Myslel som si, že Nemci prišli hrať do Kataru futbal a možno aj získať titul majstra sveta. Ale keď si pred prvým zápasom so Saudskou Arábiou dali na skupinovej fotografii do jedného ruky na ústa na znak toho, že nemôžu hovoriť, ale musia mlčať, bolo zrejmé, že im vlastne nejde o futbal. Že chcú takto vyjadriť nespokojnosť s tým, že ich kapitán nemôže nastúpiť s dúhovou kapitánskou páskou na rukáve. Lebo FIFA pohrozila údajne až ôsmim západoeurópskym kapitánom, ktorí tak chceli urobiť, žltou kartou. Iste, FIFA tak asi neurobila takpovediac z lásky k futbalu, ale na želanie domáceho síce neveľkého, ale asi najbohatšieho štátu na svete. Štátu, ktorý je komplet moslimský a za liberálnou demokraciou postkresťanskej západnej Európy „zaostáva“ o viac ako šesťsto rokov – Mohamed, zakladateľ islamu zomrel v roku 632, islam je zhruba o toľko mladší ako kresťanstvo.
A keď nad po dúhe smútiacim Nemeckom vyhrala Saudská Arábia (kde preto vyhlásili štátny sviatok), nad Belgickom Maroko, nad Walesom Irán (kde na to prepustili asi 700 väzňov), zrejme sa len potvrdzuje, kto prečo prišiel do Kataru. Moslimovia hrať futbal a víťaziť a postresťanskí západniari – ozaj prečo?
Kolektívny Západ už tak poriadne zamiešal hrušky s jablkami, teda šport s politikou, že už má z toho hnačku. Napokon už aj Anglicko „pustilo perie“, remizovalo v zápase s Iránom, pred ktorým si anglickí futbalisti pokľakli. Aby nemysleli na to, načo do Kataru prišli, ale „bojovali“ za Black Lives Matter?
Môj starý otec vravieval, že ak politici budú proti prirodzeným Božím zákonom, Duch Svätý im odoberie rozum. Zdá sa, že futbalistom odoberá – body.
28. 11. 2022