Nedorozumenie

Vláda „Tejto krajiny“ je v krachu. Ďalší pokus o referendum je zneistený. Isté sú iba hrozby. Lekári hrozia štrajkom. Hlas učiteľov, dopravcov, osamelých rodičov, samo živiteľov, dôchodcov nepočuje vláda, parlament ani prezidentský palác. Oni rokujú, plánujú, hľadajú tie najlepšie riešenia, prázdninujú prípadne cestujú a reprezentujú. Sme radi, že ich máme a sme na nich hrdí.

Jedna politická strana už riešenie našla. Prerobila parlament na bazár niekde v oriente. Z kresiel koalície sa presunula do nových, špeciálnych, hojdacích kresiel blízko opozície. Podľa výhodnosti a ponuky budú jej členovia hlasovať so starou opozíciou, fašistami, nezaradenými poslancami, alebo s torzom koalície. Bez nich sa v budove bude zbytočne svietiť aj kúriť. Ani schôdzu bez nich neotvoria. Teraz môžu licitovať. Bremeno zodpovednosti zhodili z pliec. Premenili parlament na drahý pokerový stôl. Pri každom návrhu, pri každej novele, pri každom zákone sa bude tajne aj verejne obchodovať. Kalkulujú s krátkou pamäťou a naivitou voličov.

Kto verí, že vláda politických strán funguje, je nepoučiteľný. To, v čom žijeme je výsledok politytických podvodov. Podvod bola „revolúcia“, podvod boli kupónové privatizácie, podvod bol výrok o zlej správe majetku štátu, klamstvo a podvod bol sľub “nachvíľu si utiahneme opasky a vyrovnáme sa vyspelej Európe“. Podvod je celá politika Európskej únie. Na začiatku síce bola krásna idea – voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu, ale aj tá dospela do diktátu s cieľom zničiť každú myšlienku na zvrchovanosť štátu!  Podľa hesla – Únia nadovšetko. Podvod je aj nezabudnuteľný výrok „nebojte sa, dobre bude“.

Pod zámienkou, že volíme zástupcov ľudu chodíme za plenty a vyberáme to najlepšie čo strany ponúkajú. A výsledok? Chodíme k urnám do ktorých ako do zeme vkladáme  lístky nádeje. Ponuka je lesklá, ale biedna. Ak by každý kandidát musel predložiť výsledok psychotestov, test inteligencie podľa Mensa a vedomosti s histórie národa, mali by sme aspoň nádej, že moc delegujeme zástupcovi hodnému dôvery. O charaktere súčasnej partie už vieme dosť. Pochybujem, že súčet IQ testov stopäťdesiatich poslancov by dosiahol číslo 12 750. O zodpovednosti voči štátu a občanom sa hovoriť nedá vôbec. Najhoršie však je, že vedia čo činia! Veď aj pes vie, že na koberec urobil čo nemal.

Volíme predajnými médiami glorifikovaných zapredancov. Je iba malá množina ľudí, ktorí medzi svojimi prioritami majú aj čas na sledovanie svetového diania. Je málo tých čo si dajú námahu hľadať pravdu a dokážu ju oddeliť od sofistikovanej manipulácie. Žijeme na javisku, kde eskamotér predvádza krásnu dievčinu plnú prísľubov, pritom pred publikom dokáže skryť nôž ktorým ju reže na kusy. Keď sa dievčina rozpadne, povie: prepáčte, nevydalo, ale robil som to s tým najlepším úmyslom. Sľubujem, že som sa poučil. Sľubujem, že nabudúce dobre bude.

Nie je a nebude. Systém nás odrezal od potravín aj od sociálnych istôt. Systém zdevastoval všetko, čo generácie vybudovali. Rozpadajú sa budovy aj cesty. Na ornej pôde sa podľa príkazu systému pestujú elektro voltaické panely, priehrady sa plnia bahnom, z potokov sú stoky. Budujú sa parky, ale iba priemyselné. Nie pre nás. Pre cudzie firmy a cudzie pracovné sily. Keď firma hoc aj podporovaná našim štátom prestane byť rentabilná majiteľ zdúchne, ale zamestnanec zostane. Nerobí, neprodukuje. Živorí v „sieti záchrany“ tejto krajiny.

Štát prestáva plniť svoju najzakladanejšiu funkciu. Prestáva sa starať o vlastníkov. Vláda, ministri aj prezidentka nevysloví jeho meno ani za svet. Tu je hlboké nedorozumenie. My si myslíme, že ich volíme aby riadili štát, ale oni spravujú krajinu. Nespravujú Slovensko, Slovenskú republiku. Oni evidentne spravujú krajinu. Zle, ale snažia sa z celej sily. Preto má medveď, syseľ, aj daniel väčšiu opateru ako žiak, ako rodič, ako zamestnanec, ako dôchodca. Preto nebudujú byty, ale pásma ochrany krajiny. Preto nepodporujú vlastný priemysel, ale počítajú medveďov aj to vedia lepšie Pražáci ako správcovia revírov. Preto nemáme vlastný podnik na stavbu ciest, razenie tunelov, zato máme „územia bez zásahu“.  Bez zásah je lepší ako podpora ovčiarstva. Aj to bol iba planý sľub ministra Budaja. Načo bryndzu, keď máme tofu. Kravy škodia, ale diviaci v obilí sú v bezpečí.

Domy a byty sa svojou atmosférou už v túto zimu priblížia ku krajine teplotou, dostupnosťou k vode, k energiám. Blíži sa čas, keď rovnako ako zver aj človek sa k potravinám dostane podľa kondície, počasia a ročného obdobia. Už sme dosiahli, že aj zdravie a staroba bude v rukách prírody. Zachráni nás globálne otepľovanie? Asi nie. Budeme veriť, že  systém v ktorom žijeme to vyrieši ako neviditeľná ruka trhu. Tešíme sa na voľby. Nech žijú politické strany. Nech žije koalícia aj opozície. Nebojte sa – dobre bude. Musíme iba pochopiť, že nevolíme vládu republiky, ale správcov krajiny a oni majú právo robiť chybné rozhodnutia, učiť sa a hľadať riešenia. Sú o tom presvedčení. Ak budeme citlivo vnímať, pochopíme.

Brezová 19. septembra 2022