Len tesne pred začiatkom práve vrcholiacich ZOH zakázal MOV, aby ruskí športovci reprezentovali pod vlastnou vlajkou, emblémom a hymnou. Toto rozhodnutie sa nedá interpretovať inak, ako politicky. Formálne MOV svoje rozhodnutie zdôvodnil organizovaným dopingom, ktorý nezávislá komisia kanadského profesora McLarena zistila v ruskom tíme po skončení minulých ZOH v Soči.
Je ale v poriadku, aby MOV športovcov, ktorých pozval na OH, a tým ich uznal za „čistých“, využil na to, aby mohol sankcionovať krajinu, ktorú reprezentujú?
Pochybnosti sú oprávnené, lebo len 1. 2. 2018 CAS kompletne zrušil doživotné tresty 28 ruským športovcom, ktorí tento trest dostali za účasť na tom istom „organizovanom dopingu“. Verdikt je o to zaujímavejší, že pred súdom vypovedal aj autor správy McLaren a „korunný svedok“, bývalý riaditeľ Moskovského antidopingového laboratória, doktor biochémie Grigorij Rodčenkov. Podklady, na základe ktorých MOV dokonca uvažoval o totálnom vylúčení ruskej výpravy ako celku, teda v jednotlivých (a mnohých) prípadoch súd CAS neuznal ako dostatočné!
Verdikt CAS môžete nájsť tu. CAS v texte verdiktu uvádza doslova:
Obidva panely CAS sa jednohlasne uzniesli, že dôkazy, ktoré MOV v tejto záležitosti predložil, nemali v každom jednom prípade rovnakú váhu. V 28 prípadoch neboli zhromaždené dôkazy posúdené ako dostatočné, aby sa voči dotknutým športovcom uplatnil trest za porušenie antidopingových pravidiel (ADRV). Vo veci týchto 28 športovcov sa sťažnosť prijíma, sankcie sú anulované a individuálne výsledky, ktoré dosiahli v Soči 2014 sa považujú za platné.
V 11 prípadoch boli zhromaždené dôkazy posúdené ako dostatočné na prijatie individuálneho ADRV voči dotknutým športovcom. V tejto veci sa potvrdzujú rozhodnutia MOV, s jednou výnimkou: športovci sa vyhlasujú za nespôsobilých zúčastniť sa nasledujúcich Zimných olympijských hier (t. j. Pjongčang 2018) a ruší sa doživotný zákaz účasti na všetkých Olympijských hrách.
Panely CAS nemali mandát na celkové posúdenie, či v laboratóriu v Soči existoval organizovaný systém dovoľujúci manipulovať so vzorkami určenými na antidopingovú kontrolu, ale striktne sa obmedzili na posúdenie 39 individuálnych prípadov a príslušných dôkazov, ktoré sa vzťahovali na každého športovca individuálne.
Pozrime sa teda podrobnejšie na niektoré podstatné fakty z dokumentov, ktoré boli podkladom pôvodného rozhodnutia MOV. Dokumentácia síce obsahuje niekoľko stoviek strán, ale neľakajte sa, bude to len výber a originálne zdroje pripojím ako odkazy. Zameriam sa na fakty, ktoré médiá zamlčali alebo o ktorých informovali jednostranne.
Hneď na začiatok treba povedať, že ruský antidopingový systém nie je ostrovom v mori. Je súčasťou celosvetového systému pod metodickým vedením Svetovej antidopingovej agentúry (WADA). Pracuje v ňom celosvetová sieť akreditovaných laboratórií a WADA má stanovené pravidlá a systém kontrol, ktoré zaručujú, že antidopingové kontroly sú transparentné a kvalitatívne ekvivalentné na celom svete. Megaporušovanie antidopingových pravidiel v Rusku však neodhalil kontrolný systém WADA, ale dokumentárny film o pozadí Olympijských hier v Soči 2014, ktorý nakrútil štáb nemeckej televízie ARD. Jadrom tohto dokumentu bolo svedectvo ruskej športovkyne Julie Stepanovovej a jej manžela Vitalija. Až na základe tohto dokumentu a mnohých otázok, ktoré začali kolovať v športovej verejnosti, si WADA objednala nezávislé vyšetrovanie, ktoré viedol špecializovaný športový právnik z Kanady, profesor Richard. H. McLaren.
Celkovo kolektív McLarena vypracoval 4 správy, celkovo 684 strán textu:
Správa nezávislej komisie WADA z 9. 11. 2015, 335 strán, (ICR1)
Správa nezávislej komisie WADA zo 14. 1. 2016, 95 strán, (ICR2)
Správa nezávislého odborníka WADA zo 9. 12. 2016, 151 strán, (McLaren2)
Správa nezávislého odborníka WADA zo 16. 7. 2016, 103 strán, (McLaren1)
Svoje pamätné rozhodnutie o kolektívnom treste pre ruských športovcov, vtedy v súvislosti s OH v Riu, vydal MOV 19. 7. 2016, ďalšie pamätné, platné pre ZOH v Pjongčangu, vydal 2. 12. 2017. V posledne menovanom sa rozhodnutie MOV, okrem vyššie uvedených správ McLarena, ešte opieralo o:
Článok New York Times z 12. 5. 2016, kde je podrobne zhrnuté svedectvo Rodčenkova o tom, ako bol organizovaný systém falšovania antidopingových kontrol.
Forenznú analýzu prof. Champoda z 30. 11. 2017, 33 strán, ktorá sa zameriavala na analýzu mechanických stôp na fľaštičkách so vzorkami zo Soči.
Bioanalytickú správu prof. Burniera zo 6. 10. 2017, 23 strán, ktorá analyzovala bežné biochemické parametre zo vzoriek ruských športovcov zo Soči.
O korunnom svedkovi Rodčenkovi ste asi už veľa čítali a celý príbeh, tak ako ho podali médiá, vám asi nebude neznámy. Pre istotu pripojím dva odkazy tu a tu. V tom druhom odkaze stojí za pozornosť, že mainstreamové médiá sa snažia Rodčenkova vykresliť ako jedného z najvýznamnejších whistleblowerov a prirovnávajú ho k Edwardovi Snowdenovi. Prirovnanie však kríva kvôli motivácii oboch. Snowden mal výčitky svedomia, že sa podieľa na niečom, čo by sa v demokratickej spoločnosti nemalo diať. Naproti tomu Rodčenkov, podľa novinárov, ktorí s ním robili rozhovory, výčitky svedomia necíti. Dokonca sa mal vyjadriť, že podobné dopingové schémy ako v Rusku, sú vo svete bežné. Do USA neemigroval z dôvodu, že sa už na tejto činnosti nechcel podieľať, ale na základe ICR1 koncom roka 2015 sa prakticky skončila jeho kariéra v Rusku.
Svoje verdikty MOV na tlačových besedách zdôvodňoval aj údajom z výročnej správy WADA za rok 2015, podľa ktorého mali ruskí športovci najviac vzoriek s pozitívnym nálezom a to 176. Druhí v poradí, Francúzi, mali 129 a tretia India 117.
Podľa MOV je preto exemplárne potrestanie ruských športovcov správne a žiadúce. Človeka však zarazí, že krajiny, ktoré nasledujú za Ruskom, majú oveľa menej aktívnych športovcov na medzinárodných súťažiach. Pozrime sa teda ako sú na tom Rusi percentuálne.
WADA v správe tento údaj neuvádza, ale na stranách 20 a 21 zverejnila tabuľku počtu ADRV a počtu testovaných vzoriek podľa jednotlivých národných športových asociácií.
Podielové percentá v týchto piatich riadkoch vyzerajú takto (ADRV je porušenie antidopingových pravidiel):
Krajina
|
Počet vzoriek
|
Počet ADRV
|
Podiel v %
|
Zdravotné dôvody
(nezapočítané ako ADRV)
|
Rusko |
12 536
|
127 | 1,01 |
5
|
Francúzsko |
7 141
|
73 | 1,0 |
20
|
India |
5 162
|
109 | 2,11 |
0
|
USA |
7 547
|
30 | 0,4 |
43
|
Čína |
13 802
|
31 | 0,22 |
0
|
Nemecko |
13 546
|
26 | 0,19 |
12
|
Česká rep. |
1 387
|
14 | 1,01 |
0
|
Slovensko |
264
|
3 | 1,1 |
0
|
Rok 2015 ešte v ruskom športe prebiehal „po starom“. Všetci športoví funkcionári vrátane Rodčenkova ešte boli vo svojich funkciách. Mala teda ešte naplno bežať štátom krytá dopingová schéma. Napriek tomu výskyt ADRV nebol častejší ako v Slovenskej alebo Českej republike. Pozorný čitateľ si isto všimol, že na to jedno percento by sa dostali aj USA, keby im tŕň z päty nevytrhli zdravotné dôvody. India je v prehľade preto, že má porovnateľný veľký počet testovaných vzoriek a pritom až dvojnásobný výskyt ADRV. A nie je to v tabuľke jediný riadok, ktorý by mal výrazne vyššiu hodnotu, ako Rusko. Napríklad aj Kórea, ktorá práve hostí ZOH, by mala 1,66 %. Pri pomernom prehľade teda Rusko vôbec nevyčnieva z davu.
Mainstream nás však masíroval tým, že doping v Rusku organizoval osobne Putin, že trest je to slabý a ruská vlajka by nemala viať nikde na zemeguli. Súdny človek už tieto formulácie pozná a tuší, že ide o propagandu. Chýbajú však presné informácie a tak sa v ďalšom pokračovaní pozrieme na niektoré fakty z McLarenových správ, ktoré nám zatiaľ mainstreamové médiá zatajili, a ktoré sú natoľko závažné, že CAS na ich základe zvrátil rad pôvodných rozhodnutí MOV.
———————————————————————
Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)