Covid pas – vstupenka do kostola ?
Je mi ľúto kňazov, ktorých postavili pred kostoly, aby nám kontrolovali pasy – vstupenky do kostola. Oni za to naozaj nemôžu. Je to ako zlý sen.
Pred týždňom som bol v Říčanoch v Česku, tam blízko na Sázavsku sa uchýlili učeníci sv. Cyrila a Metoda po vyhnaní od nás. Plný kostol, síce s náhubkami, ale šťastných veriacich. Po návrate som si na prvú adventnú nedeľu vypočul Pastiersky list našich biskupov, v ktorom riešili najmä otázky prekladu, že sa bude o.i. používať výraz mnohých namiesto všetkých ! Namiesto upokojujúcich slov, tak potrebných v tejto dobe, zazneli translatorské novinky. Nikdy ma tieto biskupské obežníky veľmi neoslovovali, ale tento ma odrovnal. Žeby biskupi, ktorí už predtým /nie všetci/ stáli pred súčasnou dočasnou vládou v hlbokom predklone, schovali hlavu do piesku ? Preboha, to my, laici, máme upozorňovať na ich poslanie ? Aj sme ich výzvami podporili, aby cítili zázemie, oporu. Čo máme, my hriešnici, ešte urobiť, aby sme sa dostali do kostola ? Pripomenúť im nebojácnych biskupov a kňazov z našej minulosti od Metoda, Hlinku, Vojtaššáka až po kardinála J.Ch. Korca ? A máme v našej histórii, bohužiaľ, dlhý súpis mien odvážnych kňazov. Títo naši mučeníci za vieru sa nebáli v horších časoch. Zatvorené kostoly. To sa nestalo za komunistov, to sa stalo tu a teraz. Verili by sme tomu pred vyše dvoma rokmi, že kostoly budú zatvorené v mene čohosi.
Ostáva možnosť pozvať Excelencie na nákup do Kauflandu, Lidla či Tesca, kam sa dostaneme bez kontroly, bez očkovania, bez toho, aby sme sa cítili ako občania druhej kategórie. Aby to videli. Tam sa vírus nešíri. Tomu sa darí iba v malých obchodoch, reštauráciách, na lyžiarskych svahoch a v kostoloch, kde sa naozaj dodržiavali až prehnané opatrenia. Alebo si trpezlivo počkáme, kým to niekto z farárov nevydrží a nepribije na kostolné dvere papier s nápisom: “Stačilo ! Pozývam Vás na svätú omšu ! Nebojte sa !”