Kto nesie politickú vinu na vojnovom dianí na Ukrajine od roku 2014 a ako rozpoznať pravdu od propagandy ? Časť I.

Úvodné poznámky.

To, čo sa dialo a deje na Ukrajine od roku 2014 a čo sa deje aj v rámci EÚ, to nám žiadne mediálne skupiny nemôžu či nevedia vysvetliť. Rovnako nám to nemôžu či nevedia vysvetliť ani predstavitelia vládnej moci. Má to svoju logiku, pretože v zásade ide o politické procesy, ktoré boli spustené minoritnou triedou kapitalistov aj s jej prisluhovačmi. Politické procesy sa doslova týkajú podstaty západného typu kapitalizmu a sú výrazom jeho krízy či schopnosti uchyľovať sa k zločinom a k rozvratom národných spoločnosti, ak je to v záujme globálneho kapitálu potrebné. Mediálne skupiny a vládne vyhlásenia a vysvetlenia predsa len musia svojim občanom poskytovať vysvetlenia, ktoré by mali dostatočne ukazovať na dianie na Ukrajine a v rámci EÚ. A s jedným takýmto vysvetlením západná propaganda a všetky členské štáty EÚ, vrátane inštitucionálnej sféry Bruselu, pracujú každý deň a už aj roky.

Príčinou všetkého zla, ktoré sa deje na Ukrajine a ukrajinskému národu, rovnako aj zla, ktoré sa deje obyvateľstvu členských štátov EÚ, je Ruská federácia na čele s prezidentom Vladimírom Putinom. Z tohto dôvodu na pleciach Ruskej federácie spočíva všetká politická a kriminálna vina a preto „demokratický“ Západ sa iniciatívne pasuje do úlohy kolektívneho žalobcu a sudcu, ktorý je povinný v záujme ochrany „všeľudských hodnôt“ Rusku federáciu odsúdiť na večné zatratenie. Občania členských štátov NATO a EÚ majú mať preto povinnosť podporovať „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ v ich neúnavnom boji proti „imperialistickej“ Ruskej federácií.

Moja poznámka k tejto základnej axióme konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií:

Týmto spôsobom sa vojnoví štváči, namnožení v priestore západného kapitalizmu, usilujú pred občanmi členských štátov NATO a EÚ zakryť svoje skutočné záujmy a plány, ktoré v konečnom dôsledku súvisia iba so zachovaním unipolárnej globalizácie na čele s USA a s ochranou potreby zachovania západnej domináncie nad ostatnou časťou sveta. Za bojisko o definitívne rozhodnutie, v prospech koho bude ďalej fungovať Európa a celý svet, si Západ celkom plánovane a zámerne vybral územie Ukrajiny. V boji za udržanie a posilnenie dominancie USA nad svetom je treba poraziť hlavného protivníka – Ruskú federáciu. Trošku nižšie uvedené citáty ukážu či naznačia, že Ruská federácia bola za osem rokov postupne „prinútená k tomu, aby sa so svojou armádou dostavila na určené bojisko.“ „Demokratickému“ Západu sa podarilo dostať ruskú armádu na bojisko na území Ukrajiny. Čo tým dosiahol ?

Vstup ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny v záujme plnenia určených cieľov denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny iba posilnil vyššie uvedenú základnú axiómu o tom, kto je príčinou všetkého zla. To malo občanov presvedčiť, že všetko zlo je na strane Ruskej federácie. Ale skutočne si môžeme myslieť, že absolútna väčšina občanov členských štátov NATO a EÚ verí tomu, čo hlása západná propaganda v mene skutočných vojnových štváčov ?

Ak by som tento ťah kolektívneho Západu proti Ruskej federácií mal komentovať z filozofického hľadiska, tak by som mal napísať toto:

Ruská federácia v prvom rade nesie na svojich pleciach iba metafyzickú „vinu,“ ktorej podstata spočíva v tom, že Rusko chce existovať ako suverénny a nezávislý štát, ako ruská civilizácia, ktorá má na svojom území dostatok prírodných zdrojov, ktorá má dostatočnú vojenskú silu a ktorá má v politike a v geopolitickom kontexte žiť s inými národmi sveta v priateľstve, v porozumení, vo vzájomne výhodnej spolupráci a pomoci. Ruská federácia z hľadiska metafyzickej „viny“ pre dravý západný kapitalizmus je korisťou a prekážkou v ďalšom fungovaní globalizovaného kapitalistického sveta na čele s USA. Ruskú federáciu je potrebné iba zničiť, to už je jasné z mnohých plánov a vyhlásení politikov Západu. „Demokratický“ Západ preto svojimi politickými a koristníckymi fintami vymyslel, že k metafyzickej „vine“, ktorá v skutočnosti nie je žiadnou vinou, je treba dokázať svetu, že Ruská federácia sa svojim vpádom na Ukrajinu dopustila politickej a kriminálnej viny, ktoré už v žiadnom prípade nemôžu ostať nepovšimnuté a ktoré už nemôžu nechať štáty sveta v ľahostajnej pozícií. Politická a kriminálna vina sú potom základom strašenia najmä obyvateľov Európy, že ruský imperializmus sa na Ukrajine nezastaví a bude pokračovať ďalej v svojich mocenských chúťkach.

Vojna na Ukrajine, do ktorej po ôsmich rokoch vstúpila Ruská federácia, priniesla pre „demokratický“ Západ argument, na základe ktorého je možné „agresorovi“ priznať politickú a kriminálnu vinu. Čitateľ si už mohol všimnúť, že v praxi to dobre funguje tak cez západnú propagandu ako aj pre prijímaní rôznych politických stanovísk na úrovni inštitúcií a organizácií EÚ ako aj národných parlamentov členských štátov. Neobišlo to ani NR SR, ktorá vo vzťahu k Ruskej federácií prijala napríklad „Uznesenie NR SR z 10.mája 2022, ktorým sa odsudzujú činy Ruskej federácie, prezidenta a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimíra Putina, ozbrojených síl Ruskej federácie a jej veliteľov voči zvrchovanému a demokratickému štátu Ukrajina ako akt bezdôvodnej vojenskej agresie, vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.“ Ešte predtým bolo prijaté „Uznesenie NR SR z 25.februára 2022 k Vyhláseniu NR SR k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine.“

Politické procesy, ktoré boli rozpracované pre podmienky Ukrajiny a pre podmienky členských štátov EÚ, neboli a nie sú výsledkom žiadneho konceptu politiky predstaviteľov Ruskej federácie. Vyšli z prostredia západného typu kapitalizmu, založeného na dominancii takej globalizácie, ktorá potvrdzuje princíp unipolarity pre USA. Dosvedčuje to obsah rozhovoru s jedným Američanom, ktorý som rozviedol v samostatnom článku „Otvorene a tvrdo o politike USA v Európe a vo svete ústami Američana. Ako má občan rozpoznať pravdu od propagandy ?“ Takáto zásadná zmena v správaní sa predstaviteľov vládnej moci a rôznych mediálnych skupín v otázke určenia subjektu ZLA, nie je nedopatrením, ale nutným opatrením: odvrátiť pozornosť obyvateľstva iným smerom. Pre všetkých vojnových štváčov a zlom nasiaknutých politických predstaviteľov zo Západu je to veľmi vhodná „skrýša“, ako sa môžu ďalej presadzovať ich plány a zámery.

Problémom je teda určenie subjektu ZLA. Občania členských štátov EÚ majú za povinnosť žiť v presvedčení, že za všetko, čo sa deje v Európe, na Ukrajine, v jednotlivých členských štátoch EÚ môže iba Ruská federácia. Občania majú za povinnosť rovnako veriť tomu, že Spojené štáty, NATO a EÚ nemajú žiadne politické záujmy, ktoré by súviseli s Európou, Ukrajinou či Ruskou federáciou. Občania majú veriť tomu, že západný kapitalizmus na čele s USA vôbec nerieši také otázky ako prípravu Európy na vojnu, rozširovanie členstva v NATO, militarizáciu východného krídla Európy, využitie Ukrajiny proti Ruskej federácií a podobne. Treba konštatovať, že predstavitelia vládnej moci na Slovensku, rovnako ako všade inde v členských štátoch, si z občanov robia politických imbecilov. Prečo to tvrdím ? Nech si čitateľ pozorne prečíta niekoľko zaujímavých citátov.

Najprv spomeniem Petra Porošenka, prezidenta Ukrajiny v rokoch 2014 – 2019. Uvediem dva citáty. Prvý: „My budeme mať prácu a oni ju mať nebudú. My budeme mať dôchodky a oni nie. My budeme mať podporu ľudí, deti a dôchodcov a oni nie. Naše deti budú chodiť do školy a do škôlky, zatiaľ čo ich deti sa budú musieť schovávať v sklepoch, pretože oni nič nevedia. Tak vyhrajeme túto vojnu.“ Druhý citát: „Aký bol výsledok Minských dohôd ? Získali sme osem rokov, aby sme vytvorili armádu.“

Teraz spomeniem Volodymyra Zelenského, súčasného prezidenta Ukrajiny. V čase, keď ešte nebol prezidentom, mal iný názor. Prvý citát: „Na východe Ukrajiny a na Krymu ľudia chcú hovoriť ruský. Nechajte ich byť. Nechajte im zákonné právo hovoriť ruský. Jazyk by nikdy nemal rozdeľovať našu krajinu. Rusovia a Ukrajinci sú bratia. Poznám tisíce, milióny úžasných ľudí, ktorí žijú v Rusku. Máme rovnakú barvu, rovnakú krv, dobre si rozumieme nezávisle na jazyku, ktorým hovoríme.“ Teraz budem citovať Zelenského, keď bol inaugurovaný do funkcie prezidenta Ukrajiny. Druhý citát: „Naša prvá a hlavná úloha: ukončiť vojnu na Donbase. Ja urobím čokoľvek pre to, aby naši hrdinovia ďalej neumierali. Ja sa nebojím prijímať zložité riešenia, som pripravený stratiť i svoju popularitu či rating. Keď to bude treba, bez zaváhania som pripravený vzdať sa i svojej funkcie v záujme toho, aby nastal mier.“ Onedlho svoj názor prezident Ukrajiny zmenil a už tvrdil niečo iné. Tretí citát: „ Od tohto dňa budeme vo vojne. Budeme bojovať, naša armáda je pripravená. Povedieme vojnu na Donbasu. Vezmeme si naše územie späť vojenskou silou, nie je nám ľahostajné, koľko ľudí zomrie, ale sme pripravení vziať si späť našu zem. Sme pripravení na priamu vojenskú akciu na okupovanom území.“

Dovolím si citovať generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Prvý citát: „NATO zorganizovalo najväčší nárast spoločnej obrany behom jednej generácie, pretože vojna nezačala vo februári minulého roku, ale v roku 2014.“ Druhý citát: „Vojna nezačala vo februári minulého roku, ale v roku 2014. A od roku 2014 spojenci NATO pomáhali Ukrajine s výcvikom, výstrojom a výzbrojou a preto ukrajinské vojsko je v roku 2022 omnoho silnejšie ako bolo v roku 2014.“ Prečo NATO pomáhalo Ukrajine, keď v skutočnosti sa malo v rámci svojej „mierovej misie“ zamerať na čo najskoršie ukončenie vnútroštátneho vojnového konfliktu, spojeného s humanitárnou krízou ?

Začiatkom februára 2022 sa uskutočnila tlačová konferencia zo spoločného stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Na tejto konferencií Macron oznámil, že Ukrajina určite začne plniť Minské dohody. A iba 20 hodín od ich spoločného stretnutia a od uvedeného vyhlásenia Kyjev dňa 8.2.2022 oznámil, že nehodlá dodržať Minské dohody !

Veľmi zaujímavé je svedectvo samotnej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej vo veci príprav EÚ a Bieleho domu na sankcie proti Rusku: Citujem: „Moja kancelária a Komisia spoločne s Bielym domom a financiami začali pracovať na potenciálnych sankciách už v decembri ( 2021, poznámka D. H. ) v prípade, že by Rusko napadlo Ukrajinu. Bola to veľmi zodpovedná a detailná práca vo dne v noci, aby sme zrovnali naše rozdielne systémy obchodovania, aby sme vyvinuli sankcie cielené na vyspelé technológie a na statky, ktoré sú pre Rusko nenahraditeľné.“

Nech si čitateľ sám urobí určité závery z uvedených citátov, ktoré v skutočnosti vôbec nezodpovedajú tomu, aký príbeh o Ukrajine rozprávajú a vysvetľujú predstavitelia vládnej moci na Slovensku a v rámci Európskej únie a aký príbeh rozprávajú tí, čo pracujú v médiách a niektorých z nich vidíme aj na televíznych obrazovkách či počúvame ich hlas v rozhlasových reláciách. Z tohto dôvodu som sa rozhodol pokúsiť sa hľadať súvislosti vojny na Ukrajine rôznych aspektoch a s nimi spätých hypotéz, ktoré sa môžu viacej priblížiť k pravde o vojne na Ukrajine a zároveň ukázať, ako pracuje západná propaganda a naša vládna moc. Po uvedených citátoch sa vrátim k určeniu subjektu ZLA podľa šablóny západnej propagandy.

Určenie subjektu ZLA podľa šablóny západnej propagandy vytvára vhodné podmienky pre udržiavanie akejsi duševnej a duchovnej zaostalosti občanov v masovom meradle, prejavujúcej sa slabomyseľnosťou. Určenie Ruskej federácie za subjekt ZLA vôbec nevyžaduje, aby občan disponoval určitými poznávacími schopnosťami, ktoré mu umožnia podať určitý intelektuálny výkon. Od občana ako základu štátnej moci sa v skutočnosti vyžaduje iba to, aby porozumel, že Ruská federácia je ríšou ZLA, ktorá je príčinou všetkých existujúcich problémov. Keď občan dokáže prijať vládne vysvetlenia a vládne vyhlásenia, namierené proti Ruskej federácií, tým pádom ide o fakt, ktorý potvrdzuje potrebu zachovania slabomyseľnosti. V takomto rozpoložení si občan nedáva žiadne vnútorné predsavzatia skúmať určité súvislosti rôznych politických javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v Európe či na Ukrajine.

Ničím sa nedá zakryť, že vládna moc a média si robia z občanov, ktorým v skutočnosti majú slúžiť, politických imbecilov. Takýto vzťah k občanom, oficiálne založený na sľuboch o podpore záujmov občanov a záujmov SR zvlášť, je z môjho pohľadu veľmi urážlivý, ponižujúci, potierajuci ľudskú dôstojnosť. Organizovať určitým spôsobom či určitými prostriedkami občanov do pozícií politických imbecilov, znamená, že bude dochádzať či dochádza k porušovaniu určitých ustanovení ústavných práv, súvisiacich so základnými ľudskými právami a slobodami, vrátane oblasti politických práv. Čo je podstatou toho, že vládna moc vytvára podmienky pre udržiavanie občanov v režime politických imbecilov ? Podstata sa ukrýva v politike vládnej moci a je výrazom konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Udržať túto politiku pri živote za každú cenu, ktorá vôbec nie je v záujme slovenského národa, vyžaduje od vládnej moci a mediálnych skupín udržiavať verejný priestor a verejnú mienku v režime slabomyseľnosti.

Určenie Ruskej federácie za subjekt ZLA umožňuje vládnej moci pokladať všetkých občanov za politických imbecilov. Tým sa prezentácia vládnej moci vo vzťahu k verejnosti nekončí. Aj samotné politické konanie vládnej moci, týkajúce sa konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, vo výsledku vykazuje schopnosti predstaviteľov vládnej moci, ktoré neprekračujú úroveň nastavenej politickej imbecility. Treba priznať, že pre prisluhovanie cudzím záujmom, ktoré sú spojené s globálnym kapitálom, nárast politických imbecilov úplne postačuje. Pre sebavedomého občana je dôležité, aby skúmal, ako je možné a potrebné určovať subjekt ZLA podľa skutočne odohrávajúcich sa politických procesov a javov vo vonkajšom svete. Udržiavať politickú imbecilitu na vládnej úrovni je zrejme morálnym záväzkom každého zástupcu občanov. Aby bolo možné zo strany občanov dobre chápať a podporovať konfrontačnú politiku Západu s Ruskou federáciou, k tomu postačuje, aby každý občan si kládol za povinnosť byť schopným politickým imbecilom.

Ja sa osobne s nejakou proklamovanou povinnosťou ostať duševne a duchovne zaostalý, byť slabomyseľný, nestotožňujem. Rovnako odsudzujem také politické konanie vládnej moci, ktoré vedie k možnosti robiť si z občanov politických imbecilov. Občania SR či slovenský národ v skutočnosti disponujú takými schopnosťami, ktoré im umožňujú vyznať sa v politike, ktorá sa robí v rámci EÚ, NATO a pod vedením Spojených štátov. Každý človek má teda všetky predpoklady k tomu, aby si mohol sám hľadať odpoveď na otázku, ako je možné pravdivo a objektívne určiť subjekt ZLA. Všetko ZLO, ktoré sa v súčasnosti deje v rámci členských štátov EÚ a na Ukrajine, má svoje pevne korene v konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou na čele s USA. Ak chceme pochopiť vojnové dianie na Ukrajine, musíme vedieť pomenovať tých, ktorí nesú politickú vinu na všetkých rozohraných procesoch a udalostiach na Ukrajine a v Európe.

I. Koloniálna správa Západu nad Ukrajinou a ukrajinským národom.

Koloniálna správa „demokratického“ Západu nad Ukrajinou a ukrajinským národom nie je žiadny nezmyselný názor na to, čo sa deje s Ukrajinou od štátneho prevratu v roku 2014. „Demokratický“ Západ pod vedením USA presadil svojimi politickými a inými nástrojmi svoj záujem dosiahnuť zvrchovanosť nad štátnou mocou Ukrajiny, nad jej teritóriom, nad ukrajinským národom, aby bolo možné posilniť západný kapitalizmus na unipolárnom princípe s posilnenou hegemóniou USA, využívať celé teritórium Ukrajiny na militarizáciu NATO, postaviť Ukrajinu do nepriateľského postoja k Ruskej federácií a vytvoriť na jej území nástupný priestor pre plánované zničenie Ruskej federácie, rovnako ako využívať jej prírodné zdroje, pracovné sily a miestne trhy v svoj vlastný prospech. Koloniálna správa „demokratického“ Západu na čele s USA nad Ukrajinou a ukrajinským národom mala za úlohu rozvrátiť a ukončiť politickú a ekonomickú spoluprácu Európy a Ruskej federácie. Túto úlohu sa podarilo splniť, pretože významnú úlohu v jej presadzovaní zohrávala a zohráva EÚ a jej hlavné inštitúcie, rovnako ako vládna moc členských štátov.

Koloniálna správa „demokratického“ Západu na čele s USA nad Ukrajinou a ukrajinským národom má svoje špecifika v tom, že je nevyhnutnou podmienkou ako nástrojom pre vedenie boja za rozvrat a likvidáciu Ruskej federácie. Koloniálna správa nie je určená na povznesenie Ukrajiny a ukrajinského národa na novú politickú, hospodársku, sociálnu a kultúrno-vzdelávaciu úroveň. Koloniálna správa je zameraná na využitie v čo najväčšom rozsahu všetkých dostupných zdrojov Ukrajiny pre potreby Západu. Z tohto dôvodu na území Ukrajiny sa vedie zástupná vojna Západu proti Ruskej federácií. Americkému republikánskemu senátorovi Grahamovi sa páči, že pokiaľ USA budú s Ukrajinou a budú jej pomáhať zbraňami a peniazmi, tak Ukrajinci budú bojovať do posledného muža.

Je potrebné správne pochopiť aj význam vojnového konfliktu na Ukrajine. Ten nie je vedený vo význame zastaviť agresiu Ruskej federácie v smere na Západ, ale je zo strany Ruskej federácie vedený v smere zastaviť a donútiť kyjevskú diktatúru ku kapitulácii a tým aj k vytvoreniu podmienok pre ukončenie koloniálnej správy „demokratického“ Západu na čele s USA nad Ukrajinou a ukrajinským národom. Z tohto dôvodu západná propaganda musí pracovať s naratívom, že iba víťazstvo Ukrajiny nad Ruskou federáciou je zárukou toho, že členské štáty EÚ sa budú môcť cítiť bezpečne pred postupom ruskej agresie na Západ. Rovnako aj propaganda našej vládnej moci sa zakladá na tom, že víťazstvo Ukrajiny nad Ruskou federáciou je v našom vlastnom záujme. Predstavitelia vládnej moci sa ani nezačervenajú nad tým, či môžeme skutočne pokladať záujmy slovenského národa za totožné so záujmami USA.

Ako chápať zmysel môjho príspevku, ktorý plánujem uverejniť po častiach ?

Ako jeden z pokusov hľadať odpoveď na otázku: a) kto nesie politickú vinu na vojnovom dianí na Ukrajine od roku 2014, b) aké temno predstavuje západná propaganda pre občanov členských štátov EÚ, c) aké sú možnosti čo najskoršieho ukončenia vojny na Ukrajine v prospech Európy, samotnej Ukrajiny a Ruskej federácie, d) ako organizovať občanov členských štátov EÚ za mier v Európe a vo svete. To preto, že boj za mier v týchto dňoch a mesiacoch má byť jednou z hlavných priorít občanov v každom členskom štáte EÚ. Aby sa mohli občania organizovať za ochranu mieru v Európe a vo svete a v masovom meradle vedeli proti komu majú brániť mier, je potrebné najprv sa snažiť nájsť a pomenovať vinníkov toho, čo sa odohráva na Ukrajine a v rámci NATO a EÚ. Lebo západná propaganda a naša vládna moc orientujú pozornosť občanov v smere, že mier v Európe a vo svete treba brániť proti imperialistickej rozpínavosti Ruskej federácie. Z vývoja udalosti na Ukrajine od Majdanu v roku 2014 až po súčasnosť, z vedenia špeciálnej vojenskej operácie na území Ukrajiny, zo skúsenosti súvisiacich s 2. svetovou vojnou a z jej výsledkov, propagandistické tvrdenia o Ruskej federácií veľmi neobstoja.

Z tohto dôvodu bude potrebné skôr preskúmať, či náhodou územie Ukrajiny a samotný ukrajinský národ nebol predstaviteľmi „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ – s touto „Svätou trojicou“ globálneho kapitalizmu – doslova mocenský okupovaný a tým prepožičaný pre vojensko-politický konflikt Západu proti Ruskej federácií. Z tohto konfliktu vyplýva, že Ukrajina ako územie a ukrajinský národ pod priamym vedením kyjevskej diktatúry plnia v súčasnosti dve úlohy: jednú v prospech „demokratického“ Západu, druhú v prospech Ruskej federácie. Prvá úloha spočíva v tom, že ukrajinský národ má za záujmy Západu, spojené predovšetkým s existenciou Ruskej federácie, bojovať do posledného vojaka a za túto „vlasteneckú“ povinnosť bude Ukrajina dostatočne svojimi novými „priateľmi“ aj vydrancovaná. Na takúto úlohu sa začala pripravovať aj americká finančná spoločnosť BlackRock, ktorej generálny riaditeľ už dohoduje koordináciu investičného úsilia pri obnove vojnou zničenej Ukrajiny. Druhá úloha je výsledkom nezmyselného nepriateľstva Ukrajiny proti Ruskej federácií, ktorá sa, z môjho pohľadu, po skúsenostiach z 2. svetovej vojny, po skúsenostiach vývoja na Ukrajine od Majdanu v roku 2014, rozhodla, že pripravovaný vojenský stret je potrebné tak zo subjektívnych ako aj objektívnych dôvodov preniesť na územie Ukrajiny. A čo z toho vyplýva ? Že kyjevská diktatúra má na obidvoch úlohách rozhodujúci podiel, pretože k týmto úlohám bola v roku 2014 štátnym prevratom aj nastolená.

Myslím si, že predstavitelia RF a príslušné ústredné štátne orgány sa nepotrebovali zaoberať tým, že po vstupe ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny a po zahájení vojenských operácií kyjevská diktatúra či Západ na čele s USA spoločne označia RF za agresora. Z hľadiska západnej propagandy používanie pojmov ako „agresor“ a „agresia“ je úmyselne potrebné, pretože občiansku verejnosť členských štátov EÚ je potrebné určitým spôsobom v prospech politiky Západu zorientovať. Z hľadiska hodnotenia a analýzy rôznych javov a súvislosti, ktoré sa od roku 2014 odohrávali na území Ukrajiny, či z hľadiska vojenského, pojmy „agresia“ a „agresor“ môžu mať iný význam. Rovnako iný význam môžu mať aj z pohľadu, keď sa vychádza z riešenia kubánskej raketovej krízy z roku 1962.

Predovšetkým vnútroštátny vojenský konflikt s humanitárnou krízou, zosnovaný novou kyjevskou mocou – diktatúrou v roku 2014, mal svoje priame zadanie: anti – teroristická vojenská operácia proti rusko jazyčnému obyvateľstvu Ukrajiny a dôkladná príprava ( za osem rokov ) na stret s ruskými ozbrojenými silami. Nedávno to potvrdila aj bývala nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď zdôraznila, že dali ( Západ ), v súvislosti s dohodami z Minska, Ukrajine čas, aby sa posilnila v budúcej konfrontácií s Ruskom. Vyzerá to tak, že ani z hľadiska medzinárodného práva použitie ozbrojených síl RF ako agresie, sa nedá celkom jasne a jednoznačne určiť. V medzinárodnom práve sa agresia chápe ako použitie ozbrojených síl štátom proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu. Majdanom v roku 2014 sa Ukrajina dostala pod koloniálnu správu „demokratického“ Západu. Myslím si, že použitie ozbrojených síl v rámci uvedeného poňatia by malo byť založené na bezdôvodnosti. V prípade Ukrajiny a Ruskej federácie o bezdôvodnosti nie je možné hovoriť, pretože vývoj na Ukrajine od Majdanu v roku 2014 až do februára 2022 ukazuje na rôzne dôvody spoločného stretu.

Západná propaganda bez problémov opakuje, že invázia Ruska na Ukrajinu je nezákonná, čo je možné vyvrátiť aj tým, že v rámci medzinárodného práva existuje princíp, podľa ktorého veľká svetová veľmoc má v zmysle práva národnej obrany zakázať ktorémukoľvek hraničiacemu národu povoliť umiestnenie zbraní a síl inej svetovej veľmoci, ktorá je nepriateľská voči tejto veľkej svetovej veľmoci, v tomto susediacom štáte. Z tohto princípu vyplýva, že Ruská federácia má právo na národnú obranu, pretože USA, NATO a Ukrajina pod vedením kyjevskej diktatúry odmietli predloženú požiadavku neumiestňovať na území Ukrajiny zbrane, vojenské sily či neprijať Ukrajinu do NATO. Umiestnenie jadrových zbraní zo strany USA na území Ukrajiny vytvára veľkú hrozbu pre samotnú Ruskú federáciu a aj samotnú Európu, pretože by umožnilo z krátkej vzdialenosti uskutočniť bleskový jadrový útok.

Je tiež dôležité si pripomenúť, že otázka invázie na Ukrajinu, ktorá sa pokladá Západom za nezákonnú, predstavuje iba jednu stranu problému, ktorý zároveň celkom otvorene poukazuje na druhú a zásadnú otázku: či je možné pokladať a akceptovať jasný zámer Západu na čele s USA zničiť Ruskú federáciu za zákonnú. Takáto otázka sa na Západe verejne nepokladá na posúdenie, pretože výsledná reakcia by v tomto prípade bola vopred jasná. A to aj napriek tomu, že politické rozhodnutia si minoritná trieda kapitalistov prijíma nie v súlade s medzinárodným právom, ale v súlade so svojimi záujmami. Ruská federácia predstavuje pre dravý západný kapitalizmus korisť, ktorú treba doraziť, zničiť. Kolonizovať a dobýjať územia je pre západný globálny kapitalizmus niečo tak samozrejme, čo jednoznačne súvisí s podstatou kapitalizmu. Aj Ruská federácia predstavuje kapitalistický štát, ale to vôbec nevadí, aby sa stala korisťou západnej skupiny zjednotenej unipolárnou globalizáciou.

Ruskej federácií pod vedením prezidenta Vladimíra Putina ostali po osemročnom úsilí iba dve možnosti: buď kapitulovať pred Spojenými štátmi a NATO, všetko nechať na ich plány a rozhodnutia alebo sa začať brániť tým, že ruské ozbrojené sily vstúpia na územie Ukrajiny s určitými cieľmi špeciálnej vojenskej operácie. Z uvedeného poňatia jasnejšie vyplýva, či ide o agresiu a kto je obrancom. Dá sa teda tvrdiť, že Spojené štáty a NATO priamo prinútili Ruskú federáciu napadnúť Ukrajinu. Americký plán je umiestniť svoje rakety na ukrajinskú hranicu s Ruskom. Historické skúsenosti – z roku 1962 – ukazujú, že je to niečo, čo by v žiadnom prípade nestrpeli ani samotní Američania.

Práve v dnešnej dobe je potrebné si pripomenúť slová bývalého nemeckého kancelára Otta von Bismarcka ( 1815 – 1898 ), ktorý údajne povedal toto: „Moc Ruska môže byť podlomená jedine oddelením Ukrajiny. Tu treba nielen odtrhnúť, ale aj postaviť proti Rusku, poštvať proti sebe dve časti jedného národa a pozorovať, ako brat bude zabíjať brata. Na to treba nájsť a vyškoliť zradcov v radoch národnej elity a s jej pomocou zmeniť uvedomelosť jednej časti veľkého národa do takej miery, že tento bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je otázkou času“. Strategické rozhodnutie využiť Ukrajinu a ukrajinský národ v prospech Západu na čele s USA a proti Ruskej federácií padlo už dávno. Vo februári 2014 boli zorganizovaním Majdanu k naplneniu tohto strategického rozhodnutia vytvorené všetky potrebné politicko – mocenské podmienky. To bol základ pre nastolenie koloniálnej správy nad územím Ukrajiny. Zorganizovanie štátneho prevratu bolo kryté pomerne nevinne znejúcou požiadavkou: vytvoriť podmienky, aby Ukrajina sa mohla uchádzať o členstvo v EÚ.

„Demokratický“ Západ na čele s USA si údajne „metodický návod“ Bismarcka, perfektne osvojil a podľa neho aj dôsledne konal a koná. Je ťažko predpokladať, že Spojené štáty a EÚ svojou propagandou budú o skutočnom pozadí prípravy štátneho prevratu v Kyjeve, ktorý sa udial vo februári 2014, rovnako ako o všetkých svojich následných krokoch až do súčasnosti, niečo otvorene verejnosti vykladať. Podarilo sa nájsť a vyškoliť zradcov a podarilo sa ich dosadiť do rôznych významných funkcií v mocenských orgánoch Ukrajiny. Podarilo sa poštvať Ukrajinu proti Rusku. Spojeným štátom sa podaril za aktívnej pomoci NATO a EÚ husársky kúsok: naplno rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania úplne zriekli ekonomickej spolupráce s Ruskom a riešili preorientovanie svojej ekonomiky na spoluprácu s USA. Aby sa to mohlo dariť postupne presadzovať, k tomu bolo potrebné zo strany Spojených štátov, NATO a EÚ použiť Ukrajinu.

Nadávať na Ruskú federáciu a jej prezidenta Vladimíra Putina, rovnako ako sa vydávať za skutočných a nezištných priateľov Ukrajiny, to je skutočný zámer a poslanie západnej propagandy, ktorej občania členských štátov majú za povinnosť veriť a podporovať politiku Západu. Lenže v skutočnosti Spojené štáty nie sú priateľmi členských štátov EÚ, rovnako ako nie sú skutočnými priateľmi Ukrajiny či Ruskej federácie, pretože majú iba svoje skutočné záujmy. Skutočný priateľ Ukrajiny totiž v skutočnosti nebude podnikať žiadne kroky k štátnemu prevratu na Ukrajine a nebude sa usilovať rozvrátiť život krajiny tak, aby ju priamo pripravoval na vojenský stret s Ruskou federáciou. Skutočný priateľ Ukrajiny môže robiť iba jednu dôležitú vec: organizovať vzťahy vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráce a nemiešať sa do zmeny politického režimu v záujme militarizácie východného krídla Európy v rámci NATO a v smere proti Ruskej federácií.

Skutočným príkladom priateľstva k neutrálnej a slobodnej Ukrajine bola do roku 2014 iba Ruská federácia. Príklad z takéhoto priateľstva si Západ nemohol osvojiť, pretože potreboval dosiahnuť to, čo potrebovali v prvom rade v svoj prospech zabezpečiť Spojené štáty, samotné NATO a EÚ. Postaviť Ukrajinu proti Ruskej federácií, to v žiadnom prípade nemohol dokázať zo svojej vôle ukrajinský národ a preto bolo potrebné s podporou „demokratického“ Západu nastoliť moc kyjevskej diktatúry. Táto moc bola vedome pripravovaná a nastolená aj s účasťou rôznych fašistických a nacistických pohrobkov, sformovaných do politických či polovojenských útvarov. Prečo používam pojem „kyjevská diktatúra“ ? Nevidím v tom z mojej strany žiadny svojvoľný prístup k vytváraniu nezmyselných pojmov. Osobne sa mi ukrajinský jazyk veľmi páči, rovnako ako ukrajinské ľudové piesne, v ktorých je vyjadrovaná skutočná duša a duch ukrajinského národa.

Osobne veľkému ukrajinskému národu som vždy prial a aj prajem do budúcnosti všetko najlepšie. Lenže to, čo bolo nastolené štátnym prevratom vo februári 2014, aby svojvoľne začalo spravovať krajinu podľa príkazov cudzích mocnosti, to nemá so skutočným ukrajinským národom nič spoločného. Nezákonným spôsobom nastolená mocenská skupina si pod hrozbou násilia a ozbrojenej moci privlastnila právo dostať Ukrajinu a ukrajinský národ pod koloniálnu správu západného globálneho kapitalizmu pod priamym vedením USA a za asistencie NATO a EÚ. Podmienkou tohto úplného podriadenia sa hrdého a múdreho ukrajinského národa bolo v prvom rade úplne zničiť bratské vzťahy s Ruskou federáciou, vytvoriť silnú ilúziu, že šťastný život ukrajinského národa, v ktorom malo významné postavenie rusko-jazyčné obyvateľstvo, je možný iba získaním nového „bratského“ vzťahu so silným a vyspelým Západom na čele s USA . Ukrajinský národ mal, podobne ako mnoho členských štátov EÚ, dúfať, že svoj skutočný domov pre šťastný život bude mať v rodine členských štátov EÚ pod vedením Bruselu.

II. Kyjevská moc ako totálna diktatúra, ktorú je potrebné odmietnuť podporovať.

Ako nazvať kyjevskú moc, ktorá dlhé roky organizuje vnútroštátnu vojnu proti časti svojho obyvateľstva a pritom sa pod vedením USA a NATO pripravuje na vojenský stret s Ruskou federáciou ? Ako nazvať kyjevskú moc, ktorá rozvrátila krajinu, priviedla ukrajinský národ do veľkej chudoby, súhlasila, aby ukrajinský ľud strácal svojich synov vo vojnovom konflikte v prospech záujmov západného sveta na čele s USA ? Ako nazvať kyjevskú moc, ktorá núti ukrajinský národ, aby z hĺbky duše nenávidel Rusov a Ruskú federáciu ? Ako nazvať kyjevskú moc, ktorá spravuje krajinu tak, že ľudia musia z nej utekať do sveta, ktorá sa dá finančne a materiálne vydržiavať západnou civilizáciou len preto, že rieši politické a ekonomické úlohy globálneho Západu ? Ako sa dá nazvať kyjevská moc, ktorej persony stratili politickú a ľudskú súdnosť, rovnako politickú múdrosť, pretože žijú v presvedčení, že Ukrajina môže ako slobodný a demokratický štát existovať v područí Západu a s veľkou nenávisťou k Ruskej federácií ?

Ako sa dá nazvať kyjevská moc, keď zo strany vládnucich k ovládaným neexistuje žiadna spravodlivosť, keďže ovládaných sa nikto nepýta na názor, ako chcú žiť v svojej vlasti, nikto z vládnucich nedáva možnosť spolurozhodovať o otázkach spolužitie v krajine či vo vzťahu k Ruskej federácií ?Ako sa dá nazvať kyjevská moc, ktorá svoju vnútornú a zahraničnú politiku podriadila iba predstavám Západu, aby Ukrajina bola natrvalo iba nástrojom jeho konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou ? Najpriliehavejším pomenovaním môže byť iba to, že ide o skutočnú diktatúru kyjevskej moci, ktorá v sebe obsahuje rôzne totalitárne, fašistické, nacistické, autoritatívne a extrémne nacionalistické praktiky a ktorá má pomáhať Západu na čele s USA zničiť ruskú civilizáciu aj za cenu úplného rozvratu samotnej Ukrajiny a ukrajinského národa.

Lenže nejde iba o Ukrajinu a ukrajinský národ. Úplný rozvrat sa deje v každom členskom štáte EÚ. A čo z toho vyplýva ? Pokiaľ bude v plnej sile existovať kyjevská diktatúra, bude podporovaná „demokratickým“ Západom na čele s USA a za veľmi aktívnej spolupráce EÚ a to tak finančne na zabezpečenie činnosti nelegálnej štátnej moci, ako aj z vojenského hľadiska na vedenie bojových operácií. Zdá sa, že existuje priama súvislosť dvoch faktorov, ktoré sa na území Európy vyskytujú. Táto súvislosť sa týka toho, že pokiaľ existuje kyjevská diktatúra, tak to bude mať priamy vplyv na ďalší rozvrat spoločnosti v každom členskom štáte EÚ. Tragédiou pre obyvateľstvo členských štátov je to, že každá vládna moc kyjevskú diktatúru bez rozmyslu a s nadšením podporuje, nevidiac, že tak vťahuje svoj národ do nezmyselných a pritom vážnych problémov. Z toho vyplýva, že v mene vlastného a skutočne mierového života v Európe a teda v mene zastavenia rozvratu, ktorý je organizovaný Bruselom, obyvateľstvo členských štátov by si malo želať čo najskoršie dosiahnuť stav bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry, ku ktorej môže byť donútená iba ruskými ozbrojenými silami. Ak by sa tak stalo, tak by došlo k zaujímavému parodoxu: Ruská federácia by pomohla členským štátom EÚ zastaviť organizovaný rozvrat z Bruselu a začať pracovať na obnove všeobecných životných podmienok obyvateľstva.

Čo je najdesivejšie na politike kyjevskej diktatúry ? Že záchrana súčasného politického režimu a súčasných vládnucich persón bola povýšená na najvyššiu hodnotu Ukrajiny a ukrajinského národa. Kyjevská diktatúra vyžaduje, aby ukrajinský národ túto hodnotu plne rešpektoval a aby táto hodnota bola ochraňovaná, aby sa za udržanie tejto hodnoty statočne bojovalo vo vojenskom strete s ruskými ozbrojenými silami. Kyjevská diktatúra a západná propaganda svorne pôsobia v smere, že víťazstvo Ukrajiny je základom k tomu, aby práve pod vedením kyjevskej diktatúry Ukrajina mohla prikročiť k svojej obnove a k budovaniu šťastného života. Lenže práve v tomto momente sa naskytuje otázka, či je možné veriť hypotéze, že nejaká pokojná a mierová budúcnosť môže čakať ukrajinský národ pod vedením kyjevskej diktatúry. Víťazstvo Ukrajiny nad Ruskou federáciou môže viesť iba k tomu, že Ukrajina naďalej ostane v područí Západu a teda pod jeho koloniálnou správou. Je potom skutočne správne a dobre priať kyjevskej diktatúre víťazstvo vo vojne s Ruskou federáciou ? Čo je teda najdesivejšie na podpore členských štátov NATO a EÚ kyjevskej diktatúry ?

Že je podporovaná za vernosť záujmom USA, NATO a EÚ, za účasť v zástupnej vojne s Ruskou federáciou, za rozvrat hospodárskeho a sociálneho života spoločnosti, za podporu koloniálnej správy územia Ukrajiny. Mali by politiku podpory kyjevskej diktatúre zo strany národných vlád podporovať aj občania členských štátov EÚ ?

III. Západná propaganda zakrýva pravdu o Ukrajine a o podstate konfliktu.

Sledovaním západnej propagandy sa obyvateľstvo členských štátov EÚ nikdy nemôže dopracovať k skutočnej potrebe ochrany mieru v Európe a vo svete. A nemôže sa dopracovať ani k pravde o Ukrajine, pretože základom pravdy je to, ako sa otvorene a tvrdo hovorí o politike USA ako aj o NATO a EÚ v Európe a vo svete, ktorá priviedla Ukrajinu a Ruskú federáciu k vojnovému stretu a ktorou je ohrozovaný mier aj v samotnej Európe. Každá vládna moc členského štátu EÚ túto politiku zakrýva svojimi nenávistnými prejavmi a skutkami proti Ruskej federácií, pretože sa veľmi bojí osvietenia občanov, že pochopia, čo sa v skutočnosti deje a na základe toho budú konať. Uvedený základ pravdy by mal byť pre politikov vládnej moci a pre ostatných opozičných politikov samozrejmou súčasťou ich politických aktivít a politického boja. V skutočnosti to tak nie je, pretože politické aktivity sú vedomé podriaďované pravidlám západnej propagandy, cez ktoré nie je možné zabezpečiť, aby sa otvorene a tvrdo hovorilo o politike USA, NATO a EÚ v Európe a na Ukrajine.

Na odpútanie pozornosti od potrebnej kritiky politiky USA v Európe a od potrebnej kritiky našej vládnej moci, ktorá politiku USA na Slovensku presadzuje bez zaváhania, sa používajú rôzne praktiky. Ukazuje sa, že k odpútaniu pozornosti celej spoločnosti sa organizátorom propagandy a podporovateľov politiky súčasnej vládnej moci veľmi zišla nezmyselná vražda dvoch mladých ľudí pri Teplárni v Bratislave, ktorá z pozície vládnej moci bola preklasifikovaná na teroristický čin. Toto preklasifikovanie úkladnej vraždy na teroristický čin umožnilo brať zavraždenie dvoch mladých ľudí ako celospoločenskú záležitosť s najvyššou prioritou, ktorá sa týka LGBTI + menšiny. Na základe toho sa zrodila spoločná iniciatíva Festivalu Pohoda, Romana Samotného z Teplárne a ďalších partnerov s názvom „Slovenská Tepláreň“, ktorej cieľom je vyjadriť koncertmi po celom Slovensku pre Mateja a Juraja spolupatričnosť s ich blízkymi i podporu LGBTI + menšiny.

Problém nevidím v tom, že sa po celom Slovensku uskutočnia rôzne kultúrne podujatia, ktoré určite budú mať aj ako svoj hlavný doplnok – konkrétnu politickú tému k požiadavkám uvedenej menšiny. Nie je mojim zámerom túto konkrétnu tému v tomto príspevku rozoberať. Problém vidím skôr v tom, či akcia s názvom „Slovenská Tepláreň“ náhodou neplní aj nejakú skrytú funkciu, ktorá môže súvisieť s potrebou odpútania pozornosti občanov Slovenskej republiky od úplne zásadných a najdôležitejších problémov a priorít, ktoré je potrebné urýchlene riešiť. O tejto skrytej funkcií niektorí hlavní organizátori môžu, ale aj nemusia vedieť.

Odpútanie pozornosti celej spoločnosti na nejaký zástupný problém, ktorý požaduje riešiť určitá menšina či politická strana, patrí do pôsobnosti takej politickej skupine ľudí, ktorá má v rukách určitú konceptuálnu moc, ktorá sa využíva k tomu, aby sa v spoločnosti určité javy a procesy súvisiace s vládnou politikou dostali do vedomia občanov a ktoré problémy a priority sa majú obísť, ostať ukryté v pozadí politiky a teda nesmú sa dostať do vedomia občanov a ich aktivít. Netreba príliš hádať, že na konceptuálnej moci, spojenej s tým, čo sa môže a čo nesmie dávkovať občanom, sa podieľa tak vládna moc ako aj rôzne mediálne skupiny a rôzne občianske iniciatívy a individuálne jednotky z rôznych sfér spoločnosti. Na odpútanie pozornosti celej spoločnosti od kritiky konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou v našej spoločnosti slúžia aj také politické konania ako je referendum o predčasných voľbách do NR SR či odvolanie vlády a nekonečné kéci o vymenovanie novej vlády SR.

Slovenská republika, podobne ako ostatné členské štáty EÚ, v súčasnosti prežíva priam existenčné problémy, ktoré vo všetkých prípadoch súvisia s presadzovaním konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou na čele s USA, NATO a EÚ. Táto konfrontačná politika doviedla Ukrajinu a Rusku federáciu k vojenskému stretu, pretože kyjevská diktatúra sa pod vedením „priateľského“ Západu rozhodla k tomu, že Ukrajina bude viesť zástupnú vojnu proti Ruskej federácií. Lenže existuje už dostatok informácií, ktoré sa môžu vyhodnotiť tak, že na strane Ukrajiny bojujú zmiešané vojenské útvary ukrajinskej armády, rôznych fašistických síl a vojenské útvary z členských štátov NATO.

Konfrontačná politika „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií, ktorú vládna moc na Slovensku bez problémov a iniciatívne podporuje a presadzuje, viedla a vedie k tomu, že na Ukrajine musia umierať stovky a tisíce vojakov z oboch krajín, že život obyvateľov členských štátov EÚ sa každým dňom zhoršuje, že upadá ekonomika, že mier v Európe je vo veľkom ohrození. EÚ a členské štáty namiesto toho, aby sa svojej konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou vzdali, tak ju ešte posilňujú a kyjevskú moc otvorené ženú do akejsi víťaznej vojny nad Ruskou federáciou. Aby konfrontačnú politiku mohli zachovať v plnej sile, tak EÚ a členské štáty organizujú náhradné riešenia k zvládnutiu kríz, ktoré úmyselne svojou politikou vyvolali, čím sa snažia deklarovať, ako významne sa starajú o riešenie problémov, ktoré vraj vznikli a existujú z objektívnych dôvodov, pretože nikto z nich nemôže za to, že Ruská federácia napadla vo februári 2022 Ukrajinu. A čo si môžeme všímať z toho, čo produkujú mediálne skupiny ?

Vedú sa nekonečné debaty o tom, ako je možné robiť politiku náhradných riešení v prospech dobrého fungovania celej spoločnosti, tak domácnosti, ako aj inštitúcií a subjektov ekonomického a kultúrno-spoločenského života. Nikto ani slovkom a ani jednou vetou necekne, aká politika EÚ a našej vládnej moci vyvolala potrebu rozpracovať a realizovať politiku náhradných riešení, ktorá si bude svojou realizáciou vyžadovať nekonečné množstvo finančných zdrojov, problémov a aj sociálneho napätia a ľudského utrpenia. Organizovaná nenávisť „demokratického“ Západu pod vedením USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií našla svoje vyjadrenie v politických procesoch a javoch, ktoré majú spoločné označenie, že ide o konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií.

Táto politika vôbec nie je v súlade so záujmami slovenského národa, jeho občanov. Všetky náklady a straty, rovnako ako všetko utrpenie, ktoré súvisia s realizáciou takejto politiky, boli vedome a so súhlasom EÚ a národných vlád členských štátov presunuté na plecia členských štátov a ich obyvateľstva. Vinou tejto konfrontačnej politiky bola zničená Ukrajina a poštvaná proti Ruskej federácií a ruskému ľudu. Vinou tejto politiky zomierajú tisícky vojakov na oboch stranách vojnového konfliktu. A napriek tomu predstavitelia vládnej moci sa bez hanby a bez svedomia predvádzajú v svojich vojnou chtivých pocitoch o podpore Ukrajiny – v mojom poňatí podpore kyjevskej diktatúry – až do jej víťazného konca. Podľa nedávneho vyjadrenia ministra obrany SR Slovenská republika v roku 2022 poskytla Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 168 miliónov eur. Za obdobie tejto vládnej moci štátny dlh narástol z 45 miliárd eur na 70 miliárd eur.

To, čo teraz potrebujeme naliehavo riešiť v našej spoločnosti, nie je téma cieľov a záujmov uvedenej menšiny a teda ani také spoločenské iniciatívy ako je momentálne „Slovenská Tepláreň“, nie je to ani organizovanie referenda o predčasných parlamentných voľbách, ktoré vôbec nevychádza z potreby ukončenia konfrontačnej politiky Západu s RF. Pre všetko obyvateľstvo SR je dôležité, aby sa venovalo tým najdôležitejším prioritám. Treba, aby obyvateľstvo SR donútilo predstaviteľov vládnej moci čo najskôr ukončiť politiku podpory konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ, treba, aby SR prestala podporovať kyjevský režim na Ukrajine, treba, aby SR nadviazala spoluprácu s Ruskou federáciou, aby sa SR zasadzovala o čo najskoršie ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine.

V rámci Slovenskej republiky potrebujeme, a malo by to byť ako hlavná priorita, silnú spolupatričnosť celého slovenského národa – teda aj rôznych menšín – nie k rodine zavraždených dvoch mladých mužov či k akejkoľvek menšine, ale v otázke spoločného záujmu o ochranu mieru a mierových a ľudských podmienok života obyvateľstva. Potrebujeme, veľmi súrne, takú spolupatričnosť, aby sa celá spoločnosť zasadila za zrušenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií. V rámci spolupatričnosti sa má podporovať iba taká politika, ktorá pomôže čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine. Potrebujeme teda, aby predstavitelia vládnej moci v SR robili takú politiku, ktorá bude vychádzať z rešpektovania princípu vytvárania podmienok pre spoločné dobro. Zdá sa mi, a beriem to ako hypotézu, že toto bude možné dosiahnuť iba za situácie, že kyjevská diktatúra bude prinútená buď zo strany Západu, ak ten by chcel zmeniť svoje postoje a záujmy, alebo zo strany Ruskej federácií, k bezpodmienečnej kapitulácií.

Je v záujme slovenského národa, aby jeho predstavitelia sa vrátili k politike, ktorá bude podporovať štátnu suverenitu a jeho skutočné záujmy. Nemám pochybnosti v tom, že záujmom občanov SR je, aby SR rozvíjala s Ruskou federáciou vzájomne výhodnú spoluprácu, aby nažívala v mieri a priateľstve. Znamená to, že vládna moc sa v tomto smere nemôže a nesmie riadiť pokynmi a rozhodnutiami EÚ a NATO, pretože tak z platných Zmlúv o EÚ či o jej fungovaní, rovnako ako z členstva v NATO, vôbec nevyplýva, že SR má mať Ruskú federáciu za svojho úhlavného nepriateľa. Až v týchto rokoch a v tejto ťažkej dobe sa ukazuje, čo to znamená pre život obyvateľstva členských štátov, keď existujú pramene a fakty, ktoré svedčia, že bruselská EÚ má nacistické korene. A o tom, rovnako ako o politike USA, NATO a EÚ, sa oficiálne nehovorí.

Západná propaganda predstavuje v našom ľudskom svete temnotu, pretože presadzuje do vedomia ľudí, čo nesmie byť v súvislostiach s Ukrajinou, Ruskou federáciou a „demokratickým“ Západom poznané, čo má byť nemyslené, zatajované, čo má byť mimo veci samej, čo sa nesmie opisovať, ako sa nám, obyčajným ľuďom, udalosti a procesy na Ukrajine javia v širších súvislostiach. Spoločne s nemeckým filozofom Martinom Heideggerom môžem napísať, že prijímanie javenia sa spočíva v akomsi otvorenom poli, ktoré naše poznanie občas môže rozjasňovať. Martin Heidegger špecifickú otvorenosť, ktorá ľuďom zaručuje možné javenie sa, nazýva svetlinou. Niečo presvetliť, znamená urobiť niečo ľahkým, voľným a otvoreným.

Nemecký filozof Martin Heidegger uviedol príklad s lesom, keď sa vyrúbe jeho časť a tým spôsobom sa presvetlí. Zásadné je to, že svetlinu nikdy netvorí svetlo, ale svetlo svetlinu predpokladá. Svetlina je akýmsi otvoreným poľom, ktoré je voľné pre jas, ale aj temno. Prečo som spomenul takúto záležitosť ? Pretože filozofovi Martinovi Heideggerovi išlo o otázku spojenú s úlohou myslenia v ľudskom živote a preto požadoval znova premyslieť postulát k veci samej. Podľa filozofa treba sa pýtať, čo vo volaní po veci samej zostáva nemyslené. A nemyslené predstavuje ako spôsob prijímania javenia sa. Aký praktický význam má takéto uvažovanie filozofa Martina Heideggera pre súčasnosť, napríklad spojenú s udalosťami na Ukrajine a v Európe ?

V prvom rade západná propaganda a predstavitelia každej národnej moci členských štátov EÚ úlohu myslenia v ľudskej spoločnosti podstatne zredukovali na vládne vysvetlenia a vládne vyhlásenia a na ich mediálnu podporu. Myslieť môžu a majú za povinnosť iba predstavitelia štátnej moci, predstavitelia EÚ, NATO, Spojených štátov, rôznych zoskupení a organizácií globálneho charakteru. Na základe uvedenej redukcie sú – existujú – určité veci, javy, procesy a udalosti, ktoré v určitých súvislostiach nesmú byť myslené a teda zostať nemyslené ! Z našich médií doslova okato trčí každodenný oznam, čo si môže a musí občan dovoliť myslieť, pokiaľ ide o udalosti na Ukrajine. Postulát k veci samej odkazuje k podstate niečoho, ktorú je možné nájsť, chápať a pomenovať jedine pri existencii svetliny ako otvoreného poľa pre samotné ľudské myslenie.

Ak teda občan má pochopiť súvislosti udalosti, ktoré sa odohrávajú tak na Ukrajine ako aj v samotných členských štátoch EÚ, tak sa mu nesmú určité súvislosti javov a procesov či samotná podstata vojnového konfliktu na Ukrajine skrývať tak, že musia – a povinne – ostať nemyslené. Úlohou myslenia človeka je teda dostať na svetlo sveta, na program dňa, na program politických rokovaní, na program záujmov občanov, na program činnosti médií to, čo zostáva nemyslené, čo sa nesmie odhaľovať, čo sa nesmie z určitých dôvodov vyjavovať, čo sa skrýva, pretože to súvisí so slobodou názoru a slobodou prejavu a to je už cesta k úprave postojov a aktivít občana. Takáto úloha myslenia človeka je o hľadaní pravdy. Význam nemysleného spočíva v tom, že v ňom môže byť skrytá pravda o určitých udalostiach, politických procesoch, súvislostiach rôznych aktivít a javov života spoločnosti a podobne.

Boj predstaviteľov vládnej moci proti dezinformáciám je v skutočnosti zameraný proti občanom . Je to politika vlády vedená proti takému spôsobu myslenia občanov, ktorý vychádza z potreby otvorenosti pohľadu na danú vec, problém či rôzne politické rozhodnutia. Boj vládnej moci proti dezinformáciám je v skutočnosti prijímaním reštrikčných opatrení k tomu, aby v prípadoch, ktoré sú zreteľa hodné, nemyslené ostalo zachované, ostalo ako tajné, aby pravda z obsahu nemysleného nebola odhaľovaná. Ako som už spomínal, úloha myslenia bola zredukovaná na vládne vysvetlenia a vládne vyhlásenia. Samotný internet predstavuje mimovládnu platformu, na ktorej sa celkom zákonite budú objavovať názory a postoje, ktoré ani nemôžu byť v súlade s tým, čo vysvetľuje a vyhlasuje vládna moc.

Ak by spôsob myslenia občanov a spôsob myslenia podľa predstaviteľov vládnej moci mal byť ten istý, identický, tak potom by to musela byť zákonná povinnosť určená pre občanov. Lenže občania majú právo byť v postavení zdroja štátnej moci či v postavení politickom a teda ajsopozičnom, pretože aj podľa Ústavy SR predstavujú politickú silu, ktorá má mať rozhodujúci vplyv na politiku vládnej moci. Boj proti dezinformáciám je z hľadiska teórie poznania hlúposť, ale z hľadiska záujmov niekoho, napríklad EÚ či Spojených štátov, veľmi dôležitý. V duchu toho, čo som uviedol, si v ďalšej časti dovolím uviesť svoje hlavné postuláty. Spôsob myslenia občanov a spôsob myslenia predstaviteľov nemôže byť identický aj z toho dôvodu, že iba predstavitelia vládnej moci sa majú za svoje činy zodpovedať občanom a verejne zdôvodňovať to, čo myslia, čo presadzujú v záujme politiky, ktorú si realizujú v rámci svojho programového vyhlásenia a ktorá má byť v prospech občanov a samotného slovenského národa. Dochádza pritom k zaujímavej absurdite.

Ak predstavitelia vládnej moci realizujú politiku, ktorá je v rozpore so zásadnými záujmami občanov, a teda ich spôsob myslenia je diametrálne odlišný od spôsobu myslenia občanov, tak sa nič nedeje, pretože znova sa budú uchádzať o ich dôveru v ďalších voľbách. Ak občania si dovolia vyjadrovať svoje názory na politiku predstaviteľov vládnej moci, a teda naznačia svoj spôsob myslenia, ktorý skôr súvisí s ich záujmami a predstavami o živote v spoločnosti, tak sa začnú diať divné veci. Vládna moc sa proti spôsobu myslenia občanov začne brániť právnymi prostriedkami, pretože spôsob myslenia občanov sa akosi nezhoduje so spôsobom myslenia predstaviteľov vládnej moci. A tak začínajú fungovať výmysly o boji proti dezinformáciám, o škodlivom obsahu, o extrémizme a snaha odstrániť slobodu názoru a slobodu prejavu. A to všetko pod vedením EÚ a našej vládnej moci. Kde treba hľadať korene takéhoto nezmyselného boja ? V Bruseli a aj v rozhodnutiach Európskej rady, na ktorých bral účasť aj pán Róbert Fico, predseda vlády v svojom prvom funkčnom období.

Z týchto dní človeka priam šokuje informácia, že Slovenská republika dostala po dlhých desiatich rokoch z peňazí EÚ ( teda členských štátov ) grant vo výške 1,5 milióna eur, určený pre mladých talentovaných vedcov. Vedkyňa zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied dostala grant na výskum s názvom „Konflikty kvôli konšpiračným teóriám“. Ide o päťročný projekt, v rámci ktorého budú – podľa vyjadrenia vedkyne – sociálnej antropologičky – skúmať, ako sa formujú konflikty kvôli pravde, ako ľudia šíria konšpiračné teórie, ako proti ním bojujú iní. K tomu bude vybudovaný výskumný tím, s ktorým budú realizované prípadové štúdie vo viacerých európskych krajinách. Ako je vidieť, všetko je plánované, organizované a aj financované. Na skutočne potrebné aktivity spojené s organizovaním občanov členských štátov EÚ za zachovanie mieru v Európe a vo svete – a teda za zrušenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou – sa nemôžu použiť žiadne finančné zdroje ani štátu a ani EÚ.

Lenže ak slobodu názoru a slobodu prejavu majú predstavitelia vládnej moci, tak tieto slobody majú byť zachované aj na strane občanov a za svoje názory sa nikto nesmie zodpovedať pred vykonštruovanými zákonmi. Z uvedeného vyplýva, že spôsoby myslenia politikov a spôsoby myslenia občanov sa majú za povinnosť vzájomne strpieť. Politický boj v rámci politického konania i skladanie účtov vládnej moci občanom si to priamo vyžadujú. Ak sa toto pravidlo porušuje, tak to potom znamená, že nenávisť sa z určitých dôvodov plodí na strane vládnej moci. Vládna moc má povinnosť predkladať občanom verejné zdôvodnenia svojej politiky, čo znamená, že v tejto politike sa odzrkadľuje aj spôsob myslenia jej predstaviteľov. Samotná korekcia spôsobov myslenia politikov a spôsobov myslenia občanov má byť v skutočnosti ovplyvňovaná prostredím politického boja ako otvorenej arény pre posudzovanie rôznych dôležitých otázok a problémov.

Vládna moc si nesmie dovoliť kriminalizovať občanov za ich spôsob myslenia, ktorý by mali za povinnosť vysvetľovať orgánom činným v trestnom konaní a súdom. Takáto prax je scestná, neľudská, nedemokratická a je v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. To, ako má štátna moc konať vo veciach slobody názoru a prejavu, o ktorom uvedený Pakt pojednáva, je do podrobnosti rozvedené v dokumente Výboru OSN pre ľudské práva, ktorý má názov „Všeobecná pripomienka č. 34.“ Dokument bol schválený ešte v júli v 2011 roku na zasadaní uvedeného výboru. Je zaujímavé, že vláda a samotné média s uvedeným dokumentom vôbec nepracujú a že tento dokument ani nikto z politikov nespomína či neuvádza v svojich vystúpeniach. Prečo som sa zmienil o otázke spôsobov myslenia občanov a predstaviteľov vládnej moci ?

Pretože na súčasnej vojnovej dráme na území Ukrajiny a na politike Európskej únie a predstaviteľov národných vlád členských štátov je najlepšie porozumieť tomu, ako sa musí západnou propagandou skrývať priepastný rozdiel v spôsoboch myslenia. Tento priepastný rozdiel v myslení nakoniec vyplýva z toho, že je výsledkom chápania a presadzovania rôznych, protikladných záujmov. Mocenské politické elity si celkom otvorene dovoľujú rozdiel v spôsoboch myslenia zrušiť tým, že spôsob myslenia občanov sa musí podriadiť spôsobu myslenia a teda vysvetleniam a vyhláseniam každej vládnej moci. Z takéhoto podriadenia si názorov a prejavov strany občianstva vyplýva celkom praktický záver, ktorý si média a politici dôkladne strážia: v propagande sa musí rešpektovať pravidlo, že ukrajinský národ a kyjevská štátna moc – v mojom poňatí diktatúra – sa musia povinne stotožňovať ako jeden funkčný celok so spoločnými záujmami. O stotožnení kyjevskej diktatúry s ukrajinským národom sa ešte vyjadrím v druhej časti tohto môjho príspevku.

Rešpektovanie vyššie uvedeného pravidla má katastrofálne dôsledky v praktickej politike „demokratického“ Západu, pretože v skutočnosti svojim stotožňovaním kyjevskej diktatúry a ukrajinského národa, túžiaceho po slobode, zakrýva práve skutočnú podstatu kyjevskej moci. V skutočnosti nejde o žiadny jeden funkčný celok, ale o kyjevskú diktatúru, ktorá vládne nad ukrajinským národom a ukrajinský národ priviedla do záhuby kvôli výlučným cieľom a záujmom Západu na čele s USA. To, čo je potrebné na Ukrajine čo najskôr ukončiť, odstrániť, to sa tyká kyjevskej štátnej moci, ktorú jednoducho nazývam diktatúrou. Ako sa to stane, to je v rukách tak USA, ako aj NATO a EÚ, rovnako ako aj v rukách Ruskej federácie. Lenže môže to byť aj v rukách ukrajinského národa, ak by sa ten dokázal proti kyjevskej diktatúre postaviť. Zatiaľ platí, že „demokratický“ Západ jednoznačne a bez rozmyslu podporuje v svojom nenávistnom boji proti Ruskej federácií práve kyjevskú diktatúru. Všetky zbraňové systémy a všetky finančné zdroje sú k dispozícií len pre potreby kyjevskej diktatúry, aby úspešne viedla „oslobodzovací boj“ proti ruským ozbrojeným silám.

Kapitalistický Západ vždy, keď to potreboval, bol „veľkým priateľom“ diktátorského režimu. Aj v týchto decembrových dňoch 2022 pricestoval prezident Ukrajiny do USA, aby znova mohol potvrdiť, že Ukrajina povedie boj proti ruským okupantom do svojho víťazného konca. V zásade prísľub prezidenta Ukrajiny je len o tom, aby mohol štátnu administratívu USA uistiť, že kyjevská moc, aj s ním v čele, urobí všetko potrebné, aby koloniálna správa Západu na čele s USA ostala a bola posilnená. Táto správa je totiž jednou z dôležitých podmienok – predpokladom k dosiahnutiu plánovaného zničenia Ruskej federácie, respektíve ruskej civilizácie. A ako sa to už u prezidenta Ukrajiny stalo každodennou súčasťou jeho práce, kyjevská diktatúra môže fungovať len za predpokladu, že Západ na čele s USA bude Ukrajine poskytovať všetky potrebné zdroje k fungovaniu koloniálnej správy a k dosiahnutiu víťazstva nad ruskými ozbrojenými silami. Prezident Ukrajiny, vzhľadom na svoj sľub, bude mať povinnosť zabezpečovať pre ozbrojený boj dostatok ľudských zdrojov, pričom významnú výpomoc vždy dostane aj od NATO.

Podpora Ukrajine zo strany Západu nemá nič spoločného s jeho humanitárnou misiou a už vôbec nie s potrebou ochrany mieru v Európe a vo svete. Úspech „oslobodzovacieho boja“ na strane kyjevskej diktatúry je založený iba na jednom jedinom prianí: zachovať pozície USA, NATO a EÚ na Ukrajine za každú cenu ! Zachovanie pozície najlepšie vysvetľuje tzv. Kyjevský pakt, ktorého hlavným zmyslom je vyzbrojiť po zuby Ukrajinu tak, aby získala vojnový náskok nad Ruskom, aby Ukrajina mohla následne Rusko poraziť a zbaviť ho štatútu veľmoci. Kľúčovú úlohu v Kyjevskom pakte má mať koalícia ochotných štátov NATO, ktorá sa má písomne zaviazať k tomu, že pokiaľ Rusko dobrovoľne neodíde s Ukrajiny, nepristúpi na podmienky uvedeného paktu, a teda neprijme svoju bezpodmienečnú kapituláciu, bude koalícia ochotných Ukrajinu vyzbrojovať, finančne a ekonomický podporovať až do jej víťazného konca nad Ruskom.

IV. USA za aktívnej pomoci EÚ zavádzajú v Európe nové poriadky. Zrušenie takejto politiky si bude vyžadovať bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry.

Dá sa jednoznačne odpozorovať, že Spojené štáty svoje úsilie v Európe zamerali na to, aby všetky udalosti na Ukrajine viedli k rozdeleniu Európy a Ruska natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a preorientovali svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Dá sa teda tvrdiť, že USA za aktívnej pomoci EÚ zavadzajú v Európe nové poriadky, ktoré národné vlády členských štátov bez problémov akceptujú. Takáto submisívnosť predstaviteľov národných vlád členských štátov EÚ je zarážajúca a jasne ukazuje na ich spojenie s cudzou mocnosťou a v jej prospech. V našom prípade sa pritom nedá vyhovárať ani na to, že vládna moc má povinnosť plne rešpektovať euroatlantickú orientáciu SR, pretože pre takúto svoju povinnosť nikdy nedostala mandát od občanov Slovenskej republiky.

Čitateľ nech sa sám zamyslí, či je možné všetko to, čo sa v politike národných štátov odohráva v záujme USA, z ľudskej a občianskej strany rešpektovať. A nie iba to. Všetky straty súvisiace s poškodzovaním národných ekonomik a zabezpečovaním sociálnej starostlivosti sa plánujú hradiť z finančných zdrojov daňových poplatníkov, respektíve z ďalšieho zadlžovania štátu. Práve z tohto dôvodu výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ z USA, ktorého som spomínal v svojom samostatnom článku „Otvorene a tvrdo o politike USA v Európe a vo svete ústami Američana. Ako má občan rozpoznať pravdu od propagandy ?“, uviedol aj toto: „Len národ Ukrajiny môže určiť, nakoľko tragický bude jeho osud pri zavádzaní nového poriadku do Európy.“ Tento jeho postoj je veľmi aktuálny aj pre obyvateľov členských štátov EÚ.

Jednoducho napísané, dá sa to okomentovať aj tak, že to, čo sa cez národné vlády členských štátov EÚ a cez samotný Brusel a aj Veľkú Britániu pod vedením USA presadzuje v súčasnosti v Európe, tak k tomu má veľmi dopomôcť aj celkom tragický osud ukrajinského národa. Uvedený citát sa dá upraviť takto: „Len obyvateľstvo Európy môže určiť, nakoľko tragický bude jeho osud pri zavádzaní nového poriadku do Európy.“ Spomínaný nový poriadok v Európe nepredstavuje nič exkluzívneho, humánneho, zreteľa hodného, len je založený na úplnom zničení ekonomických a politických vzťahov Európy a Ruskej federácie v záujme USA. Kto nepochopil, že mier v Európe a vo svete sa nedá udržať bez priateľskej spolupráce s Ruskou federáciou, tomu nepomôže ani svätená voda a už vôbec nie západná propaganda. Ak „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ potrebuje územie Ukrajiny, samotnú kyjevskú diktatúru a ukrajinský národ, aby viedli proti Ruskej federácií zástupnú vojnu s úspešným výsledkom, tak ukrajinský národ, rovnako ako obyvateľstvo Európy, k dosiahnutiu úspešnej obrany proti svojmu tragickému osudu potrebujú, aby za každých okolnosti došlo čo najskôr k bezpodmienečnej kapitulácií kyjevskej diktatúry.

Aj s takého dokumentu, ako je Kyjevský pakt, ktorý sa má prijať, už celkom jasne sa ukazuje, že vojenský stret Ukrajiny a Ruskej federácie na území Ukrajiny bude možné ukončiť len za podmienky bezpodmienečnej kapitulácie buď ruských ozbrojených síl alebo kyjevskej diktatúry. Ani návšteva prezidenta Ukrajiny v USA nepreukázala žiadnu iniciatívu či snahu riešiť vojenský konflikt ako zástupnú vojnu Západu proti Ruskej federácií spôsobom zorganizovania mierových rokovaní. Ukazuje sa, že iba bezpodmienečná kapitulácia jednej z bojujúcich strán môže v konečnom dôsledku priniesť spoločné dobro pre obyvateľstvo členských štátov EÚ, pre ukrajinský národ a ruskú civilizáciu. Z určenie, pre koho je potrebné dosiahnuť spoločné dobro, vyplýva, že iba bezpodmienečná kapitulácia kyjevskej diktatúry prinesie spoločné dobro tým, ktorým bolo politikou USA, NATO a EÚ odňaté.

K čomu je výhodné, aby došlo bezpodmienečnej kapitulácii kyjevskej diktatúry ? Podľa mňa je to ( bude ) nutné z týchto dôvodov:

1. Ak sa bude za každú cenu pokračovať na území Ukrajiny vo vojenskej konfrontácií za účasti Západu na čele s USA a NATO s Ruskou federáciou, je tu veľká pravdepodobnosť narastania vojenského konfliktu do nežiaducich rozmerov. Toto nie je v záujme tak ukrajinského národa, rovnako ani Európanov a ani Ruskej federácie.

2. Z môjho pohľadu zrealizovať ciele špeciálnej vojenskej operácie zo strany Ruskej federácie, ako sú demilitarizácia a denacifikácia, nemôže znamenať nič iné, iba dosiahnutie bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry. Je možné veriť na použitie nejakej inej alternatívy zo strany Ruskej federácie, keď ide o záchranu ruskej civilizácie ? Poučenie z minulosti: Ako by asi mohla vyzerať mierová zmluva medzi ZSSR a fašistickým Nemeckom, uzatvorená uprostred vojny, napríklad po vytlačení nemeckých vojsk z územia ZSSR ? Ani si neviem predstaviť, že takýto nezmysel by mohol fungovať a v Európe by bol nastolený mierový život.

3. Ak sa zavádzanie nového poriadku do Európy deje pod vedením USA, potom tento poriadok, ktorý je v absolútnom protiklade so skutočnými záujmami obyvateľov národných štátov, bude možné zrušiť či zastaviť len vtedy, ak na Ukrajine dôjde k bezpodmienečnej kapitulácií kyjevskej diktatúry. Touto kapituláciou má byť pre každého jasné, že „demokratický“ Západ vo vojnovom strete na Ukrajine prehral a pre obyvateľstvo členských štátov to bude znamenať nádej, že zavádzanie nového poriadku do priestoru EÚ sa zastaví a ukončí. Poučenie z minulosti: Bezpodmienečnou kapituláciou fašistického Nemecka sa časť Západu zaradila medzi víťazné mocnosti, a to len preto, že sa na základe víťazného postupu Červenej armády rozhodla otvorením druhého frontu postaviť proti fašistickému Nemecku. S takýmto obratom v politike dnešného „demokratického“ Západu sa nedá vôbec počítať. Ak sa môže s niečim počítať, tak iba s tým, že v prípade dosiahnutia úspechu Ruskej federácie – bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry – „demokratický“ Západ bude nútený výsledok akceptovať a to bez podmienok. Lenže môže sa stať aj to, že k žiadnej bezpodmienečnej kapitulácií kyjevskej diktatúry nedôjde, pretože do vojnového konfliktu sa priamo zapojí NATO pod vedením USA.

4. Vyzerá to tak, že osud obyvateľov členských štátov EÚ v mnohom závisí od toho, či Ruská federácia dosiahne ciele svojej vojenskej operácie – demilitarizáciu a denacifikáciu -, ktoré, predpokladám, majú súvisieť s bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry. Predpokladám, že ak sa zo strany Ruskej federácie podarí dosiahnuť požadované ciele, obyvateľstvo členských štátov EÚ bude mať nádej na lepší a mierový život.

5. Bezpodmienečná kapitulácia kyjevskej diktatúry, za akceptácie „demokratickým“ Západom, povedie k nastolenie mieru na Ukrajine a k definitívnemu ukončeniu pôsobenia USA, NATO a EÚ na Ukrajine. Táto kapitulácia prispeje k tomu, že mier v Európe a vo svete bude zachovaný. Pokiaľ ide o EÚ, jej členské štáty sa týmto aktom vyslobodia z Bruselom nariadenej povinnosti prispievať na zbrojenie Ukrajiny, na fungovanie kyjevskej diktatúry a na obnovu Ukrajiny podľa nového „Marshalloveho plánu.“

6. Bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej moci sa skončí zástupná vojna za „demokratický“ Západ proti Ruskej federácií.

7. Bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej moci budú vytvorené podmienky k tomu, aby sa na území Ukrajiny zlikvidovalo fašistické a nacistické podhubie štátnej moci a aby sa začal organizovať politický proces spojený s nastolením demokratického a právneho štátu.

8. Iba bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry budú vytvorené základné podmienky k zahájeniu mierových rokovaní medzi predstaviteľmi Ruskej federácie a „demokratického“ Západu v záujme obnovenia ekonomických a politických vzťahov. Požadovať mierové rokovania v súčasnej vojnovej situácií za podmienky bezpodmienečnej kapitulácie Ruskej federácie je politický výhodné riešenie len pre kyjevskú diktatúru a „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ.

9. Bezpodmienečná kapitulácia kyjevskej diktatúry vytvorí základné podmienky k budovaniu novej štátnosti Ukrajiny, jej štátnej suverenity a neutrality a k obnove ekonomického, sociálneho a kultúrno-spoločenského života.

10. Bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry by sa mohli vytvoriť výrazné impulzy k tomu, aby občania členských štátov NATO a EÚ masovo žiadali a prinútili svojich politických zástupcov v štátnych útvaroch a politickom systéme vôbec k prehodnoteniu hodnôt, spojených s fungovaním NATO a Európskej únie a s požiadavkami na ich zásadnú reformu, respektíve na ukončenie členstva národných štátov podľa vôle občanov. Obidve inštitúcie sú svojim charakterom založené na potrebe posilňovania unipolárnej globalizácie pod vedením USA, čo vedie ku konfrontačnej politike s mimo západnou civilizáciou a k neustálemu obmedzovaniu štátnej suverenity členských štátov.

Existuje len jeden národný subjekt, ktorý tak Ukrajinu ako aj národy Európy môže zbaviť zlej a koristníckej politiky realizovanej USA, NATO a EÚ. Týmto národným subjektom je Ruská federácia. Samozrejme, nešlo by tu, ako nás strašia vládni predstavitelia, o žiadne vojenské ťaženie RF proti členským štátom EÚ, ale o definitívne vysporiadanie sa s pomermi na území Ukrajiny tak, aby boli v prospech všetkých zainteresovaných. Rovnako by išlo o to, aby sa občania členských štátov EÚ vysporiadali s otázkami členstva svojich štátov v EÚ a NATO. Z môjho pohľadu splnenie úloh špeciálnej vojenskej operácie RF, spojenej s bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry, povedie k vytvoreniu všetkých potrebných podmienok pre obnovenie a skvalitnenie spoločného dobra. Dostať kyjevskú diktatúru do zabudnutia by znamenalo pre obyvateľstvo Európy, Ukrajiny a Ruskej federácie veľkú úľavu. Bolo by to niečo podobné, ako keď bolo porazené fašistické Nemecko a muselo kapitulovať, čim sa vytvoril priestor pre obnovu riadneho ľudského života.

Predstavitelia „demokratického“ Západu to veľmi dobre vedia, preto sa všemožne snažia o to, aby obyvateľstvo Európy nepochopilo súvislosti o udalostiach, ktoré sa odohrávajú v Európe a na Ukrajine a aby pravda o politike a skutočných záujmoch USA, NATO a EÚ nebola odhalená. A prečo sa otvorene nehovorí o potrebe bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry ako o jednej zo základných možnosti a spôsobov ukončenia vojnového konfliktu na Ukrajine, o ukončení zavádzania nového poriadku do života Európanov pod vedením USA a EÚ, ktorý vytvára tragické životné podmienky, o zachovaní mieru v Európe a vo svete ? Nehovorí sa preto, lebo si to predstavitelia minoritnej triedy kapitalistov, respektíve globálneho kapitálu aj so svojimi prisluhovačmi, organizovaní cez svoje nadnárodné či globálne štruktúry rôzneho zamerania, rovnako národné vlády, vôbec neprajú, pretože to nie je v súlade s nastolenou politikou využitia Ukrajiny a všetkých členských členských štátov EÚ k jednotnému nástupu „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií v mene zachovania unipolárnej globalizácie a jej koristníckych plánov.

V. Vernosť Spojeným štátom a EÚ ( Bruselu ) je príkladom vernosti Nemecku – Tretej ríši.

Už dávnejšie som mal možnosť vidieť video o tom, ako český národ prisahá vernosť Nemecku – Tretej ríši. Veľmi výrečný je dátum tejto prísahy – 3. júl 1942 – teda obdobie svetovej vojny. Podľa videa išlo o najmohutnejší zraz českého ľudu, aby zložil sľub vernosti za prítomnosti prezidenta a členov vlády. Od ministra ľudovej osvety sa dozvedáme, že bol zrušený výnimočný stav pre Čechy a Moravu, že vláda sa zaručila Hitlerovi v zdravý rozum národa ( ! ). Zaznieva výzva zbaviť sa nielen všetkých zradcov, ale tiež ľudí, ktorí spomínajú minulosť. Treba pomáhať Veľkonemeckej ríši v jej veľkom boji za Nemcov, Čechov a ostatnú Európu. Do nového zajtrajška, ktorý je českému národu zaručený jedine vernosťou ríši, môžeme podľa ministra vstupovať plní dôvery. Nemecký vojak víťazí na všetkých bojiskách a každým dňom, ktorý prináša nepriateľovi ( zrejme Červenej armáde, poznámka D. H. ) porážku, rastú súčasné možnosti nášmu ( českému ) národu. Zajtrajšok je náš, zajtrajšok patrí novej Európe!

Takúto reč počúvalo či muselo počúvať vraj 200,- tisíc ľudí, čo bol vraj dôkaz o vernosti ľudu vtedajšej vláde. V skutočnosti táto ukážka prísahy vernosti Nemecku ukazuje, že na naivite ľudí, na ich ohlúpovaní ( debilizácií ) sa v porovnaní s rokom 1942 v dnešnej dobe nič nezmenilo. Naša vernosť EÚ, NATO a USA, ak mám parafrázovať s prísahou českého národa, sa pokladá za niečo, z čoho rastú súčasné možnosti nášmu národu a môžeme dúfať v svetlý zajtrajšok, hoci realita je iná. Sme jednotní proti nášmu spoločnému nepriateľovi – Ruskej federácií ( vtedy ZSSR ) a preto do nového zajtrajška môžeme vstupovať plní dôvery ?! Naša mládež vyrazila k štartu za novú Európu. Namiesto zradcov ( kto bol vtedy zradca ? ) musíme sa podľa vládnej moci zbavovať extrémistov a aj teraz sa majú ľudia vystrihať podozrivých ľudí šíriacich konšpiračné teórie.

Čo je zarážajúce na tejto prísahe vernosti Nemecku z roku 1942 ? Že ani samotná vojna, ani

skúsenosti z Protektorátu Čiech a Moravy, ani Mníchovská dohoda či samotné obsadenie Česka

nemeckými okupantmi nedokázali pomôcť tomu, aby sa ľud ( národ ) dokázal zbaviť naivity,

zradcovských politikov a ich snahy pokračovať v zavádzaní verejnosti. Politika sa otočila naruby. Z

agresora – Nemecka – sa stala krajina, ktorej treba pomáhať v dosiahnutí jej cieľov a z krajiny –

ZSSR –, ktorá chcela poskytnúť pomoc proti rozbitiu ČSR, sa stal nepriateľ, od porážky ktorého sa

očakávalo, že porastú nové možnosti aj pre český národ. Tento spôsob nakladania vládnej moci s

ľudom, s občanmi, sa šíri u nás a po celej Európe aj v súčasnosti.

Globálnemu kapitalizmu, založenému na rešpektovaní unipolarity v čele s USA, ak sa podarí za

aktívneho použitia Ukrajiny poraziť Ruskú federáciu, porastú nové možnosti rozvoja. Naši politici si

myslia, že slovenský národ môže z takéhoto vývoja profitovať. Podľa vládneho vyhlásenia, členstvo

v EÚ a v NATO predstavuje najlepšiu alternatívu na presadzovanie našich zahraničnopolitických

záujmov. Podľa takejto oficiálnej politiky najlepšia budúcnosť slovenského národa môže byť

založená na zničení ruskej civilizácie. A tak sa teda pýtam: skutočne si občania SR prajú takúto

skvelú budúcnosť, ak budú podporovať zničenie ruskej civilizácie ?

Položil som si otázku, prečo nebolo možné od roku 2014 sa postarať o to, aby sa vojna na Ukrajine

mohla skončiť a aby po ôsmich rokoch nedošlo k zahájeniu vojenskej operácie RF na území Ukrajiny

? Prečo sa takáto možnosť nestala skutočnosťou ? Pokúsim sa o odpoveď. Preto vznikla taká situácia,

že nikdy nedošlo k rovnováhe síl a prostriedkov na strane zla a dobra, respektíve, že strana

dobra nemohla získať doteraz ani miernu prevahu. Kto reprezentuje stranu ZLA ? Tie ponerizované –

zlom nasiaknuté – skupiny ľudí, ktoré rôznym spôsobom sa pričinili o to, aby Ukrajina sa stala ich

nástrojom v realizácií politických záujmov, spojených so zničení Ruskej federácie. Ide o

„demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ. Strana ZLA už vopred rozhodla, že Ukrajina

musí byť obetovaná, ak je potrebné dosiahnuť určité ciele. Tento bezbožný, neľudský, zverský,

nehumánny postoj k ukrajinskému národu bolo potrebné už dávno odhaliť a odsúdiť, lenže v tomto

smere sa nič neudialo.

Západ je v presadzovaní svojho ZLA, svojich záujmov jednotný a tejto jednote je plne k dispozícií aj

západná propaganda. A západná propaganda pracuje takým štýlom, aby verejnosť Európy či vo svete

vnímala globalizovaný Západ ako priateľa Ukrajiny. V skutočnosti je to práve naopak. Západ pod

vedením USA je tým najväčším nepriateľom Ukrajiny a Ruskej federácie. Rozdiel medzi Ukrajinou a

Ruskou federáciou z pohľadu Západu je len v tom, že Ukrajina predstavuje jeden z nástrojov na

dobytie koristi – Ruskej federácie. Proti takýmto strategickým ťahom je v skutočnosti potrebné,

aby sa obe susediace a bývalé bratské krajiny držali pri sebe, žili v priateľskom zväzku a spoločnými

silami sa dokázali vzájomne podržať a teda vzdorovať Západu na čele s USA, NATO a EÚ, aby

presadil svoje záujmy.

Aby to tak nebolo a aby Západ mal možnosť ľahšie presadzovať svoju politiku vo vzťahu k Ukrajine

a Ruskej federácií, bolo potrebné, aby bol zorganizovaný štátny prevrat. Ako som uviedol v tomto

článku vyššie, bolo potrebné nájsť a vyškoliť zradcov v radoch národnej elity a s jej pomocou zmeniť

uvedomelosť jednej časti veľkého národa do takej miery, že tento bude nenávidieť všetko ruské,

nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Štátnym prevratom sa podarilo vytvoriť podmienky pre

zničenie mierovej spolupráce dvoch slovanských a susediacich národov, aby sa dostavili

predpokladané výsledky politiky strany ZLA: Ukrajina poslúžila a ďalej slúži ako nástroj boja

proti Ruskej federácií. Na strane ZLA sú k dispozícií nesmierne finančné zdroje, vojenská sila,

masovokomunikačné prostriedky, predstavitelia národných vlád členských štátov, rôzne mimovládne

organizácie, nadnárodné korporácie. Kto reprezentuje stranu DOBRA ? Občania členských štátov EÚ

bez mocenských, finančných, vojenských zdrojov, bez mediálnej podpory, bez podpory svojich

volených zástupcov, bez podpory komunálnych politikov a podobne. Ide teda o také DOBRO, ktoré

nerobí iným zlo a ktoré sa ani samo nevie dostatočne presadiť na verejnosti.

Lenže takéto DOBRO, ktoré je západnou propagandou neustále ohlúpované, je k ničomu, je to

pasívna masa jednotlivcov, ktorá chtiac či nechtiac skôr slúži ZLU. Je to DOBRO bez osvietenia a

cieľov, pretože nikto od nikoho nevyžaduje porozumieť pravde, nevyžaduje žiadne aktivity, námahu,

odvahu, statočnosť. Najlepšie to bolo vidieť počas rokov 2020 až 2022 v čase organizovaného boja

vládnej moci proti vyhlásenej „pandémii“ koronavírusu. Poškodzovanie zdravia pomocou testovania,

sociálnej izolácie, respirátorov a vakcín bolo na dennom poriadku, ale masa zo strany DOBRA to

úplne ignorovala. Podobne to vidíme aj za situácie, ak sa na území Ukrajiny v roku 2014 začala

vnútroštátna vojna spojená s humanitárnou krízou. Ukrajinský národ sa nedokázal postaviť za svojich

spoluobčanov z Donbasu, za ľudí rusko jazyčných. Slovenský národ sa tejto vnútroštátnej vojne

spojenej s humanitárnou krízou, tiež nevenoval, pretože to bolo pomerne ďaleko a v politickom

konaní sa k tomuto vývoju na Ukrajine nikdy neotvorila otvorená a verejná diskusia či polemika.

A dnes, aj po ôsmich rokoch stále platia slová vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, že

najdôležitejšia skúsenosť, ktorú mali a tá, ktorú vyznávali ako náboženstvo, je, že Rusov a

akýchkoľvek iných nepriateľov je potrebné zabíjať a nebáť sa to robiť. Samotná kyjevská diktatúra

vôbec nemá odvahu pomenovať a dať na známosť svetu, že tá najdôležitejšia skúsenosť od roku

2014 je spätá s politikou Západu na čele s USA, pretože Ukrajinu doslova, ako kolóniu, obetoval v

prospech svojich vyšších cieľov. Kyjevská diktatúra verne slúži záujmom svojich koloniálnych

pánov a preto nemôže tento ich bezbožný, neľudský, zverský a nehumánny postoj k ukrajinskému

národu odsúdiť. Od roku 2014 celá Európa si žila v tichosti a nikoho nezaujímalo, čo sa deje na

Ukrajine, pretože pre stranu ZLA ignorancia vojnového stavu na Ukrajine to bola jedna zo

základných podmienok, aby ZLO svoje zámery mohlo postupne presadzovať. Platí to aj pre

predstaviteľov vládnej moci na Slovensku a platí to aj pre pasívnu stranu DOBRA.

V záujme koho je potrebné presadiť DOBRO a teda potlačiť ZLO ? Odpoveď vyplýva z toho, na čo

sa v svojej politike sústredil Západ na čele s USA. Takže DOBRO je potrebné presadiť v záujme

Ukrajiny, Ruskej federácie a členských štátov EÚ. Je teda potrebné, aby došlo k prevahe síl a

prostriedkov na strane DOBRA, čo vytvorí predpoklady k tomu, aby ZLO bolo prinútené

kapitulovať. ZLO sa na Ukrajine za osem rokov silne zakorenilo. Pasívne DOBRO, reprezentované

stranou občianstva tak z Ukrajiny ako aj členských štátov EÚ, nemá ako získať potrebné sily a

prostriedky k tomu, aby prinútilo ZLO kapitulovať. Ukázalo sa, že neexistovali a neexistujú žiadni

skutoční zástancovia a reprezentanti strany pasívneho DOBRA, ktorí by dokázali presadiť ukončenie

vnútroštátneho vojenského konfliktu na Ukrajine. Tí, čo boli určení ako garanti realizácie minských

dohôd, sa úmyselne garanciami nezaoberali. Bolo totiž potrebné docieliť niečo podstatne viac –

dohnať predstaviteľov Ruskej federácie do priamej vojenskej konfrontácie s ozbrojenými silami,

bojujúcimi za záujmy kyjevskej diktatúry a „demokratického“ Západu na čele s USA.

Toto dohnanie RF k priamej vojenskej konfrontácií bolo zámerom Západu. Z môjho pohľadu to však

nebol rozhodujúci dôvod pre začatie vojenských operácií RF na území Ukrajiny. Rozhodujúce bolo

zrejme niečo úplne iné: prevahu síl a prostriedkov na strane DOBRA bolo možné zabezpečiť v

záujme Ukrajiny, Ruskej federácie a členských štátov EÚ len s pomocou Ruskej federácie a s

jej vojenskými prostriedkami. Zároveň to bolo pre RF zásadné, pretože tá predstavuje pre Západ

korisť. Z hľadiska DOBRA a ZLA vojenský stret na Ukrajine je zápasom ZLA a DOBRA. Keď som

sa zmieňoval o potrebe bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry, tak je to o tom, že v tomto

zápase má zvíťaziť strana DOBRA a kyjevská diktatúra s priamou podporou celého Západu na čele s

USA sa svojimi činmi sama zaradila na stranu ZLA. Iba víťazstvo DOBRA môže byť spravodlivým

riešením veľkého zápasu o to, akou budúcnosťou chce disponovať globálny kapitalizmus na čele s

USA a s akou budúcnosťou budú môcť počítať členské štáty EÚ, Ukrajina a Ruská federácia. Tak

ako víťazstvo ZSSR nad fašistickým Nemeckom prinieslo novú nádej pre Európu a svet, tak

víťazstvo nad vojenskými spojenými silami Západu a Ukrajiny môže priniesť novú nádej pre život

ukrajinského národa, členských štátov EÚ a suverenitu ruskej civilizácie.

Dejiny v Európe sa vrátili do svojho bodu, v ktorom český národ prisahal vernosť Nemeckej ríši. V

tomto novom bode vernosť Spojeným štátom a Európskej únií ( Bruselu ) je aj pre samotnú

Slovenskú republiku cez jej vládnych predstaviteľov vernosťou bývalej Tretej ríši. Z tohto dôvodu sa

snažia pomáhať minoritnej triede kapitalistov zo západného globálneho kapitalizmu v jej veľkom

boji zničiť a zlikvidovať ruskú civilizáciu a preto za svoju najdôležitejšiu povinnosť pokladajú

zabezpečovať všestrannú pomoc Ukrajine a kyjevskej diktatúre v záujme jej konečného víťazstva

nad Ruskou federáciou. Z oficiálnej politiky Západu a našej vládnej moci vyplýva presvedčenie, že

iba za tejto situácie porastú možnosti rozvoja Slovenskej republiky. Vládna moc SR si preto pokladá

za povinnosť starať sa o „zdravý rozum národa“ a ten má byť s podporou médií založený na

rešpektovaní vládnych vysvetlení a vládnych vyhlásení, na rešpektovaní západnej propagandy, ktorá

je výlučne v rukách príslušníkov minoritnej triedy kapitalistov.

Koniec časti I.

Pokračovanie v časti II.