.
.
Všimnime si, všetky témy a udalosti, ktoré na Slovensku rezonujú od volieb z roku 2020, kedy sa na Slovensku zmenila moc pomocou vraždy dvoch ľudí a do vlády sa dostali zahraniční „poslušníčkovia“, sa dajú nazvať jedným pojmom – kultúrou smrti.
.
Či je to téma zdravotnícka, téma LGBTIQ+, naša „obranná“ agenda, volebná problematika, alebo podpora a pomoc obyvateľstvu, všetky tieto udalosti spôsobili, spôsobujú a ešte spôsobia zvýšenú úmrtnosť nášho obyvateľstva. Nie je sa čomu čudovať a ani sa nečudujem. Na Slovensku sa moci pevne chopili zahraničné korporácie (americkým pojmom demokrati) a denno – denne tu predvádzajú skrz svoje médiá a svojich „poslušníčkov“ ich zvrátenú politiku vychádzajúcu z bláznovstva, doslova zo satanizmu. Totižto ich celkovým „odborným“ riešením trvalej udržateľnosti ľudstva na planéte je depopulácia – samozničenie.
.
Likvidujú zdravotníctvo, likvidujú školstvo, vnášajú farebnú toxicitu do mysle mladých ľudí, a nalievajú naše dlhy do vojny a do vojnovej propagandy. Pomerne rýchlo sme sa stali otrokmi bláznov, a to hrôzostrašným spôsobom – celkom dobrovoľne.
.
Keď sa podobne rýchlo nepreberieme, neuvidíme naštartovaný samodeštrukčný mód našej spoločnosti a nezbavíme našich bláznov moci skrz svoju pasivitu k nim, budeme svedkami ešte mnohých úmrtí v našom najbližšom okolí. Kultúra smrti veľmi rýchlo spôsobí náš celkový úpadok, zapríčiní nedostatok a obrovský žiaľ.
.
Svetielkom na konci tunela je, že „demokrati“ s nami hrajú otvorenú partiu, vôbec sa neskrývajú vo svojich plánoch a dopredu nám hovoria o svojich zámeroch, tak napríklad:Z. Čaputová pri svojej inaugurácií: „… chcem aby sme boli krajinou, kde sa ľudia nebudú báť umierať“. Prednedávnom Igor Matovič: „R: … pokiaľ to niekto po vás nezruší, I.M: Nezruší, a nikto po nás nebude, my tu budeme vládnuť naveky, ďakujem pekne, dovidenia.“ Kým naša prezidentka sa poslušne pred všetkými prihlásila ku kultúre smrti a od vtedy sa stala u mňa len vybieleným hrobom, Matovič sebavedomo reflektuje svoje pocity vychádzajúce zo sledovania volebnej situácie v Amerike, ktorá vznikla počas volieb do kongresu, z ktorej vyplýva, že voľby v dnešnej modernej dobe sa stávajú irelevantnými / nepodstatnými.
.
Svetielko nádeje vidím však kvôli tomu, že pri otvorenej hre vzniká potrebný kontrast informácií a práve pri vysokom kontraste prichádza k uvedomeniu, k prebudeniu sa. Vďaka absurdnostiam máme potenciál rovnako rýchlo sa prebrať tak, ako sme dokázali rýchlo zaspať.
Juraj Tušš