Platforma v parlamente

Tak nám vyrástla platforma. Dočasne poverený minister vlády v demisii sa nechal počuť, že založil platformu. V jeho prípade nič nové. On je zakladateľ zo svojej podstaty. Vždy, keď môže, zakladá. Zakladania má plný životopis. Škoda len, že to väčšinou končí nedobre. Najnovšie založil v parlamente platformu demokratov. Dôvod – nebol dostatočne rešpektovaný v strane, ktorá ho do parlamentu priniesla. Opustil ju. So sebou zobral ešte niekoľko poslancov a rozšírili skupinu odídencov. Ide o jasný podraz voličov. Každý volil konkrétnu stranu, lebo každá išla do volieb s vlastným programom. Prvý podraz je koaličná zmluva. Strany pri jej vytvorení musia hľadať prienik sľubov ktorými pôsobili na voličov. Aby strany prienik vytvorili, musia sa vzdať možno tých najlákavejších hrozienok z volebného koláča. Síce ostane neutrálne torzo, ale oni už sú za dverami. Tak dopadli všetky predvolebné koláče nie len Matovičove.

 Vtedy pán Budaj nereptal. Vtedy  išlo iba o voličov. Teraz rebeluje, vystupuje, opúšťa a zakladá. Prekáža mu, že ho nepočúvajú. Je to nepochopiteľné. Veď je demokrat a demokrati by sa mali dohodnúť, mali by nájsť to najlepšie riešenie, obhájiť ho a presadiť. Omyl. Ak by to platilo, potom by existovala iba jedna jediná demokratická strana. To nie je paradox. To je realita. Klonov demokratov nespočítaš. Každý je demokrat, kým ostatní súhlasia. Ak nie, súper je dezolát a fašista hoc by bol hneď aj demokrat.

Budajovi, demokratovi od kosti, neprekáža podraz na voličoch, ale nemožnosť niečo presadiť. To, že po celý čas urážal, dehonestoval a ignoroval poslancov odsunutých do  opozície ho neťaží. Za dva a pól roka nepodporil ani jeden ich zákon. Naopak. Hrdí sa tým. Teraz okúsil iba slabý odvar vlastnej medicíny a už sa mu nepáči. Možno si uvedomí, že občania delegovali moc každému poslancovi, každého za to platia a preto majú nie len nárok, ale aj oprávnené očakávanie, že budú plnené aj ich volebné sľuby nie iba tej, nikým nevolenej koalície. Váha hlasu Budaja je rovnaká ako váha ktoréhokoľvek iného poslanca, napríklad Mazureka. Neurážať – argumentovať, by malo byť  napísané vedľa štátneho znaku na stene za predsedníckymi lavicami v NRSR. Nerešpektovanie tejto zásady je mína v základoch parlamentarizmu. Mína vybuchla, parlament je v troskách, pseudodemokrati môžu spytovať svedomie.

Ak by bol pán Budaj zásadový a principiálny človek, vo chvíli keď nesúhlasí s krokmi strany, mal sa vzdať  funkcie, mandátu a opustiť parlament. Strana by zo svojej kandidátky doplnila stav a rovnakou silou hlasov mohla pokračovať v plnení aspoň toho zvyšku sľubov. Založenie čohokoľvek mimo strany je evidentne neseriózne voči strane, najmä však voči občanom a to je ďalší volebný podraz. Tým, že opustil stranu znížil jej silu a tým, že odlákal ďalších poslancov, zo silnej strany urobil slabú.

Nie, že by mi to prekážalo, volebný systém sa musí zmeniť, každý odídenec to iba potvrdí, ale tak principiálny demokrat by mal dodržiavať zásady aj keby ho to malo stáť plat ministra. 

Ešte poznámka. Do ďalších volieb pôjde s platformou, alebo si nájde iný výťah. Uvidíme čoskoro.

19. decembra 2022