Požiar

Srdce Slováka plače. Požiar v Banskej Štiavnici zničil sedem nenahraditeľných domov. Píšem nenahraditeľných, lebo to čo požiar začal, hasiči dokončili. Hasiči robili čo bolo v ich silách a niektorí aj nad. Do záchrany sa zapojil každý kto mohol a vládal. Napriek tomu škody na nehnuteľnostiach aj na hnuteľných artefaktoch budú nevyčísliteľné najmä však budú nenahraditeľné.

Jedine nahraditeľní boli pri požiari členovia vlády. Objavili sa ako na pozvanie. Ľutovali, chválili, sľubovali, sľubovali, chválili a ľutovali – niektorí aj operatívne riešili. Aj oni robili presne to, čo dokážu najlepšie. Keďže ani jeden ich vlastný predmet neutrpel škodu, hneď ako sadli do vládnych aut vyhladili masku smútku a tradá niečo zjesť a domov. Spokojní. Kamery vrčali, otázky cvičených novinárov boli citlivé, odpovede boli trefné, ako ináč, a život ide ďalej. Z ich pohľadu sa vlastne až tak veľa nestalo. Vláda spravuje krajinu. Nie štát. Nemýlim sa. Veď predseda vlády nevie ani koľko miest má Slovensko zapísaných na zozname lokalít Svetového dedičstva UNESCO. Stačí, ak vie koľko má medveďov.

Ľahkosťou bytia sa rozlúčia s niečím, čo nepoznajú, lebo história všeobecne, tá slovenská zvlášť, im nehovorí nič. Do vlády nešli preto, aby sa starali o pamäť národa, o unikáty historickej architektúry, o dokumenty našej minulosti, o archívy, obrazy, fresky, historický nábytok, … . To každý deň súčasná garnitúra dokazuje. Pravda je, že odchodnejšie neboli ani tie pred nimi. Spomínate na sľuby, keď horela Krásna Hôrka? S pohľadu vlády je to to isté, len v zelenom. Ani vtedy nedodržali termín a prisľúbené financie zostali sedieť na streche aj s holubmi. Aj s holubmi odleteli.

Čo je alarmujúce – nepoučili sa. Nepoučili sa preto, lebo nemajú ani potuchy o čo každou takouto katastrofou prichádzame, nemajú k majetku národa a štátu vzťah. Nič sa nezmení najmä preto, lebo iné štátne orgány od prvopočiatku nekonali dôsledne. Mám na mysli políciu, prokuratúru, súdy. Nekonali! Ak predsa len, tak vyšetrovali nedôsledne a ak aj zistili skutočných vinníkov, politická korektnosť nedovolí ukázať prstom na politického nominanta.

Ak by sa vyšetrovateľ zaujímal koľkokrát správca tej ktorej pamiatky žiadal, prosil, zdôvodňoval, vysvetľoval a opäť žiadal štátny orgán o pomoc, o pridelenie prostriedkov na zákonom stanovené revízie, na odstránenie nedostatkov, na financovanie protipožiarnych opatrení, na zabezpečenie klimatických podmienok, na ochranu objektov pred krádežami a vandalmi, mohlo by sa v oblasti zachovania dedičstva niečo zmeniť. Dôsledný vyšetrovateľ by si určite všimol, že žiadosťami bolo zaplnených niekoľko desiatok odpadkových košov aj na Ministerstve kultúry, financií, vnútra bez toho, aby žiadateľ dostal niečo viacej ako sľuby a odklady ak sa dočkal vôbec dákej odpovede. Oni majú aj lepšie metódy. Žiadajú ďalšie a ďalšie zdôvodnenia, vyjadrenia komisií, expertov, odborné posudky, výberové konania. Tým sa zatekanie do objektov, elektrické skraty, plesne a požiare zastaviť nedajú. Získajú čas a prostriedky môžu predisponovať inde – aby neprepadli. Keď žiadateľ splní aj tú poslednú podmienku je iné plánovacie obdobie.

Tak to nepochybne bolo aj v prípade Krásnej Hôrky, keď kastelán nemal peniaze ani na kosenie, a rovnako aj v Banskej Štiavnici, keď nebolo ani na poistenie budovy. Som presvedčený, že scenár sa zopakuje. Ak sa niečo vyšetrí, vinu hodia na správcu, na údržbára, kominára, upratovačku, na vyššiu moc. Koše na ministerstvách zaplnené žiadosťami sú dávno vysypané.

Zajtra môže horieť v Levoči, Bardejove, Vlkolínci, Čičmanoch, … . Prídu limuzíny, … . Orgány platíme preto, aby sme nemuseli platiť škody. Zvlášť, keď sú nevyčísliteľné, nenahraditeľné a tvoria dedičstvo národa, štátu aj Európy! Zanedbané povinnosti majú na svedomí všetky vlády, ale to neznamená, že bohyňa spravodlivosti bude slepá a bezbranná naveky. Dúfam.

23. marca 2023