Zahraničná politika, médiá a mienkotvorný vplyv (2.časť)

ZAHRANIČNÁ POLITIKA

Ľudská spoločnosť je na Zemi rozdelená podľa úrovne komunikácie, druhu komunikácie a podľa kvality informačnej výmeny. Všetky atribúty národov ako kultúra, zvyky atď. vyplývajú práve z úrovne informačnej výmeny – z jazyka. Jazyk môžeme chápať ako viac-menej pokročilú technológiu v oblasti výmeny informácií, v oblasti formovania informačného poľa daného prostredia. Národy s menej rozvinutým jazykom (kmene) nie sú schopné spolupracovať na vyššej úrovni a získať tak svoju štátnosť, naopak, národy s rozvinutejším jazykom sa formujú do štátnych útvarov. Rozdielnosť kultúry národa, rozdielnosť schopnosti uvažovať nad zložitými myšlienkami, vytvára predispozíciu priklonenia sa k určujúcemu (k hlavnému) svetonázoru svojej spoločnosti. Predispozíciu, nie normu. Prevládajúci svetonázor spoločnosti sa priamo zrkadlí vo vlastnej štátnej politike. Ak si národ zvolí do svojich riadiacich pozícií blbcov (individualistov), je zrejmé, že práve blbci prevažujú momentálne v takomto národe, v takejto spoločnosti.

Blbci (individualisti) sa dajú relatívne efektívne vychovávať aj v spoločnostiach s kvalitne rozvinutým jazykom, jediné čo je potrebné, je celoplošne ovplyvniť svetonázor, prípadne ak nie je ešte kolektívne vytvorený, stačí falošnou ideológiou (propagandou) „zaspamovať“ (zahustiť) informačný priestor a dohliadať na informačné pole spoločnosti, aby spoločnosť nebola schopná pochopiť základné riadiace mechanizmy.

„Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“

Pochopenie riadiacich mechanizmov je pre človeka kľúčové k odpútaniu sa od zaužívaných dogiem nastavených prevládajúcou propagandou, pretože platí vzťah:

„Každý podľa miery chápania pracuje na svojich cieľoch a na cieľoch svojich blízkych, a každý podľa miery nechápania pracuje na cieľoch tých, ktorí chápu viac než chápe on.“

Rozdielne rozdrobené národy a štáty sú v individualistickom svete korporácií spájané pomocou falošnej ideológie (propagandy amerického sna) a pomocou vytvoreného umelého riadiaceho nástroja – pomocou peňazí (korupcie/lobingu). Peniaze zabezpečujú relatívne rýchlu operačnú schopnosť individualistického celku, kým propaganda zabezpečuje dohľad nad informačným poľom spoločnosti.

Štáty sú v individualistickej sfére vplyvu hierarchicky rozdelené na tie, ktoré zabezpečujú zdrojovú stabilitu a tie, ktoré sa podieľajú na riadení spoločnosti. Okupované štáty poznáte veľmi ľahko, stačí si prečítať ich ústavu. Každý štát, ktorý ma vo svojom hlavnom určujúcom dokumente zadefinované medzinárodné právo nad svojim vlastným právom, každý takýto štát je kolóniou riadiaceho zoskupenia štátov, resp. presnejšie vazalom zoskupenia riadiacich skupín – korporácií.

Riadiace štáty (skupiny) uplatňujú riadenie nad vazalskými štátmi pomocou tzv. zahraničnej politiky. Zahraničnú politiku treba doslova chápať ako uplatňovanie moci štátu na území cudzieho štátu/národa. Zahraničná politika v individualistickej sfére vplyvu sa okliešťuje (zjednodušuje) na uplatnenie nepriamej ideologickej moci – propagandy a použitia priameho umelého nástroja – použitia peňazí (…vo väčšine prípadov, niekedy sa však riadiace štáty uchyľujú aj k priamej represií, k horúcej otvorenej vojne). Pomocou peňazí/lobingu/korupcie sa riadia rozdielne riadiace špičky štátov a pomocou propagandy sa kontroluje širšie informačné pole obyvateľstva.

MÉDIÁ

Na efektívnu kontrolu informačného poľa korporácie vytvorili celú sieť „rozličných“ „nezávislých“ mienkotvorných médií, ktoré do spoločnosti rozširujú potrebné informácie (pre individualistickú propagandu) v potrebnom čase. Veľmi ľahko odsledujeme, ktorá záujmová skupina uplatňuje ideologický vplyv v našej spoločnosti vtedy, keď začneme sledovať finančný tok zdrojov týchto médií. Celý náš takzvaný „mainstream“ je vlastnený zahraničím (korporáciami), ktoré týmto spôsobom vyslovene dohliada na myšlienky nášho obyvateľstva.

Poviete si, ešte tu máme RTVS, rozhlas a štátnu televíziu, ktorú si sami platíme (musíme platiť od zástrčky), takže tá je „určite“ nezávislá, lenže tu zasa narážame na problém nedostatku suverenity nášho štátu, náš štát nemôže len tak rozširovať svojmu obyvateľstvu vlastné názory, vlastné myšlienky, ktoré by išli proti západnej propagande, proti zahraničnej politike cudzích štátov, pretože táto odvaha by sa rovnala vyhláseniu vojny cudziemu (väčšiemu/mocnejšiemu) štátu. Tak isto ani naši politici nemôžu „robiť poriadky“ s novinármi, doslova so zahraničnými spravodajcami, pretože aj tento pokus by sa rovnal vyhláseniu vojny cudziemu štátu a jeho záujmom. Dôsledok nedostatku suverenity nášho štátu potom spôsobuje, že je úplne jedno, ktoré médium si vo večerných správach pozriete, všade vysielajú to isté spravodajstvo (s malinkými odchýlkami o psíčkoch napr.). RTVS slúži ako tunel na prostriedky našich občanov, za ktoré sa vytvára zahraničná propaganda.

MIENKOTVORNÝ VPLYV

Celý tento obrovský mediálny komplex bol vytvorený práve kvôli skutočnosti, kvôli faktu, že naozaj záleží na názore každého jedného z nás, ak by totižto nezáležalo, propaganda by nebola nevyhnutná a neinvestovali by sa do nej obrovské zdroje. Pre lepšie pochopenie si treba uvedomiť skutočnosť, že naše mozgy fungujú ako antény, ktoré majú schopnosť prijímať, ale aj odosielať informácie do spoločného poľa informácií. Ak vás napadne nejaká myšlienka, je veľká pravdepodobnosť, že táto myšlienka už napadla niekoho iného pred vami, ak sa vám sníva nejaký nekompatibilný sen s vašim životom, je veľká pravdepodobnosť, že snívate cudziu skúsenosť. My všetci navzájom vplývame na to, aké myšlienky, s akou pravdepodobnosťou sa nám v hlave objavujú. Každý jeden z nás dokáže ovplyvniť toto informačné pole ak zvolí správnu taktiku, správnu formu pôsobenia na informačné pole. Nie je napríklad náhoda, keď budhistickí mnísi pretrvávajú v „modlitbách“/v sústredení celé hodiny, celé dni. 

Práve preto je pre korporácie dôležité synchronizovať (zosúladiť) tieto myšlienky pomocou propagandy, nech v ich vytvorenej davo-elitárskej hierarchií nevzniká svojvoľné samo-riadenie, čiže úplne prirodzené samo-organizovanie spoločnosti, samo-organizovanie života.

Korporácie išli najjednoduchšou cestou (celkom efektívnou) ovplyvňovania informačného poľa, ovplyvňovania verejnej mienky, skrz DDOS útoky, spamovacie útoky, zahlťovacie útoky našej mysle. Z viacerých rôznych zdrojov nám korporácie opakujú (pre nich) požadované myšlienky stokrát, tisíckrát dookola aby sa z klamstva stala naša pravda. Situácia je podobná stavu našej mailovej schránky, keď dôležité informácie v našej schránke sa strácajú medzi tisíckami nepodstatnými zavádzajúcimi reklamnými ponukami/informáciami. Ťažko sa je potom v takejto zahltenej schránke informácií orientovať bez použitia spamovacieho filtra, častokrát sa potom dookola sústredíme (venujeme pozornosť) na opakujúce sa nezmysli.

NAJZÁKLADNEJŠÍ FILTER PROTI ZAHLCOVACEJ PROPAGANDE

Ako som už spomínal, najhlavnejším našim filtrom rozpoznania manipulatívnej snahy by mala byť kombinácia našej schopnosti uvedomiť si svetonázor, spolu so schopnosťou rozpoznať skutočný svetonázor od iluzórneho svetonázoru. Inými slovami napísané pochopiť základné princípy nášho prepojeného sveta. Musíme skutočne rozumieť a chápať kolektívnej dôležitosti vedomých bytostí (ľudí, zvierat, rastlín) – jednote, musíme sa vedieť DOSLOVA pozerať na druhého, ako na seba samého, a navzájom sa chápať s jednou, jedinou odlišnosťou – uvedomiť si rozdiel polohy v priestore – uhol pohľadu (na realitu/na svet) – jediná naša odlišnosť, ktorá nás rozvíja do všetkých možných smerov. Poloha v priestore určuje našu rozdielnosť, rozdielnosť skúseností, našu pestrofarebnosť. Pokiaľ chápeme vzájomnej dôležitosti, jednote, nie je možné nás zmanipulovať do deštrukčného procesu.

Samozrejme korporácie, najväčší individualisti na svete, a ich vyznávači, ich veriaci, ich nasledovníci, sa budú neustále prikrývať cudzou „perinou“, opozitnou ideológiou, budú nám hovoriť o spoločnom blahu, o dôležitosti vzájomne sa chrániť, budú sa opierať o kopec prázdnych fráz, a to z jednoduchého dôvodu, oni nevedia rovnocenne čeliť ideológií kolektivizmu, pretože individualisti vlastnú prirodzenú ideológiu nemajú, majú len umelo vytvorenú ideológiu založenú na americkom sne, nekonečnom raste, čiže opretú o moc peňazí, opretú o ľudskú chamtivosť. Nemôžu predsa vystúpiť a povedať nám, zbavte sa majetku, lebo „ja“ a moja firma chceme mať viac, chceme vás riadiť a kontrolovať, chceme žiť v bavlnke na úkor vás. Nemôžu nazvať uplácanie ľudí peniazmi oficiálne inak ako lobingom, cudzím slovom, ktorému veľa ľudí ani nerozumie, veď ako by to bolo, kebyže otvorene hovoria o korupcií našich volených zástupcov? Samozrejme budú proti korupcií celý život bojovať, ale lobingu sa nikdy nevzdajú, veď korumpovanie je základná schéma uplatňovania priameho riadenia v našej riadiacej (finančnej) sfére!

Individualizmus je deštrukčná ilúzia v našom svete. Veď čo konkrétne je vo svete izolované? Individualizmus nemá svoju prirodzenú ideológiu, s ktorou by mohol konkurovať reálnej ideológií, reálnemu životu. Individualizmus sa nevie oprieť o žiadnu pozorovanú skúsenosť.

O to ľahšie sa svetonázor individualizmu medzi ľuďmi rozpoznáva. Nech vám ktokoľvek, čokoľvek, akokoľvek pekne rozpráva, jeho svetonázor spoznáte podľa jeho skutkov, podľa jeho životného štýlu.

„Strom spoznáš podľa ovocia.“

Ak vám o blahu, o šťastí, o kolektívnej dôležitosti rozpráva človek, ktorý má na svojej PRVEJ priorite peniaze, svoj vzhľad (samoľúbosť), vlastní obrovské majetky, o ktoré sa nie je schopný podeliť so svojim okolím – neverte mu, ide o individualistu ako vyšitého, a takýto človek radšej druhých zdiera, ako by mal druhým pomôcť. Pretvárka sa ľahko rozpozná, individualisti sú zväčša samoľúbi blázni. Mohol by som príkladov uvádzať veľmi veľa, dokonca aj menovite, ale načo? Stačí pochopiť princíp a zrazu sa nám títo ľudia pred očami sami objavia. Pomätenci, a že ich je.

ZÁVER

Od vplyvu riadenia, v rámci našej spoločnosti, sa objektívne nie sme schopní nikto z nás uchrániť. Žijeme v prepojenom svete, v ktorom všetko vplýva na všetko v reálnom čase. Buď riadime, alebo sme riadení. Táto vlastnosť nášho sveta nám ale vôbec nebráni k naštartovaniu spolupráce medzi nami, k stanoveniu si spoločných prioritných (hlavných) cieľov. I keď každý vnímame svet zo svojho miesta, zo svojho pohľadu, podľa vlastných skúseností, uvedomenie si princípu jednoty, nám umožňuje stanovovať spoločné ciele vedúce k blahobytu všetkých a nielen k blahobytu jednotlivcov. Naša schopnosť pochopiť jednoduché nástroje riadenia, jednoduché princípy sveta, nám umožňuje filtrovať rozličné riadiace snahy, ísť svojou vlastnou cestou k širšiemu spoločnému cieľu a prikláňať sa/spolupracovať s riadením vedúceho ku kreativite, k rozvoju, a nie k deštrukcií. Dôležité je venovať svoju pozornosť k reálnemu svetonázoru, nie k iluzórnemu, žiť v súlade so životom, nie vo vytvorenej ilúzií. Nech sú naše pozorované skúsenosti z bežného života našim lakmusovým papierikom v rozhodovaní sa.

Naučme sa vlastnú božskosť vidieť aj v druhom človeku (zvieraťu, v rastlinách … ). Nie sme totižto kvapkou v mori, ale sme more v jednej kvapke – každý jeden z nás.

My Slováci, my Česi máme obrovskú výhodu použitia komplexného jazyka, ktorý nám umožňuje vyjadrovať sa presne. Náš jazyk je hlavným dôvodom, prečo máme doteraz svoj vlastný štát. Sme totižto schopní vyjadrovať zložité myšlienky dopodrobna, presne v rámci spoločnosti, sme schopní triafať presne do pointy problému, preto veľa problémov, s ktorými sa stretávame v živote, sme schopní rýchlo efektívne vyriešiť. I keď sme relatívne malé príbuzné národy v rámci sveta, väčšiemu zvyšku dokážeme konkurovať svojou kvalitou. Podobáme sa na malého Dávida, ktorý dokáže zacieliť s vysokou presnosťou na svoj cieľ – oveľa väčšieho konkurenta Goliáša (nevedomosť ľudstva). Je pre nás významne dôležité využívať náš jazyk presne, bez zbytočných omáčok a musíme vedieť ním triafať do jadra problému. Naša kreativita má obrovský potenciál preraziť v rámci svetovej spoločnosti, sme schopní stáť na čele vedeckého pokroku ľudstva. Stačí si len uvedomiť svoju výnimočnosť a svojim rozvinutým jazykom začať ovplyvňovať naše širšie okolie, ovplyvňovať naše spoločné informačné pole.

V 21. storočí majú korporácie veľký problém. Začína im kolabovať ich obranný val, nielenže sú pod finančným tlakom (nedostatok zdrojov), ale aj naša technologická prepojenosť im spôsobuje obrovské trhliny v ich vybudovanom systéme propagandy (začína sa rozplývať ich ideologická moc). Jediné čo im ostáva, je prejsť z uplatňovania nepriamych druhov moci, na uplatňovanie neefektívneho vratkého priameho riadenia ľudskej spoločnosti formou represie.

Nebojme sa, nemáme sa čoho báť, stačí nám len sledovať týchto blbcov, nijak na nich netreba reagovať, nesmieme sa nechať nimi riadiť, stačí sa len učiť z ich hlúposti. Najlepšou reakciou na akcie bláznov je nereakcia, pasívny odpor, ak nám hovoria skočte, tak neskáčme – jednoduché. Nereagovaním manuálne sabotujeme ich priame riadenie. 

Dnešné obrovské kontrastné situácie nám poskytujú príležitosť k rýchlemu prebratiu sa zo zaužívaných dogiem našej spoločnosti. Nenechajme sa mýliť novými pojmami ako sú HOAXI, konšpirácie, dezinformácie.., je to len márna snaha odvrátiť našu pozornosť od informácií. Akákoľvek dezinformácia sa veľmi ľahko neguje informáciou, pokiaľ korporácie nie sú schopné vysvetliť svoje onálepkované dezinformácie, nie sú schopné diskutovať, potom je jasné, ako sa len zmietajú v kŕčoch svojej scestnej umierajúcej propagandy.

Každý jeden z nás je schopný vplývať na naše spoločné informačné pole a manuálne meniť pozornosť viacerým ľuďom, meniť prioritu dôležitých informácií v našej spoločnosti, každý z nás vie napomôcť zo svojho miesta k prebratiu sa väčšiny. Šírme spolu dôležité informácie medzi nás, upriamujme pozornosť na dôležité informácie odhaľujúce dlhodobé manipulačné techniky najväčších individualistov na svete – upozorňujme na falošnú manipulačnú hru korporácií a nereagujme na ich klamstvá.

Snažme sa pochopiť, porozumieť, vidieť v praxi svetonázor kolektivizmu, jediný reálny principiálny pohľad na svet. Čím dlhšie nebudeme schopní vidieť v druhom človeku seba samého, tým dlhšie budeme pociťovať nepríjemné situácie v živote. Máme sa len tak dobre, ako dobre sa má naše okolie.

Juraj Tušš