Dnes pred dvanástou na STV: konverzovali dvaja matadori. Chvíľami som mal dojem, že každý hrá úplne, ale úplne z inej partitúry. Pritom sa mali rozprávať o Zmluve, ktorou sa ako dôuča s dobrým srdcom ponúkame cudzej mocnosti. Jeden diskutér tvrdil, že Slovensko podpisom zmluvy stráca časť suverenity, druhý tvrdil, že to nie je pravda. Naopak. Slovensko sa touto zmluvou istí, proti nepriateľovi. Tú istotu mu zabezpečí armáda USA svojimi tankami, lietadlami, raketami a možno aj svojimi vojakmi. Už to vidím.
Dobre, že som sedel. Mali sme už niekoľko zmlúv a ak si dobre pamätám, ani jedna nás pred ničím neuchránila. V tých minulých časoch Slovensko na podpis „Ochrannej“ zmluvy nemalo dosah – ministerstvá aj najvyšší veliteľ vojsk sedel v Prahe. Neskôr si pre podpis prišiel zástupca štátu, ktorého armáda by tú našu zjedla na olovrant.
Všetky zmluvy mali krásny názov aj sľubný obsah. Podľa zmlúv nás chránili Francúzi, Angličania, Nemci aj Sovieti. Ostatná mala aspoň tú výhodu, že do jej garanta si nikto netrúfal hádzať kamene. Doba sa zmenila. Garancia padla zánikom garanta. Eufória opanovala celý svet. Garant našej bezpečnosti očakával, že aj protivník prekuje tanky na pluhy a nastane vytúžený mier na celom svete. Nestalo sa. Naopak. Protivník zhrabol maličkých z rozpadnutého paktu a obvinil bývalého garanta z ohrozenia mieru.
Podľa všetkého, teraz by sme mali byť spokojní. Ešte nikdy sme nemali dvoch, tak silných ručiteľov. Teraz ich máme, ale že nám zaručia bezpečnosť, pochybujem. Zbrojný priemysel je pre každý štát výhodná investícia. Vedia to všetci, okrem nás. Šikovný obchodník predá staré lietadlo. Tým si uvoľní hangár pre nové, ktoré mu ten predaný kus zaplatí a ešte získa vďaku majiteľa. Súčasne si ho zaviaže. Dá si zaplatiť za školenie personálu, náhradné diely, servis aj revízie. Jediné čo mu nedá sú zbrane a náboje. Tomu sa hovorí výhodný obchod. Prirovnal by som to k hodinárovi, ktorý vám predá staršie hodinky bez ručičiek. Tikajú, idú, môžete ich nosiť, keď sa pokazia hodinár vám ich opraví, iba čas nemerajú.
Aj táto zmluva je podobná. Už niekoľko rokov o nej počúvame. Aj dnes som načúval pozorne, ale nerozumel som. Jeden tvrdil, že je nevýhodná, ten druhý, že je štandardná. Ani jeden však nepovedal, čo nám táto zmluva garantuje, proti komu nás ručiteľ ochráni a kedy sa do ochrany pustí. Jediné, čo som pochopil je, že garant sa bude na našom území mať lepšie ako doma. Neplatí nájom, dane, za sľúbené doláre si tu môže postaviť čo chce, uskladniť čo potrebuje a dokonca môže aj informovať našu vládu. Žiadne obmedzenia zelenými, počtom, ani rozmerom. Ako by povedali špecialisti na naše zdravie – sloboda.
Nepochopil som, prečo by nebolo pre našu bezpečnosť výhodnejšie garantovať neutrálne územie zvrchovaného štátu bez vazalstva. Nie len, že sme aj s touto myšlienkou v roku 1989 drali kľúče na námestiach, ale do ústavy sme vložili podmienku referenda. Keď vieme, že zbrane sú nebezpečné a vedení touto ideou ich upierame vlastným občanom, neutrálne územie je nepochybne dobrá a hodnotná ponuka. Každý rozumný človek by namiesto rozširovania vojnového paktu privítal rozširovanie počtu neutrálnych štátov. Ak by myšlienku podporili aj susedia, náš minister by nemal problém vysvetľovať nevysvetliteľné. Garantom by boli mocnosti. Sem mala smerovať snaha našej vlády. Nikto by neľutoval vynaložené prostriedky na lietanie medzi štátmi za zmluvami o neutralite. Veď vedomie, že za plotom nechovajú tigra je vždy lepšie, ako pochybná garancia, že nemá zuby.
Poznámočka. Bol som poistený v niekoľkých poisťovniach. Kým som nepotreboval odškodnenie, všetko bolo v poriadku. Stačila však poistná udalosť a v tej chvíli som zistil, že celú dobu platím za dobrý pocit. Som presvedčený, že táto garančná zmluva stojí na zradnejšom trasovisku ako ktorákoľvek poisťovňa.
Brezová, 16. januára 2022