Pred pár rokmi sa mi dostala do rúk poviedka Langolieri od Stephena Kinga. LANGOLIERI sú skôr sci-fi novelou, ako hororom. No vlastne je to všetko dohromady, ale v konečnom dôsledku efekte víťazí sci-fi. Aj keď Kingovi, musím sa priznať sci-fi veľmi nesedí. Sedia mu tajomné a mysteriózne, kataklizmické príbehy. O to je to prekvapujúcejšie je, že je to vynikajúca poviedka, originalita pôvodnej koncepcie je úžasná. Predstavte si, že letíte v lietadle, zaspíte a keď sa zobudíte, všetci cestujúci sú preč. V pilotnej kabínke nikto nie je a ešte taká drobnosť, stále letíte. Čo sa stalo? Všetko ničia Langolieri, sú to hltači času a priestoru. Znamenite napísaný príbeh ťaží z toho, že čitateľ nie je o nič múdrejší, ako postavy a tak na koreň záhady prichádzame za pochodu, spolu s hrdinami. Poviete si podobnosť čisto náhodná, najmä so súčasnou situáciou na politickej scéne. Aj tu po niektorých politikoch nezostane zhola nič, tobôž priestor a čas. Lenže mne sa zdá, že nikto si nevšimol, že u nás sa jedná o iný agresívnejší druh takzvaných Langolierov. Jedná sa o hltačov spomienok.
Na pozadí všetkých udalostí, ktoré sa dejú mimo našej politickej scény. Napriek tomu, že som si naivne myslel, že do nášho politického života sa vnesie trochu politickej korektnosti a konečne nebudem musieť počúvať prehnanú predvolebnú agilitu. Nestalo sa. Nestalo sa ani to, že by sa ľudia prebrali z naivity, alebo skôr z narkózy, v ktorej boli posledné roky. Aj v tomto období sa s nimi manipuluje, všetko sa prekrúca a najmä zveličuje. Opäť sa podsúvajú polopravdy, klamstvá, nepodložené tvrdenia a zo všetkého chcú páni politici vytrieskať zopár percent.
Pravdepodobne som sa zobudil v nesprávnom čase, dejú sa totiž udalosti, ktoré veľmi silne pripomínajú rok 1998. Aj vtedy sa všetci politický súperi snažili odsunúť pána Mečiara na vedľajšiu koľaj, tak, ako sa snažia teraz pred voľbami znemožniť premiera Fica a jeho Smer. Ale, ako som už spomínal, všetci zabudli na hltačov spomienok. Aj tam, kde zostala ešte včera dáka korektnosť, dnes už po nej nie je ani chýru. Zdá sa, že títo HLTAČI, sú skoro všade. Večer si líhate do postele a ešte si pamätáte, čo ste komu sľúbili a čo ste komu povedali, no ráno, to už nie je pravda. V noci prišiel hltač spomienok a okrem chuti po peniazoch a po moci, vám všetko ukradol.
Všetci zabúdame to je prirodzené, ale že pamäť politikov je tak neskutočne krátka som si nemyslel. Naša pamäť by mala preukazovať určité atribúty, mala by spomenúť aj na veci, ktoré sa stali aj pred niekoľkými rokmi. No toto sa nedeje ani v jednom hipokampe politika, ten zabúda úplne na všetko.
Tak napríklad kauza Gorila, pád Radičovej vlády, pád Dzurindovej vlády a k tomu ešte pád vlády Mečiarovej. Na to páni politici už zabudli, v čom všetkom mali prsty a omočené papuľky. Až na pár výnimiek, niektorí ste v parlamente už viac ako štyri roky. Dokedy nás budete kŕmiť takýmito falošnými predsavzatiami. A nehovorte mi, že to robíte pre občanov, až na pár svetlých divergencií ,vám ide len o jedno. Všetky vaše pseudo strany, všetky Siete, Skoky, Rozkroky a neviem čo ešte. Podľa mňa je jedno, aká sviňa je pri válove každú treba kŕmiť. Nechcem tu robiť žiadnu politickú kortešačku, no jasne je vidieť , najmä v predvolebnej kampani, koho už navštívili hltači spomienok. V niektorých prípadoch sa však nejedná len o hltača, z niektorých vyjadrení cítiť silný vplyv iných, väčších mocností. A nehovorte mi o konšpirácii, pretože o dva mesiace to bude krutá realita.
Vo svetle týchto dní, už nech sú, aké sú. Sme pohlcovaný permanentným klamstvom, falošnosťou, sľubmi a pretvárkou. Opäť nás zatiahli do svojej mocenskej hry, pretože nás momentálne potrebujú. Nech si už zvolíme, ako chceme. Či už voľby vyhrá tá, alebo iná politická strana. Jedno je isté, opäť sa stane, čo sa stalo už veľa krát. Opäť tu budú kauzy, znova budeme svedkami klientelizmu a korupcie. Teraz záleží len na tom, v akej miere. História sa bude opakovať zas a znova, už ani neviem po koľký krát. Pamätajte páni poslanci, páni politici nad vašimi hlavami visí Damoklov meč. Tak preto pozor na hltačov spomienok, na to, aby ste si ráno pamätali, čo ste komu sľúbili. No najmä na to, že my si pamätáme a ešte jedno, karma je pekná sviňa.
Peter Vereš
Vráble 19.2.2016