Zbohom koruna – vitaj(? ) Euro? 

    S prvými minútami roka 2023 sme vstúpili do 14.roku existencie eura ako meny, ktorou sa platí na Slovensku. Vráťme sa na pár minút do obdobia, keď sa na Slovensku platilo Korunou  československou, či od  februára 1993  Slovenskou korunou….

   Historici sa budú medzi sebou dlho sporiť o tom, kedy vznikla v bývalom Československu prvá myšlienka dvoch národných mien. Jedna časť bude uvádzať rok 1990. Druhá skupina zrejme rok 1991. Obe majú v niečom pravdu… V roku 1990   v českej vláde scenár prípadného rozpadu spoločnej republiky. Do detailov prepracovaný materiál obsahoval všetky možnosti a opatrenia v rôznych citlivých oblastiach fungovania štátu. Niekdajší guvernér českej centrálnej banky Josef Tošovský v roku 1994 priznal, že Štátna banka Česko-slovenská (ŠBČS) mala už v roku 1991 vytlačené kolky na bankovky pre prípad rozdelenia ČSFR, vtedajší premiér ČSFR Marián Čalfa ich ale nechal zlikvidovať. Vyjasnievať sa začalo po voľbách v roku 1992 – v auguste 1992 boli v anglickej firmy De la Rue definitívne objednané kolky na bankovky. Vytlačili ich v Kolumbii a do vtedajšej ČSFR boli dodané už v septembri 1992.

„Bubáky” od Bubáka

Dva „nočné” podpisy predsedov vlád ČR a SR pod dohodu o zrušení zmluvy medzi ČR a SR o menovom usporiadaní urobili konečnú bodku aj za existenciou Koruny československej, ktorá zanikla 7. 2.1993.

NBS musela v roku 1993 veľmi rýchlo pripravit novú slovenskú menu. Pred rokom 1993 NBS existovala ako Ústredie Štátnej banky Československej (ŠBČS) pre Slovensko .Aby toto ústredie nestrácalo čas vyhlasovaním verejnej súťaže o návrhy nových slovenských bankoviek a mincí, využilo súťaž bývalej centrálnej banky, ktorá chcela ešte v roku 1992 pripraviť nové československé bankovky, na ktorých mali byť aj slovenské motívy. Tiež toto ústredie začalo pre Slovensko v októbri a novembri 1992 pripravovať novú slovenskú menu. V období novembra 1992 bol pre vládu SR pripravený materiál, kde bol návrh nových bankoviek a mincí, ich rozmery, motívy, ochranné prvky. Zo Slovenska sa na tejto súťaže zúčastnili dvaja výtvarníci: Róbert Brun zo Žiliny a Jozef Bubák z Bratislavy.

A práve Jozef Bubák sa stal autorom výtvarného prevedenia slovenských bankoviek. Vedenie Ústredia pre Slovensko bývalej ŠBČS rozhodlo, že najvhodnejším kandidátom na výtvarné prevedenie nových slovenských bankoviek je práve Jozef Bubák. Samozrejme, musel akceptovať motívy, ktoré na bankovkách mali byť a ktoré mali prezentovať historický vývoj našej krajiny počnúc sv. Cyrilom a Metodom na „pätdesiatke“, končiac gen. Štefánikom na päťtisíckorunovej bankovke. Zámer bol, aby na jednej strane bankoviek boli veľké portréty osobností a na druhej strane, aby boli znázornené miesta, s ktorými je činnosť týchto osobností spätá.

Pri minciach to bolo trochu iné. Boli schválené motívy, ktoré sme poznali . Mincovňa v Kremnici – z jej ateliéru, vyšli návrhy mincí od Drahomíra Zobeka. Sedem slovenských mincí svojimi technickými parametrami zaručujú dostatočnú vzájomnú rozlíšiteľnosť. Nové mince bolo možné rozlišovať z viacerých hľadísk. Základom je použitý materiál. Halierové mince (okrem 0,10 Sk) mali oceľové jadro a sú galvanicky pokovované. Lícne strany mincí boli riešené jednotne.

Na minciach všetkých nominálnych hodnôt  bol v hornej polovici mincového poľa vyobrazený štátny znak Slovenska. Pod štátnym znakom  bol v dvoch riadkoch uvedený názov štátu a pod ním rok razby mince. Na rubových stranách mincí  bol okrem nominálnych hodnôt aj námety, dokumentujúce život na území dnešného Slovenska v rôznych historických obdobiach.

Nová slovenská mena sa už pár dní po svojom vzniku začala „tešiť“ pozornosti falšovateľov.

Prvé prípady použitia nepravého kolku na pravej bankovke sa objavili už začiatkom februára 1993.

Napriek ubezpečeniu o nemožnosti sfalšovať kolok na okolkovaných bankovkách, bolo do augusta 1993 zadržaných 663 takýchto falzifikátov. Napríklad do konca roku 2001 bolo na území Slovenska, od jeho vzniku, zadržaných viac ako 38 tisíc falzifikátov všetkých mien. Falošných kolkovaných slovenských bankoviek bolo 5000 kusov. Čiže do konca roku 2001 je to spolu 43 000 falzifikátov všetkých mien! „Najbohatším“ na falzifikáty slovenských bankoviek bol rok 2002,keď ich bolo zadržaných 1549 kusov, medzi ktorými prevažovali tisíckorunové bankovky, nasledované päťstokorunovými a stokorunovými bankovkami. Pri falšovaných bankovkách existuje päť stupňov nebezpečnosti, pričom jednotka je najvydarenejší falzifikát. Zadržané falzifikáty slovenských bankoviek sú v stupni štyri a päť (menej podarená a nevydarená). Tieto falzifikáty sú vytlačené striekanou tlačou alebo na farebnej kopírke. V praxi to znamená, že na ich sfalšovanie bola použitá buď farebná kopírka alebo laserová tlačiareň. Na falzifikátech slovenskej koruny sa falšovatelia snažia napodobniť ochranné prvky, hlavne ochranný prúžok. Pri jeho napodobňovaní sa použila buď strieborná farba, alebo falšovatelia nalepili striebornú fóliu. Falzifikáty slovenských korún nemali vodoznak.Zadržané falzifikáty, na ktorých je pokus napdobniť vodoznak, boli z dvoch zlepených častí, pričom boli pokusy tento vodoznak napodobniť dokreslením. Všetky zadržané falzifikáty sú archivované v NBS a sú uložené ako porovnávací materiál.

Falošné unikáty

V roku 1999 bol zadržaný aj jeden z unikátov falšovateľskej vynaliezavosti, ktorým je falzifikát 2000-korunovej bankovky. Podobá sa vo všetkých rozmeroch 200-korunovej bankovke, len jeho hodnota je číselne aj slovne zmenená na 2000. Chybou ľudí pretrvávajúcou ešte z čias Československa je, že si viac všímajú čísla na bankovke,ako jej farbu. Ten, kto dostal do rúk túto 2000-korunovú bankovku vnímal v tomto prípade jej zelenú farbu a nie hodnotu bankovky. Ďalšou bankovkou – svojráznym falšovateľským dielkom – je tá, od niekdajších vojakov ZVS – „záklaďákov“ vyrobená stokorunová bankovka, na ktorej je namiesto nápisu Národná banka Slovenska číslo vojenského útvaru a vojenské symboly . Je priam neuveriteľné, ale aj s takouto bankovkou sa niekto pokúšal platiť v obchode, a zrejme mu to aj vyšlo. Treťou kuriozitou je pravá dvestokorunová bankovka zmenená na dvestomarkovku. Na tejto bankovke je odstrihnutý nápis „Národná banka Slovenska“ a urobená čierna dotlač „Deutsche Bundesbank.“

Mnoho otáznikov a málo odpovedí

Počas  trvania histórie  slovenskej koruny bolo  v tejto veľa tmavých ale aj svetlých miest. V  októbri 1993 sa občania Slovenska opäť nedobrovoľne postavili do radov pred banky s okolkovanými tisíckorunáčkami (s vyobrazením českého hudobného skladateľa B. Smetanu), ktoré sa na pokyn vlády náhle sťahovali z obehu. Tri týždne nato polícia zadržala troch mužov s 91 000 kolkami práve na tieto bankovky. Okolo výmeny týchto bankoviek a zadržaných kolkov, známej vtedy aj ako „smetanagate“, bolo od začiatku príliš mnoho otáznikov….

Najmä ten, prečo sa niekto pokúšal dať do obehu 91 miliónov korún, keď centrálna banka už tieto bankovky sťahovala? Niekdajší viceguvernér NBS Marián Tkáč uviedol v rozhovore pre denník Trhák v septembri roku 1999, že „kolky sa mohli k zadržaným dostať aj z tlačiarne, ktorá ich tlačila.“ Mnoho otáznikov, málo odpovedí. Po vyhlásení vtedajšieho ministra vnútra SR Jozefa Tuchyňu, aby sme sa zmierili s tým, že sa viac nedozvieme, sa okolo tejto celej kauzy rozprestrel (už zrejme) nepreniknuteľný závoj ticha…

Labutia pieseň KDH?

Rok 2008 bol posledným rokom v existencii slovenskej koruny, pričom už o necelý rok sme  ju mali vymenit za euro. Objavili sa hlasy, podľa ktorých bude táto výmena v mnohých rysoch pripomínať menovú reformu z roku 1953. Chtiac či nechtiac musíme brať uvedené tvrdenia vážne, lebo napríklad dôchodcovia, ktorí tvoria na Slovensku jednu z najzranitelnejších vrstiev obyvatelstva, budú ťažko niesť fakt, keď sa im napríklad dôchodok vo výške napríklad 8-tisíc korún „zmenší na nejakých  265 eur. Druhé názory argumentujú nespornými výhodami pri platení, keď si nebudeme musieť zamieňať peniaze, a budeme vo všetkých krajinách eurozóny platiť jednou menou. Z určitými rozpakmi sa stretla vtedajšia iniciatíva KDH, ktoré navrhovala odložiť vstup do eurozóny a otvoriť diskusiu s cieľom oddialiť vstup Slovenska do eurozóny. Slovensko podľa nich nie je na takýto krok pripravené a prijatie eura prinesie občanom aj podnikateľom viac negatív ako pozitiv.“Pri rozumnej hospodárskej politike nie je euro v súčasnosti nevyhnutnosťou,“ myslí si podľa stránky Aktuálne. sk aj analytik ING Bank Ján Tóth. Otázkou ale podľa neho ostáva, či by hospodárska politika bola rozumná aj bez snahy prejsť na euro, alebo by si lobistické skupiny vydobili vyššie verejné výdavky a teda vyšší deficit…

A čo občan?

Najviac sa falšovala „päťdesiateurovka“

Podľa informácii portálu teraz.sk bolo v druhom polroku 2019 na území Slovenska  zadržaných 1309 falzifikátov bankoviek. Z tohto množstva bol 42,1 percentný podiel falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote  50eur, nasledovaná 500-eurovou bankovkou, ktorej falzifikáty tvorili 18,6 percentný a falzifikáty bankovky nominálnej hodnoty 20 eur tvorili 12,3 percentný podiel na zadržaných  falzifikátov. Ako portál cituje informácie NBS, je kvalita zadržaných falzifikátov prevažne dobrá. Aj napriek tomu sa však dajú odhaliť  aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Podľa NBS  sú „falzifikáty od pravých bankoviek  ľahko rozoznateľné použitím jednoduchého testu, ktorý spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením…

Akoby epilóg?

14 rokov po zavedení eura sa občan SR musel vyrovnať s niekoľkými rovinami emócií, ktoré euro pre človeka prinieslo. V prvom rade mohol hovoriť o, dajme tomu, šťastí, keď správa cca. z roku 2007 hovorila o konverznom kurze až 51 korún za jedno euro. Kurz, za ktorý sa koruna za euro nakoniec vymieňala bol 30,1260 Sk za jedno euro. Druhou emóciou bolo, keď na výplatnej páske videl /v kolónke „na osobný účet“ namiesto štvor len trojciferné číslo svojho mesačného zárobku. Tá tretia, pre mňa osobne najzáludnejšia, bola, keď som v obchodoch videl napr.0.30 či napr. 0,50 centov za nejakú položku. Osobne sa priznám, že som si výšku danej položky prepočítaval aj trikrát. A v neposlednej miere aj emočná, keď z výtvarného hľadiska boli napríklad 25 Koruna československá s vyobrazením Jána Žižku, či emisia korún československých z 80tych rokov 20 storočia malými umeleckými dielami, čo sa o eurobankovkách nedá povedať ani náhodou!!! Ako autorovi článku hovoril jeden numizmatik: „Ako zberateľ hodnotím,  že  z umeleckého hľadiska nie je euro nič moc.“ A z pohľadu človeka, ktorému táto mena trčí v peňaženke…?“ Inak povedané: názor nepublikovateľný…