Ak sa mladá generácia bude zaujímať o politiku, zachráni štátnosť Slovenska. A svoju budúcnosť…

Po roku 1989 si väčšina občanov Slovenska myslela, že nastane obdobie prosperity, budovania lepšej spoločnosti, poriadku, väčšej lásky a porozumenia medzi ľudmi a podobne. Každá spoločnosť, ak je v kríze, by mala odstránením chýb minulosti postúpiť na nový lepší level vývoja spoločnosti. Nič z toho sa nesplnilo. Prečo?

Politici by mali byť výkvet spoločnosti, ktorí dostali vo voľbách dôveru občanov na to, aby svojou odbornou prácou zabezpečili vyššie uvedené ciele. Vznikol pluralitný politický systém, ktorý mal byť zárukou, že v rámci spolupráce a vzájomnej komunikácie sa nájdu pre splnenie cieľov tie najlepšie východiská. Volič sa však stal pre politické strany iba prostriedkom získania moci. Po voľbách sa zabudlo na plnenie predvolebných sľubov. Dôvera občanov bola zneužitá.

Boli sme naivní. Začal sa boj o moc, vplyv a peniaze. Nastúpila mafia, prepletená s politikmi, noví oligarchovia, ktorí sa zmocnili majetku štátu, nastal výpredaj strategických firiem, likvidácia konkurenčných firiem a vstup do dobrovoľného otroctva Západu. Taký je dnes žiaľ výsledok politických garnitúr, ktoré prišli po roku 1989. Namiesto zveľaďovania blaha národa, nastal jeho úpadok. Z ospevovaného Západu sa stali agresori, ktorí zdecimovali za pomoci našich politikov našu krajinu. Nastalo vytriezvenie z kapitalistického systému ako systému hojnosti. Dnes máme na Slovensku oligarchov, stredná vrstva sa životom pretĺka ako vie a veľká vrstva chudobných je odkázaná na pomoc blízkych. Získali sme politickú pluralitu, ale spadli sme do ekonomickej diktatúry Západu. A to je oveľa horšie.

Z času na čas mi pristane v pošte zaujímavý mail. Jeden z nich od Vlada Spišského ma inšpiroval k napísaniu tohto článku. Niektoré myšlienky sú odkazom pre mladú generáciu, ktorej povinnosťou je na základe odkazu predkov ubrániť pravé hodnoty národa. V ich záujme, budúcnosti ich detí a života nášho národa na našom kúsku Zeme. Mládež vždy bola tou silou, ktorá dokázala meniť dejiny sveta. Dnes je čas opäť vystúpiť z tieňa.

Kapitalizmus priniesol do našej spoločnosti neresti, ktoré nám boli dovtedy cudzie: Obrovský nárast ekonomickej a všeobecnej kriminality, uvoľnenie morálky, vznik mafie, drogy a iné návykové látky, uvoľnenie nevhodného sexuálneho správania, gamblerstvo, chorobná závislosť od modernej techniky – počítače, telefóny, tablety a pod. Čo je však najhoršie je to, že sa narušili vzťahy medzi ľuďmi, v rodine v sociálnych skupinách či už na pracovisku alebo mimo neho. Človek ako taký začal strácať cenu.

Ak si myslíme, že je to náhoda, tak nie je. Všetky vymenované neresti sú nástrojmi na ovládanie ľudí. Stále platí to staré rímske: „ Panem et circenses“ – Chlieb a hry. Politici, ktorí sa zmocnili moci a chcú vládnuť potrebujú čo najmenší odpor občanov. Nepotrebujú, aby ľudia o politike premýšľali a nebodaj, aby sa ešte do ich politiky miešali. Potrebujú poslušné „stádo“ a jeho hlasy vo voľbách.

Novodobý medzinárodne prepojený kapitalizmus sa správa ako “business party” – uzavretý kruh pre vyvolených. Mladým generáciám ponúka okrem vyššie spomenutých nerestí, spotrebný spôsob života, cez médiá ich kŕmi falošnými predstavami o živote, ponúka im falošné vzory správania a úspechu. Ponúka im celoživotné zadĺženie cez úvery a pôžičky, ktorými si síce kúpia hneď časť blahobytu, ale po vytriezvení nastáva čas splácania a poslušnosti. Dlhodobo zadĺžený občan sa predsa nebude búriť a riskovať svoju existenciu tým, že ho napríklad môžu vyhodiť z práce. K tomuto vzorcu ovládania ľudí prispievajú aj obchodné – zväčša zahraničné reťazce. Na pultoch sa stretávame s nekvalitou, škodlivými tovarmi, second handom, ktorý sa už na Západe nekupuje a nehoráznym zvyšovaním cien. Opäť ide o cieľ ako za nekvalitu čo najviac vysať peňaženku spotrebiteľa. Bez kontroly a regulácie štátu.

Manipulácia kapitalizmu tak zabezpečuje masívnu poslušnosť tej generácie, ktorá je pre moc najviac nebezpečná. Politici pre udržanie moci neváhajú vzbudzovať u ľudí falošný strach. Strach je jeden z nástrojov ich ovládania. Ohlupovanie sa stalo nástrojom štátnej moci.

Prvotnopospolná kapitalistická spoločnosť na Slovensku nemá záujem občanom zvyšovať platy, ani im zabezpečiť vyššiu kvalitu života. Finančne a existenčne menej závislý človek má vždy väčšie sklony k prejaveniu kritiky mocných a k odhaľovaniu ich zločinov proti ľuďom. Za také zločiny považujem napríklad tunelovanie štátneho rozpočtu a eurofondov pre spriaznených ľudí a firmy, zadávanie štátnych zákazok vybranému okruhu firiem vrátane príbuzných, obrovská miera politickej a ekonomickej korupcie (čo sme mohli vidieť v priamom prenose z parlamentu pri páde vlády), korupcia zo zahraničia za plnenie úloh pre zahraničie – čo počítam inak za vlastizradu a pod.

Mládež je v tomto smere veľmi zraniteľná. Áno bezstarostnosť je výsadou mladosti. Ale to je iba krátky úsek života jedinca. Potom je čas nadobúdať vedomosti o nástrahách života, ktorým sa treba vyhnúť. A je čas sa takémuto popisovanému násiliu vzoprieť. Mladá a stredná generácia si musí vedieť vybudovať autoritu medzi politikmi. Časť mladšej generácie v politike zlyhala. Naď, Mikulec, Remišová, Matovič, Heger, Stančík, Kolíková, Juraj Krúpa, Šeliga a iní sú markantným príkladom politického zlyhania. Vzorové pokrivené charaktery.

Rozprávky o tom, že sme súčasťou Západu sú lož. Sme strategickou krajinou v srdci Európy. Naše myslenie je slovanské, založené na láske k blížnemu a na vzájomnej úcte. Slovania majú vlastnú kultúru, tradície a históriu. Nepotrebujeme západnú zvrátenú kultúru ani západné zvrátené hodnoty. Sú založené na lži, podvodoch, neúcte, agresii a zločinoch. Také hodnoty sú nám cudzie.

Slovensko môže hrať významnú úlohu medzi stieraním hraníc medzi Východom a Západom. Ako neutrálna krajina môžeme ponúknuť rokovací priestor pre vzájomnú komunikáciu a spoluprácu na vysokej úrovni. Na Slovensku môžu byť inštalované významné medzinárodné inštitúcie napríklad pre vzájomný obchod atď. Možností je veľa.

Bokom nesmie zostať staršia generácia vlastencov. Môžu pomôcť svojimi radami, skúsenosťami pri správnej orientácii mladej a strednej generácie. Treba začať budovať spoločnosť na tradíciách, hodnotách a kultúre, ktoré sú nám vlastné. Politici si dnes nevšímajú štúrovcov, dejateľov a významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života minulých rokov. Je to preto, lebo nám chcú vymazať z pamäte všetko, čo môže byť prekážkou uplatňovania novodobého otroctva.

Žijeme v období, kedy sa nás snažia presvedčiť, že prvoradé je klaňanie sa novodobým vládcom a „zlatému teľaťu“. Ani jedno nie je správne. Vládcom a politikom sa musíme pozerať na prsty a pri najmenšom zlyhaní ich poslať na smetisko dejín. To je demokracia. Politici majú slúžiť ľuďom a nie naopak. Peniaze sú určite užitočná vec pre existenciu človeka. Človek sa však nesmie stať ich otrokom lebo prestane byť človekom.

Nemecký filozof Günther Anders už v roku 1956 vo svojom diele „The Obsolescence of Man“ napísal:

„Aby sme vopred udusili akúkoľvek vzburu, netreba použiť násilie.

V ideálnom prípade by mali byť jedinci v spoločnosti obmedzení na svojich vrodených biologických schopnostiach už od narodenia. Potom by sme pokračovali v procese podriadenia drastickým znížením vzdelania, aby sme ich priviedli späť k forme integrácie do sveta práce. Nevzdelaný jedinec má obmedzený myšlienkový horizont a čím viac sa jeho myšlienky obmedzujú na priemerné obavy, tým menej sa bude búriť. Prístup k vedomostiam musí byť čoraz ťažší a elitársky. Priepasť medzi ľuďmi a vedou sa musí zväčšiť.

Prostredníctvom televízie treba masívne vysielať zábavu, ktorá vždy vyzdvihuje prednosti emocionálneho a inštinktívneho. Naplníme mysle ľudí tým, čo je márne a zábavné. Je vhodné zabrániť mysli, aby premýšľala. Sexualita bude postavená do popredia ľudských záujmov. Ako sociálny upokojujúci prostriedok niet ničoho lepšieho.

S takýmto človekom vyrobeným týmto spôsobom sa musí zaobchádzať ako s tým, čím je: teľaťom, a treba ho pozorne sledovať, ako sa na stádo patrí. Všetko, čo ho utlmuje, je spoločensky dobré a všetko, čo by ho mohlo prebudiť, musí byť zosmiešňované, dusené a potláčané. Akákoľvek doktrína spochybňujúca systém musí byť najprv označená ako podvratná a teroristická a s tými, ktorí ju podporujú, sa musí tak zaobchádzať“. Koniec citácie. Úsudok nech si urobí každý sám.

Bratia a sestry, Slováci a Slovenky. 1. januára si pripomenieme 30. výročie vzniku Slovenskej republiky. Ani 30 rokov nestačilo na to, aby sme mohli povedať, že sa naša matka – vlasť o svoje deti – nás, dobre postarala. Jej sluhovia – politici zlyhali.

Je čas zjednotiť vlastenecké sily do jednotného frontu proti zlu. Je čas založiť politické strany, ktoré budú spolupracovať v záujme jednoty národa s cieľom zhodenia okov, narovnania chrbtov a vybudovania spravodlivej prosperujúcej spoločnosti. Nové politické strany musia mať čistý úmysel záchrany našej štátnosti a suverenity držiac spoločne pomyselné Svätoplukove prúty. Musíme byť jednotní, nesmieme sa hádať, ale musíme naplniť vízie o šťastnom živote našich ľudí. Cesta bude tŕnistá a dlhá. Spolu to dokážeme. Inej cesty niet…Prajem Vám všetkým pokojné Vianoce v kruhu rodiny, v ktorej vládne láska, mier a šťastné očká Vašich detí…

Viac na:

https://www.cosmydor.paris/journal-design-arts-nature-skincare/extract-gunther-anders-the-obsolescence-of-man

Z mesta SNP Ivan Štubňa