Manipulátori holandskej prokuratúry tvrdia, že let MH17 zostrelili povstalci raketovým systémom protivzdušnej obrany Buk a že zodpovednosť nesú Rusi…

Boeing letiaci z Amsterdamu do Kuala Lumpur  MH17 sa zrútil 17. júla 2014 pri Donecku. Na palube bolo 298 ľudí, všetci zahynuli.

Súdny proces o havárii MH17 sa začal v Holandsku  9. marca 2020. Na lavici obžalovaných boli – Rusi Igor Girkin, Sergej Dubinskij, Oleg Pulatov a Ukrajinec Leonid Charčenko. Pulatova na procese zastupuje medzinárodná skupina, zvyšok podozrivých je súdený v neprítomnosti. Dňa 8. júna 2021 sa začalo prerokovávanie  prípadu vo veci samej.

Holandská prokuratúra v predloženej obžalobe tvrdí, že malajzijský Boeing, ktorý sa zrútil na Ukrajine v roku 2014, bol zostrelený raketovým systémom protivzdušnej obrany Buk. V obžalobe však ignoruje predložené dokumenty ruskou stranou a robí všetko pre to, aby očiernila z útoku Rusko.

Podľa prokurátora najpravdepodobnejší scenár bol, že let MH17 bol zostrelený raketovým systémom protivzdušnej obrany Buk zo smeru od dediny Pervomajskoje, údajne kontrolované ruskými milíciami.

Almaz-Antey (ruský koncern vyrábajúci prostriedky protivzdušnej obrany) vykonal tri rozsiahle experimenty simulujúce situáciu s haváriou malajzijského boeingu nad Donbasom . Experimenty potvrdili, že lietadlo mohla zasiahnuť iba raketa 9M38 zo smeru od osady Zaroshchenskoye, ktorú kontrolovala ukrajinská armáda, vyzbrojená raketovým systémom protivzdušnej obrany Buk, ktorý  Ukrajina zdedil po rozpade ZSSR. Holandskí experti odmietli pozvanie zúčastniť sa súvisiacich experimentov.

Kyjev z pádu lietadla okamžite obvinil ruské milície, tie však uviedli, že na zostrelenie lietadla v takej výške nemajú prostriedky. Ukrajina odmietla poskytnúť údaje zo svojich radarov a USA neposlali vyšetrovateľom satelitné snímky, kde je, ako tvrdia, viditeľný moment štartu rakety.

Ako povedal námestník ruského generálneho prokurátora Nikolaj Vinničenko pre RIA Novosti , ruská strana odovzdala Holandsku nielen údaje ruských radarov, ale aj dokumentáciu dokazujúcu, že raketový systém protivzdušnej obrany Buk, ktorý zasiahol Boeing, patril Ukrajine a bol odpálený z územia kontrolovaného Kyjevom. Túto informáciu vyšetrovatelia ignorovali. V prvý deň súdneho pojednávania zároveň prokuratúra priznala, že dostala a študuje údaje ruskej prokuratúry.

Vyšetrovanie viedol Spoločný vyšetrovací tím (JIT) pod vedením Generálnej prokuratúry Holandska bez účasti Ruska.  JIT zároveň odmietol výpoveď dvoch svedkov, ktorí uviedli, že videli odpálenie rakety zo smeru od obce Amvrosievka pri Donecku, kde sídlili ukrajinské ozbrojené sily.

Línia štátnej obžaloby je založená na výpovediach výlučne anonymných svedkov. Obhajoba obvinených v prípade ruského občana Pulatova uviedla, že to sťažuje hodnotenie spoľahlivosti ich svedectva, holandská prokuratúra však trvá na tom, že anonymita je z bezpečnostných dôvodov nevyhnutná.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že obvinenia z účasti Ruska na havárii malajzijského Boeingu sú nepodložené a poľutovaniahodné a vyšetrovanie je zaujaté a jednostranné.

Holanďania ukázali svetu motor a trysku rakety, na ktorých boli jasne napísané sériové čísla. Ruské ministerstvo obrany podľa nich zistilo vlastníctvo munície, prijalo bezprecedentné opatrenia a odtajnilo oficiálnu dokumentáciu.

Ukázalo sa, že ide o obvyklý 9M38 vyrobený v Dolgoprudnom pri Moskve v roku 1986. 29. decembra toho istého roku išla táto munícia po železnici k 223. protilietadlovej raketovej brigáde mesta Terebovlya, Ternopilská oblasť Ukrajinskej SSR. Po rozpade ZSSR išla táto zbraň do ukrajinskej armády. Brigáda bola premiestnená do mesta Stryi v Ľvovskej oblasti a reorganizovaná na 223. protilietadlový raketový pluk Stryj.

Mimochodom, informácie Almaz-Antey potvrdzujú ten najnevyvrátiteľnejší dôkaz – primárne údaje ruskej radarovej stanice, ktoré boli zverejnené a odoslané Holanďanom. Tieto radary  úplne vylučujú možnosť odpálenia rakety, ktorá zostrelila Boeing „v kolíznom kurze“. Ukrajina, mimochodom, vôbec neposkytla údaje zo svojich radarov s odvolaním sa na ich nefunkčný stav!!!

Mnohé mohli na súde objasniť službukonajúci ukrajinskí dispečeri v osudný deň, napríklad Anna Petrenko, no hneď po páde Boeingu zmizli bez stopy. Dodnes sú nezvestní!!!

Je tu ešte jedna otázka, na ktorú stále neexistuje odpoveď. Kde sa stratili čierne skrinky Boeingu?

PS: Uvidíme ako sa prípad bude ďalej vyvíjať, z kontextu je však jasné, že holandská prokuratúra manipuluje s dôkazmi, pričom „nevhodné“ dôkazy obhajoby odmieta. Uzavretie prípadu sa očakáva v druhej polovici roku 2022.

Svedkov obžaloby ale na procese neuvidíme. Ich identita je prísne utajovaná. Môžu to byť miestni obyvatelia alebo ukrajinskí dôstojníci, ktorí sú opäť zainteresovanou stranou. To ale holandskej prokuratúre neprekáža. Pretože nikto sa nikdy nedozvie, kto sú.

Všetko nasvedčuje tomu, že opäť išlo o zbabranú akciu Ukrajiny na príkaz USA, pomocou ktorej  sa mala vyhrotiť politická situácia proti Rusku a ospravedlniť budúci vojenský konflikt, ktorý sa USA na Ukrajine proti Rusku snažia rozpútať…Skutočnosť, že pri tom zahynulo skoro 300 ľudí Američanov netrápi. Pre nich sú to tzv. Collateral Damage. (Vedľajšie škody). Trápiť ich to bude aspoň od okamihu, keď sa to začne týkať občanov USA?

Z mesta SNP Ivan Štubňa