Aj do Cyrila a Metoda si vieme kopnúť

Pred niekoľkými rokmi sa v denníku Sme objavil článok pod názvom Byzantskí špicli, v ktorom autor takto urážlivo  pomenúva dvoch mužov, ktorí k nám prišli na pozvanie nášho  panovníka Rastislava. Keďže ma jeho text viac ako  pošteklil, oslovil som  redakciu, aby na pripomenutie pôsobenia Konštantína a Metoda u nás, zverejnili isté fakty, ale nestalo sa tak. Aj preto na ich dnešný sviatok obnovujem  spomienku na príhodu z môjho pôsobenia pri Svätej stolici ako skromné poďakovanie za ich dielo.

Treba si uvedomiť, že Rastislav o podobnú misiu najskôr žiadal  Rím. Hovorí o tom bula pápeža Hadriána z r. 869.
Konštantín a Metod nám priniesli kresťanstvo a písmo. Áno, kresťanstvo už u nás bolo, mali sme aj prvý kostolík v Nitre, priniesli teda najmä písmo, Sväté písmo. Jeho preklad do staroslovienčiny napísali v novom písme, ktoré tiež vytvorili. Založili školu, ich žiaci pôsobili neskôr na juhu Európy a podľa niektorých výskumov i v dnešnom južnom Poľsku, kam smerovala misia nášho svätého Gorazda. Potvrdil mi to v osobnom rozhovore aj pápež Ján Pavol II.  Nový liturgický jazyk obhajovali v Benátkach  i v Ríme pred pápežom. Ten ich vítal pred bránami Večného mesta. Ich, príchodzích z barbarských krajín. Myslím, že vieme prečo. Aj preto by si zaslúžili byť patrónmi diplomacie. Pre mňa už dávno sú.      Pápež bohoslužobné knihy posvätil a oni so sprievodom chválili Boha v našom jazyku v Santa Maria Magiore. Konštantín ostal v Ríme navždy. Ešte u nás doma napísal Proglas, veľbáseň na oslavu písma, ktorou by sa každý národ rád pýšil.

Misia nie je legenda. Dialo sa to tu u nás, vďaka Rastislavovej rozhľadenosti a šťastnej voľbe cisára  Michala a obom odvážnym a vzdelaným  bratom.

V slovenskej diplomacii je prijaté, že v zahraničí sa oslavuje štátny sviatok Deň Ústavy SR. Ako veľvyslanec SR pri Svätej stolici som požiadal ministra o súhlas, aby sme, vzhľadom na charakter relácie, mohli oslavovať  štátny sviatok svätého Cyrila a Metoda. Organizovali sme to po niekoľko rokov na mieste uloženia pozostatkov sv. Cyrila v podzemí chrámu sv. Klimenta v Ríme, kde naši zahraniční Slováci ako prejav vďaky osadili oltárnu dosku s textom. Po krátkej liturgii slova, ktorú vždy  na moje pozvanie viedol vysoký predstaviteľ Vatikánu a modlitbe za pokoj vo svete, som prítomným veľvyslancom  a všetkým hosťom stručne priblížil  misiu Konštantína a Metoda. Kult oboch bratov nie je vo svete rozšírený, nie je známe ani ich fenomenálne dielo. Aj preto moje informácie vyvolali záujem prítomných diplomatov.  Počas následnej recepcie na nádvorí  mi raz americký veľvyslanec gratuloval k sympatickej forme slávenia štátneho sviatku a poďakoval za informácie o diele svätých bratov. Priateľsky ma však upozornil, že si všimol, že som povedal, že preklad Biblie do nášho jazyka bol urobený v 9. storočí.   Americký titulár si myslel, že išlo o 19. storočie. Keď som mu odpovedal, že som sa nemýlil, stisol mi ruku a dodal, že máme byť právom na to hrdí.

Z pripravovanej knihy spomienok veľvyslanca Mariána Servátku