerického spôsobu života.

Profesor si veľmi prial, aby sa Európa zriekla ruských dodávok, tým by si „…zachovala tvar ochrankyne európskych hodnôt práv človeka a zároveň by pomohla Spojeným štátom riešiť problém finančného zadlženia“. V konkrétnych číslach profesorovi ide o to, aby obchodný obrat Európy s Ruskom v sume 500,- miliárd dolárov bol obchodným obratom Európy s USA. A teraz to podstatné ! Zrieknutie sa ruských dodávok na európsky trh nemohli USA ponechať náhode. Bolo potrebné preto prijať aj opatrenia, koho je možné vhodne využiť proti Rusku. Preto bolo potrebné pripraviť na túto úlohu Ukrajinu a to nebolo možné bez prípravy a zorganizovania štátneho prevratu v Kyjeve. Profesor preto tvrdil, že: „…Ukrajine je určená úloha závalu, ktorý pretrhne ekonomickú spoluprácu Európy a Ruska“. USA potrebovali na Ukrajine vytvoriť riadený chaos a potom už „…len obviniť Rusko z neústupnosti a agresívnosti a Európa bude nútená prerušiť s Ruskom ekonomické vzťahy….“.

Profesor P. Christie sa vôbec nerozpakoval tvrdiť, že USA sledujú výlučne svoj vlastný cieľ ( nie európsky ) zachovania svetového finančného systému založeného na dolároch a preto „…kvôli realizácií tohto cieľa bola načatá ukrajinská kampaň po zničení ekonomickej spolupráce Ruska a Európy“. Profesor doslova dáva inštrukcie, ako sa naučiť chápať udalosti prebiehajúce na Ukrajine a teda aj v Európe: „Všetky udalosti prebiehajúce na Ukrajine je treba skúmať výlučne z týchto pozícií“. Môžeme predpokladať, že propaganda EÚ si všimne túto radu profesora a bude udalosti na Ukrajine a vôbec v Európe podľa uvedeného cieľa posudzovať? Som v tomto smere skeptický.

Práve v dnešnej dobe je potrebné si pripomenúť slová bývalého nemeckého kancelára Otta von Bismarcka, ktorý vraj povedal toto: „Moc Ruska môže byť podlomená jedine oddelením Ukrajiny. Tu treba nielen odtrhnúť, ale aj postaviť proti Rusku, poštvať proti sebe dve časti jedného národa a pozorovať, ako brat bude zabíjať brata. Na to treba nájsť a vyškoliť zradcov v radoch národnej elity a s jej pomocou zmeniť uvedomelosť jednej časti veľkého národa do takej miery, že tento bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je otázkou času“. „Demokratický“ Západ si tento metodický návod Bismarcka perfektne osvojil a podľa neho aj dôsledne konal a koná. Je ťažko predpokladať, že EÚ svojou propagandou bude o skutočnom pozadí prípravy štátneho prevratu v Kyjeve niečo verejnosti vykladať. Podarilo sa nájsť a vyškoliť zradcov a podarilo sa ich dosadiť do rôznych významných funkcií v mocenských orgánoch Ukrajiny.

Bismarckov názor, ako eliminovať moc Ruska, predstavuje pozíciu totožnú s tým, čo o politike USA tvrdí profesor P. Christie a aká úloha bola pritom prisúdená Ukrajine. V masmédiách sa o tomto prístupe nedozvieme nič dôležité a podstatné. A to aj za situácie, že Ukrajina je jednoznačne postavená proti Rusku, pričom dôvod tohto faktu ( postavenia proti Rusku ) je zakrývaný expanziou ruských vojsk na Ukrajinu a anexiou Krymu.

Snaha USA a tým aj NATO podmaniť si Rusko je evidentná. Bez tohto článku reťaze nie je možný nový svetový poriadok podľa predstáv USA. Dokonca existuje plán z roku 1997 pod názvom Houstonský projekt, podľa ktorého je potrebné rozdeliť Rusko na viacej časti. Sibír je určený pre USA, severozápad Ruska pre Nemecko, juh a Povolžie pre Turecko, Ďaleký východ pre Japonsko. V projekte sú stanovené aj percenta pre vývoz ropy, plynu, medi, niklu, hliníka. Samozrejme, počíta sa aj s určitým množstvom obyvateľstva bývalého Ruska.

USA v roku 2014 prijali zákon „Akt o odvrátení agresie zo strany Ruska“. Tento Akt je oficiálnym dokumentom USA, ktorý reaguje na dosiahnuté výsledky USA v ukrajinskej kríze a na riešenie krízy, o ktorej hovoril profesor P. Christie. Obidve krízy na seba nadväzujú a ich riešenie je predmetom operácií na spôsob utajovania. Média o tomto zákone vôbec nehovoria, hoci predstavuje „chrbtovú os“ propagandy Západu. Všimnime si niektoré úlohy a súvislosti.

1. Prvoradá pozornosť je venovaná aktivizácií NATO navŕšením ozbrojených síl v Európe. OSN na pokyn Európy má plniť plán USA o mimoriadnych situáciách.

    

2. USA sa chcú vážne venovať potlačovaniu ďalšej agresie Ruska v Európe. Chcú zabezpečiť teritoriálnu a ekonomickú celistvosť Ukrajiny a iných štátov v Európe a Euroázií pred ruskou agresiou. Nesmie sa podrývať nezávislosť, suverenita a celistvosť Ukrajiny. Treba odsúdiť vojenské obsadenie území Ukrajiny Ruskou federáciou, prítomnosť ruských vojsk pozdĺž ukrajinských hraníc ( na ruskej strane ). Neuznať referendum na Kryme a nepriznať suverenitu RF na Kryme. Prezident Obama má poskytovať ukrajinskej vláde spravodajské informácie o ruských vojskách.

    

3. USA budú podporovať ľud Ukrajiny, Moldavka a Grúzie v ich želaniach byť s Európou.

    

4. USA majú záujem bojovať s korupciou. Má sa rozšíriť spolupráca USA so štátmi v Európe tak, aby sa zvyšoval počet vojenských cvičení NATO v Európe. Obmedziť prístup RF k naftovým a plynovým technológiám USA.

    

5. Zaviesť sankcie, ak vojska RF nebudú stiahnuté z Krymu a ak sa vojska RF nestiahnu od východnej hranice s Ukrajinou ( z ruskej strany ).

    

6. Predkladať správy o činnosti štátnych podnikov a o stave ekonomiky RF.

    

7. Vyčleniť pre otázky demokracie, ľudských práv 2,5 mil. dolárov, ktoré bude riešiť medzirezortná pracovná skupina. Poskytovať podporu rozvoja demokracie a občianskej spoločnosti v RF. Posilňovať demokratické inštitúcie v RF, zvýšiť slobodný a voľný prístup k nezávislým masovokomunikačným prostriedkom. Zvýšiť účasť USA v televíznom a rádiovom vysielaní, pomáhať chrániť novinárov a občianskych aktivistov. Tu je určená suma 10,-mil. dolárov.

8. Vyčleniť granty pre udržiavanie kontaktov s verejnosťou v krajinách bývalého ZSSR. Tu je možná finančná pomoc vo výške 25,-mil. dolárov. Hlas Ameriky podporiť sumou 7,5 mil. dolárov.

    

9. Prezident USA je splnomocnený zaistiť pre ukrajinské vojenské sily všetky nevyhnutné prostriedky, protitankové zbrane, muníciu, protilietadlové zbrane a muníciu, základné vojenské vybavenie, pechotné zbrane a muníciu, obrnené vozidlá, pancierové auta, nafukovacie lode, systém riadenia paľby, výbušniny, komunikačné a logistické vybavenie a to v sume 100,- mil. dolárov už v roku 2014.

Prečo bola Ukrajina vybratá do úlohy prostriedku k riešeniu určitého cieľa? Pretože sa má vyriešiť hlavný problém súčasnosti. Kto je zainteresovaný na riešení problému? Profesor za hlavný svetový problém pokladá vyriešenie finančných otázok ( záchrana dolára ) a to sa týka USA. Ukrajinu musia ako prostriedok použiť USA, pretože pre boj proti Rusku je to najvhodnejší prostriedok. Boj proti Rusku sa však nedá organizovať s personami, ktoré spravovali krajinu za prezidenta Janukovyča. Bolo potrebné vyhľadať nové persony a cez Majdan ich inštalovať do vedenia Ukrajiny. To je dôvod, prečo máme hovoriť o štátnom prevrate.

USA teda mali dôvod poštvať s novými personami Ukrajinu proti Rusku. Z odpovedí profesora jednoznačne vyplýva, že USA nezaujíma Ukrajina a osud, aký bude mať: či bude jednotná, rozdelená, aká forma vlády na Ukrajine bude, aký tragický osud ju čaká. To, čo spája Ukrajinu s demokratickým Západom na čele s USA je iba jedna jediná úloha a povinnosť: vyriešiť hlavný svetový problém súčasnosti – zachrániť dolár ako svetovú menu, čo v inej reči znamená posilniť dominánciu USA vo svete a jej životnú úroveň na úkor iných štátov – tak EÚ, Ukrajiny ako aj samotného Ruska. Ukrajina, skôr kjevská diktatúra, teda za celý čas od Majdanu aktívne pomáha chrániť hodnoty „demokratického“ Západu, a najmä tu najdôležitejšiu – zachovanie svetového finančného systému založeného na dolároch, pretože bez tohto systému nie je možná existencia Západu v súčasnej podobe, je neudržateľná hegemónia USA a nastolenie nového svetového poriadku.

Na chvíľu je potrebné si uvedomiť základnú úlohu NATO: chrániť všetkými potrebnými prostriedkami ( ! ), vrátane vojenských, slobodu, spoločné dedičstvo a  kultúru svojich národov ( nie iba USA ) založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku. Spoločná vojenská obrana založená na kolektívnom princípe je iba jedna z úloh NATO. Ukrajina bola USA vybratá ako potrebný prostriedok, ktorému nie je potrebné sľubovať mierový život, stabilitu a blahobyt, pretože o. i. je aj mimo transatlantického priestoru.

Iba z pozície úlohy Ukrajiny ako prostriedku k záchrane USA je možné pochopiť toto vyjadrenie miliardára G. Sorosa: „Nová Ukrajina bráni hodnoty a princípy, na ktorých stojí aj Európska únia. Nová Ukrajina je cenným stúpencom Európskej únie…“ Môžeme sa iba diviť, ako „demokratický“ Západ potrebuje pre svoj život kyjevský režim plný strachu, násilia, represií, občianskej vojny a ktorý pritom oslavujeme ako vzor západných hodnôt. Treba si však uvedomiť, že obrana princípov a hodnôt, na ktorých stojí EÚ, sa netýka obrany na území Ukrajiny. Pre „demokratický“ Západ bude postačovať, ak na Ukrajine bude mať zachovanú svoju moc samotný nacizmus.

Propaganda „demokratického“ Západu je vedená takým spôsobom, že v prípade Ukrajiny ide jej iba o to, aby patrila do Európy, aby sa stala riadnym členom EÚ a mohla si budovať slobodný demokratický štát. Pre verejnosť Európy by to malo postačovať, hoci v skutočnosti na Ukrajine žiadne politické procesy nenasvedčujú tomu, že ide či pôjde o slobodný a demokratický štát. Úloha Ukrajiny ako hlavného prostriedku ( politického ) záchrany USA a finančnej elity – tá sa pred verejnosťou Európy za každých okolnosti zakrýva. Kvôli občianskej vojne nikto si z politikov EÚ nerobil ťažkú hlavu a všetci bez výnimky podporovali a podporujú súčasnú ukrajinskú štátnu moc, ktorá tuto vojnu vedie, hoci vzhľadom na oficiálny cieľ propagandy dať Ukrajine šancu v EÚ, by Ukrajina s takouto vizitkou mohla o členstve iba snívať.

Veľmi nezodpovednú úlohu v politike „demokratického“ štátu zohrávajú média a z tohto dôvodu je vhodné si pozrieť dokumentárny film od J. Pilgera „Vojna, ktorú nevidíte.“ Je to o práci médií, ktoré v dnešnej dobe si poctivo neplnia svoju úlohu a svoje povinnosti, pretože sa prispôsobujú politike a politikom a verejnosť pokladajú iba za objekt svojich dezinformácií, poloprávd, lži a výmyslov. Je hanbou, ak média svoju prácu organizujú tak, aby čo najviac vystrašili obyvateľstvo „ruskou agresiou“, aby toto obyvateľstvo pomáhalo podporovať vojnové plány a aby sa oslabila jeho vôľa. Ako sa vyjadril jeden novinár, keby si novinári skutočne zodpovedne robili svoju prácu, tak možno by USA do vojny proti Iraku nešli. A jedna novinárka zdôraznila, že média boli oklamané od vlády ( USA ), pretože skutočná hrozba zo strany Iraku bola nulová. Čitateľ si možno ešte bude pamätať napríklad na denník Pravda, v ktorom po desiatich rokoch bol uverejnený hneď na prvej strane nadpis: Vojna v Iraku bol omyl !

Zo sledovania uvedeného videá sa môžeme poučiť o tom, na čo nemajú média zabúdať. Všimol som si, že je dôležité, aby sledovali politikov, čo robia. Mali by dozerať na zodpovednosť politikov a aj požadovať od nich túto zodpovednosť. Média potrebujú podrobne skúmať, čo ľudia rozprávajú. A čo je najviac zaujímavé, v záležitostiach prípravy na vojnu nikdy nebolo uplatnené novinárske pochybovanie. Tento systém práce médií je rozšírený na celý „demokratický“ Západ. Týka sa aj našich médií v SR. Rozhovory, ktoré boli uskutočnené s  našimi intelektuálmi, sa pohybujú podľa vopred určenej šablóny a v duchu toho, čo zdôrazňoval o úlohe médií profesor P. Christie. Preto sa do redakcie rôznych médií nedostanú ľudia s inými názormi a spôsobmi vysvetľovania politických procesov, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú napríklad v Európe či na Ukrajine.

USA, NATO a EÚ sú vyňaté z kritiky a sú verejnosti predstavované ako spoločenstva, ktoré chcú pomáhať Ukrajine, aby sa aj ona dostala do demokratického sveta. Pravda ešte v októbri 2014 uverejnila rozhovor redaktora A. Matišáka s Andrejom Soldatovom, ruským novinárom a analytikom ako účastníkom konferencie „Fórum 2000: Nepokojná demokracia“, ktorý dostal názov „Putin potrebuje istotu, že vie, ako svet funguje“. Rozhovor je vedený v určitom duchu a predstavuje aj určitú intelektuálnu činnosť, pričom pre verejnú mienku je veľmi dôležitý výsledok tejto intelektuálnej činnosti. Môžem tvrdiť, že v článku ide o kritický opis postojov a pohľadov prezidenta Putina a pripomenutie, že v Rusku ide o Putinov režim. V širších súvislostiach tento rozhovor zapadá do konfrontačnej politiky Západu s Ruskom. Transatlantická politika – to je to, čo v médiách má zelenú a pritom sa podarilo vygenerovať celkom umelo nepriateľa obyvateľov Európy: Rusko a Putina.

Andrej Soldatov v rozhovore poskytol intelektuálnu podporu interpretáciám politických udalosti a politických procesov na Ukrajine ako vynárajúcich sa z „ rusko-ukrajinského konfliktu“, teda konfliktu dvoch susediacich a priateľských krajín. A podľa tejto politickej šablóny USA, NATO a EÚ nemajú nič spoločného s rusko-ukrajinským konfliktom. Z ich pohľadu spravodlivosť (!) si vyžaduje, aby podporovali Ukrajinu a aby spoločnými silami postupovali proti Rusku a Putinovi. Moja zásadná námietka. Politickou šablónou „rusko-ukrajinský konflikt“ sa mnohé udalosti a politické procesy nedajú vysvetliť. Iba touto šablónou sa nedá vysvetliť ani samotný vpád ruských ozbrojených síl na Ukrajinu dňa 24.2.2022. Vždy, keď sa v médiách píše či hovorí o anexií Krymu alebo o invázií ruských vojsk na Ukrajinu, tak to zodpovedá politickej šablóne „rusko-ukrajinský konflikt“. Touto šablónou pracuje západná propaganda a média zvlášť. Tie si vyberajú vhodných ľudí na rozhovor.

Existuje aj iné, nie prozápadné vysvetlenie udalosti na Ukrajine. Toto iné vysvetlenie sa často pokladá za konšpiračné a mimo reality. Obsah rozhovoru s profesorom P. Christie za každých okolnosti dosvedčuje, že pravdivý obraz vysvetlenia udalosti na Ukrajine a aj v Európe nemôžeme hľadať v rámci politickej šablóny „rusko-ukrajinský konflikt“, ale v širších súvislostiach konfrontačnej politiky USA ( Západu ) s Ruskom. A to je už iná politická šablóna, s ktorou pracuje Rusko, resp. proruská či ruská propaganda.

Organizovanie mediálnej politiky na základe využitia politickej šablóny „rusko-ukrajinský konflikt“ nemôže prispieť k tomu, aby bolo možné odhaliť verejnosti to, čo ma byť skryté, resp. pre verejnosť nepodstatné. Poznanie skutočnej pravdy dáva ľuďom schopnosť rozumieť politike a vedieť ju prijať či odmietnuť. Preto mediálna politika má jasnú úlohu: ponechať verejnosť v stave povrchového vedomia. Proruská propaganda pracuje s  politickou šablónou – „konfrontačná politika Západu s Ruskom“. V rámci nej je snaha nič nezatajovať, podávať inú interpretáciu faktov, ukazovať na súvislosti politických procesov a podobne. Šéf informačnej kancelárie NATO v Moskve Róbert Pszczel tvrdil, že v ruskej propagande o NATO je 90 % informácií nepravdivých, sú to samé mýty.

Uviedol som tu dve politické šablóny, každá z nich má svoje východiska. Tu niekde treba hľadať aj odpoveď na otázku, prečo sa v súčasnosti rozmohlo hovoriť o prozápadnej a o proruskej propagande. V zásade by bolo správne, aby predstavitelia oboch táborov mohli sa stretávať pri otvorených, vecných, kritických a racionálnych diskusiách, o ktorých bude vedieť aj verejnosť, resp. sa bude môcť do nich aj zapojiť. Lenže mediálna politika je určená tak, že slovo dostáva len tím prívržencov, u ktorých je jasné, že sa vedia pridržiavať politickej šablóny o „rusko-ukrajinskom konflikte“. Tí, ktorí sú prívržencami politickej šablóny o „konfrontačnej politike Západu s Ruskom“ sú predmetom rôznych nevyberaných útokov a označení. Originálnym nápadom sa vyznačuje profesor Putna z Českej republiky. Podľa neho ľudia, ktorí šíria kremeľskú propagandu, sú zradcovia a patria pred súd. Jeho názor úplne sedí s tým, čo robí štátna moc na Ukrajine.

Denník Pravda, samozrejme, neuverejnil iba spomínaný jeden rozhovor s Andrejom Soldatovom. Týchto rozhovorov je viacej. Medzi najnovší rozhovor patrí rozhovor s šéfom Informačnej kancelárie NATO v Moskve Róbertom Pszczelom, ktorý vznikol pre projekt Defence Matters, na ktorom sa podieľali aj denník Pravda a média z Grécka, Rumunska a Lotýšska. Obsah rozhovoru nevybočuje z rámca tých rozhovorov, ktoré som už spomínal. Kroky Ruska na Ukrajine a anexia Krymu boli jednoznačne porušením medzinárodného práva. Rusko vraj nechce zmeniť svoju rétoriku. V Rusku klesajú sympatie k NATO, USA a EÚ a 80% Rusov si myslí, že západná politika ich krajine škodí. Vraj NATO odpovedá na túto propagandu vysvetľovaním. Dodávam: Komu? Čoho? Skutočná diskusia v Rusku neexistuje. Rusko by ihneď malo prestať podporovať separatistov. Hranice s Ruskom neexistujú, pretože Moskva sa o to nezaujíma, pretože nerešpektuje suverenitu Ukrajiny. A čo naviac, Rusko vraj spochybňuje základy, na ktorých je roky postavený mier v Európe. Môžem si teda dovoliť tvrdiť, že rozhovor so šéfom Informačnej kancelárie NATO v Moskve je úplne v duchu pridržiavania sa politickej šablóny o „rusko-ukrajinskom konflikte“.

V duchu uvedenej politickej šablóny je aj tento predpoklad. Ak bude kyjevský režim pokračovať v bojoch, bude to dôkaz, že minské dohody Rusko nerealizuje. Teraz si všimnime výrok, ktorý uviedol Róbert Scales, generálmajor vo výslužbe, vojenský analytik pre Fox News: „Jediný spôsob, ako USA môžu ovplyvniť situáciu v regióne a zvrátiť jej priebeh, je začať zabíjať Rusov. Zabíjať ich toľko, že ani média by neboli schopné skryť skutočnosť, že Rusi sa vracajú domov v rakvách.“ USA doteraz neoznámili, že napätie na východe Európy prestalo ohrozovať ich priame bezpečnostné záujmy. Zahraničná politika „demokratického“ Západu sa zároveň realizuje aj s pomocou či aktivitami vojenských síl NATO – čo najbližšie k hraničnej čiare s Ruskom.

Dovolím si ešte pripomenúť z uvedeného rozhovoru s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ ešte toto jeho stanovisko: „Osud Ruska je v jeho rukách. Každý bude prežívať ako bude môcť a Rusko by samozrejme malo od prerušenia väzieb s Európou silno trpieť, ale stupeň tohto utrpenia bude v mnohom závisieť na samotnom Rusku. Rusko sa momentálne nachádza v krajne nezávideniahodnej situácií – bude musieť riešiť veľmi zložité a v princípe neriešiteľné otázky. Nech Rusi urobia čokoľvek, každé rozhodnutie bude v neprospech Ruska, pretože ľubovoľné kroky ruského vedenia už nie sú schopné principiálne zmeniť vznikajúcu situáciu.“

Uvedený názor je zaujímavý, ale z môjho pohľadu nie je možné sa s ním úplne stotožniť. Obsahovo je výrazom postoja USA, že ich politika, ktorú presadzujú na východe Európy a na Ukrajine, bude sláviť úspech a samotné Rusko nebude môcť do tejto politiky vôbec zasiahnuť a preto bude iba silno trpieť. Neustále slovné útoky na Rusko, neustále štvanie kyjevskej moci proti Rusku, neustále prijímanie rôznych sankcii proti Rusku, neustále pokusy o izoláciu Ruska viedli k tomu, že Rusko sa ozaj nachádza v nezávideniahodnej situácií a z tohto dôvodu musí riešiť veľmi zložité otázky. Nemôžem súhlasiť s tým, že Rusko môže riešiť iba otázky, ktoré sú v princípe neriešiteľné. Ruské vedenie sa po dlhoročných skúsenostiach rozhodlo riešiť v svoj prospech niektoré problémy, ktoré „demokratický“ Západ pokladá za neriešiteľné.

Rozhodnutie ruského vedenia začať na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu s cieľmi demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny predstavuje také strategické rozhodnutie, ktoré má viesť k principiálnym zmenám v oblasti politického, sociálno-ekonomického života ukrajinského ľudu. Z uvedeného dôvodu je možné si uvedomiť aj to, že ruská armáda na Ukrajine bojuje aj v prospech obyvateľstva členských štátov EÚ. Ako je to možné ? Kto pozorne si preštudoval prvú časť môjho príspevku, ten si musel všimnúť, že iba naplnenie cieľov demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny môže od mnohých problémov zachrániť aj obyvateľov členských štátov EÚ. Táto záchrana súvisí s tým, že Rusku sa môže podariť zastaviť proces definitívneho prerušenia či ukončenia ekonomických väzieb medzi Ruskom a Európou, respektíve rozdelenia Európy a Ruska.

Ak by sa uvedený proces rozdelenia Európy a Ruska zastavil a doslova skrachoval, tak potom členské štáty EÚ sa podarí ochrániť od veľkej hromady ekonomických a sociálnych problémov. Ak posudzujeme možnosti z uvedeného uhla pohľadu, tak je jasne vidieť a počuť, že samotná EÚ a národné vlády členských štátov tvrdo útočia na Rusko, starostlivo ochraňujú politiku USA, starostlivo ochraňujú záujmy kyjevskej moci a ani ich nenapadne verejne prezentovať podporu vykonávania špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, hoci iba od jej výsledkov môžeme očakávať, v akej ekonomickej a sociálnej situácií sa ocitne samotné ich obyvateľstvo. Ja so špeciálnou vojenskou operáciou Ruska na zemí Ukrajiny nesúhlasím. Ale je to z mojej strany iba nedostatočný ľudský povzdych nad tým, čo sa deje. Uvedomujem si, že každý z nás obyčajných ľudí sa ocitol v priesečníku síl globálneho kapitalizmu, ktorý v skutočnosti vytvoril všetky potrebné podmienky k tomu, aby došlo k skoro civilizačným stretom, v rámci ktorých nie je možné neuvažovať aj o použití vojenských prostriedkov.

Na Ukrajine nejde iba o vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, pretože ten je pre existenciu samotného Ruska nepotrebný. To na jednej strane. Na strane druhej sa ruské vedenie rozhodlo pre špeciálnu vojenskú operáciu, pretože sa musia zastaviť procesy a sily spojené s unipolárnou globalizáciou pod vedením USA. Splnenie cieľov vojenskej operácie na Ukrajine má preto viesť nielen k porážke politických zámerov USA a NATO, ale aj k obnoveniu politického a sociálno-ekonomického života Ukrajiny na takých základoch, ktoré umožnia nažívať Ruskej federácií a Ukrajine v zhode. Výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ jasne zdôraznil, že nech mieria udalosti na Ukrajine kdekoľvek, ale v každom prípade musia viesť k rozdeleniu Rusov a Európanov. Toto bolo zo strany výkonného riaditeľa tvrdené ešte v roku 2014. Ja si dovolím jeho názor či dokonca požiadavku povedať zásadne v inom duchu. Nech udalosti na Ukrajine, ktoré sa odohrávajú v rámci špeciálnej vojenskej operácie, vedú k tomu, aby sa rozdelenie Rusov a Európanov čo najskôr ukončilo a aby unipolárna globalizácia aj s dominánciou USA vo svete skončila.

Pokiaľ ide o prezidenta Ukrajiny Zelenského, nemusíme pochybovať o tom, že jemu nejde o nejaké záujmy občanov Ukrajiny. Prezident Ukrajiny je sluhom nie svojho národa, ale sluhom Američanov a celého Západu. Dovolím si citovať jeho jeden zaujímavý názor, ktorý je plne v súlade so skutočne presadzovanou politikou USA v Európe. Citujem: „Dávno pred vojnou bolo zrejme, že ľudstvo musí obmedziť užívanie fosílnych palív. Éra uhlia a ropy spôsobila životnému prostrediu, vlastne celej našej planéte, veľké škody. Logickou a spravodlivou odpoveďou na túto výzvu sú zelené technológie. Európska politika sa už snaží spotrebu environmentálne škodlivých zdrojov redukovať. Ruská agresia proti Ukrajine, a vôbec proti všetkému, na čom je Európa založená, je argumentom k urýchleniu procesu zelenej transformácie na kontinente. Európa sa musí vzdať ruských zdrojov !“  Vie si čitateľ predstaviť lepšieho ochrancu záujmov Spojených štátov a celého Západu, ako je práve prezident Ukrajiny, ktorý pre naplnenie týchto záujmov, záujmov globálneho kapitálu, sa rozhodol v plnej miere použiť za každú cenu ukrajinský národ a podriadiť svoj národ Koloniálnej správe Západu na čele s USA ?

Koniec časti VI.

Pokračovanie v časti VII.

Dušan Hirjak