Koľko trvá cesta okolo sveta? Niekedy to môže byť aj tridsať rokov.
V júni 1991 opustili územie Československa posledné jednotky cudzej armády smerom na východ – a teraz prídu zo západu. Tí vtedy hovorili, že to vraj bola internacionálna pomoc. Títo teraz nepoužívajú presne tento výraz, ale v podstate tiež naznačujú, že nám chcú pomáhať: chcú nás chrániť pred tými prvými – tými, ktorí nás zachránili pred nemeckým nacizmom.
Tí prví prišli oddialiť nástup zvlčilého ranokapitalistického systému, v rámci ktorého sme potom prišli o všetko, čo sa tu vybudovalo za socializmu. Tí druhí si prídu chrániť majetok svoj a majetok zlodejov, ktorého sa zmocnili privatizáciou.
Privatizácia – tú možno nazvať podvodom tisícročia. Samozrejme, za pomoci „takmer držiteľov Nobelovej ceny za ekonomiku“ Dzurindu a najmä Mikloša, ktorý svoje výnimočné ekonomické schopnosti preukázal aj na Ukrajine: to je krajina, ktorú opustilo desať miliónov ľudí a teraz zostala, s prepáčením, s holým zadkom.
Nie je toho veľa, z čoho sa radovať… Aspoň že sme vyhrali v hokeji nad USA – to je omnoho sladšie víťazstvo, ako povedzme so Švédskom, pripomína to biblický príbeh Dávida a Goliáša. Je to len taká maličká náplasť za tú idiotskú zmluvu.
Oj, aké by to bolo krásne a sladké ísť pred oplotenú ambasádu pri príležitosti ich vykopnutia naspäť za oceán… a zaspievať tam „Macejka“ s patričnou gestikuláciou! Ale jedného dňa aj to bude.
.JPG)
.jpg)
