Antonio Vivaldi prišiel na svet predčasne, zrejme z toho dôvodu počas celého života pociťoval fyzické obmedzenia, historici spomínajú astmu. Obmedzenie funkčnosti a kapacity pľúc nebránilo širokému rozletu v rámci harmónie. Najviac sa to preukázalo v najslávnejšom diele – Štyri ročné obdobia. Jeho diela patrili počas života Vivaldiho k populárnym, vyvolávali akúsi radostnú, optimisticky ladenú atmosféru. Benátky boli v tom čase, pred vyše 300 rokmi, centrom svetového významu. A takéto centrum korunuje kvalitná hudba, ide o zákonitú previazanosť.
Antonio bol akiste skvelým učiteľom, písal pre svojich žiakov diela šité na mieru. Z detí v sirotinci dokázal vytvoriť kvalitný orchester. Rolu kňaza nakoniec údajne kvôli zdravotnému stavu zanechal. O živote tohto velikána hudby nevieme mnoho. Historici spomínajú neradostný záver života, Antonio sa usadil na sklonku života vo Viedni, no jeho tamojší mecenáš zakrátko zomrel. Vivaldi ku koncu života údajne lacno predával partitúry a jeho sláva úplne vyšumela. Zomrel ako chudák, na jeho pohrebe vraj nehrala ani hudba. A Vivaldiho hudba nepochopiteľne zmĺkla na takmer 200 rokov.