Kolabujúce zdravotníctvo …

Či uveriť rôznym konšpiráciám vzhľadom k pandémii a oficiálnym štatistikám, alebo nie, realitou dnešných dní sú preplnené nemocnice chorými a stále vysoké počty umierajúcich. Vláda síce konečne oznámila štatistiku úmrtnosti na rôzne choroby, kde najvyššie percento zaujímajú poruchy obehového systému a úmrtnosť na covid – 19 je na tvrtom mieste s niečo vyše 4 % podielom. No tak či onak, pandémiu nemožno nijak podceňovať a je poterebné sa účinne chrániť a to sa týka hlavne starších ľudí a ľudí s ťažkými diagnózami, napríklad cukrovkou. Napriek enormnej snahe zdravotníckeho personálu sa pomaly celý zdravotný systém dostáva do kolapsu. Veľkou chybou je, že sa vláda dostatočne nevenuje personálnemu, finančnému a materiálnemu poddimenzovaniu zabezpečenia nášho zdravotníctva a to dlhodobo. Ani vstup súkromného sektoru do tohoto segmentu nebolo šťastným riešením a go sa týka predovšetkým dvoch súkromných poisťovní a časti nemocníc a ambulancií. Veľkým nedostatkom je aj veľký odliv lekárov a zdravotníkov najme pre nedostatočne pracovné podmienky a ich finančné zabezpečenie. Chýba aj nejaká právna norma ako zpätná väzba, ktorá by napomohla obmedziť odchod lekárov a zdravotníkov do zahraničia za lepšími podmienkami. Ale to, čo sa najviac zanedbalo a sekundárne napĺňa nemocnice chorými je absencia účinnej PREVENCIE. Absolútne chýba doliečovanie pozitívne testovaných v karanténe liekmi a prestali sa z mne neznámich dôvodov používať dezinfekčné tunely pred miestami, kde sa nachádza väčšie množstvá ľudí / obchody, nemocnice, ambulancie, ako aj iné zariadenia. Nerobia sa dôslednejšie kontroly zamorenosti ani na našich hraniciach. Veľkou chybou bolo po nežnej revolúcii, že sa začala demontáž aj toho, čo dovtedy dobre fungovalo a to prvorado platí o našom zdravotníctve, dôchodkovom systéme a poľnohospodárstve. Ostáva veriť, že sa nájde niekto z politikov, ktorému sa podarí tento nepriaznivý stav v našej spoločnosti zvrátiť na dobrú cestu tak, aby sme boli znovu pacientami a nie klientami, zdravie by nemalo byť predmetom obchodovania a teda zisku. V našej Ústave by nielen čo sa týka zdravia, ale aj ostatných ľudských práv platiť, že ľudia nemajú iba nárok na bezplatné zdravotníctvo, ale že sa im to aj v praxi musí odzrkadliť, že nemusia za nič platiť a to ani za lieky.