Komu patrí demokratický a právny štát v kapitalizme ? Časť X – záverečná.

Triedny boj proletariátu v súčasnosti sa neakceptuje, neexistuje a ani sa nepripravuje v zmysle akéhosi splnenia jeho historickej úlohy. Triedny boj proletariátu zanikol, pretože zvíťazila ideológia liberalizmu a robotnícka trieda už nemá rozhodujúce postavenie vo výrobnom procese. Tak ako niekedy z liberalizmu vyrástol fašizmus, tak v súčasnosti z novšej jeho podoby – neoliberalizmu – vyrástla diktatúra triedy kapitalistov. Fašizmus bol porazený vojenský. Paradoxne, na jeho porážke mala veľkú zásluhu Červená armáda, ktorá patrila socialistickému štátu. K boju proti fašizmu sa nakoniec museli pridať aj kapitalistické štáty, pretože to bolo pre nich mimoriadne dôležité. Ideológia fašizmu teda musela, aspoň oficiálne, tiež zaniknúť.

Socialistický tábor zanikol koncom dvadsiateho storočia a s ním zanikla aj kritika kapitalizmu a triedny prístup k hodnoteniu spoločensko-politických javov a procesov, odohrávajúcich sa vo svete. Sebavedomie bez konkurujúcich si ideológií u triedy kapitalistov narástlo do nepredstaviteľných rozmerov a v dnešných dňoch je na svojom absolútnom bode – vrchole. Táto trieda cíti a uvažuje, že môže čokoľvek, čo si dokáže zaumieniť a pripraviť k realizácií. Ak k dominantnej ideológií na strane triedy kapitalistov pridáme aj to, že v jej rukách sú nanotechnológie, genetické inžinierstvo, umelá inteligencia, moc biotechnológií a počítačových algoritmov, informačné technológie, tak čo sa stane s ľudskou spoločnosťou, keď absolútna masa ľudí sa musí podriaďovať jej túžbam a rozmarom ?

Cez okuliare dominantnej ideológie sú realizované a vysvetľované všetky nariadenia, príkazy, usmernenia a zákony vládnej moci. Cez tie isté okuliare je organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu v súkromných mediálnych skupinách a v RTVS, hoci je formálne verejnoprávna. Od samotného obyvateľstva národných štátov sa očakáva, že boj proti „pandémii“ koronavírusu nie je triednou záležitosťou, triednym bojom na jednu bránku ( proti pracujúcej mase ), ale výlučne problémom víťazstva nad koronavírusom. Pritom vôbec nikomu nevadí, že ide o degradovanie obyčajných ľudí len na púhe zvieratá, ktoré si nezasluhujú žiadny rešpekt, úctu, ktoré nemajú žiadne práva a u ktorých vedomá myseľ nie je dôležitá a z tohto dôvodu aj samotná sloboda je spojená s podmienkou stať sa dobrovoľne majetkom triedy kapitalistov, ktorý sa bude využívať podľa jej konceptuálnych predstáv. A jedna z takýchto konceptuálnych predstáv sa napĺňa spôsobom realizovania idey o globálnej ochrane zdravia a životov ľudskej populácie.

Táto globálna ochrana zdravia a životov ľudskej populácie vychádza z presvedčenia a praxe triedy kapitalistov, že globalizácia pod správou globálneho kapitálu je niečo, čo musí rešpektovať celý svet. Samotné výsledky realizovania globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov majú byť v prospech samotného globálneho kapitalizmu. Z tohto dôvodu diktatúra triedy kapitalistov má splniť svoju úlohu, na ktorej má svoj podiel aj vládna moc v SR. Dovolím si k problematike globalizácie uviesť názor jedného z najznámejších mysliteľov postsovietskeho Ruska Alexandra Dugina z jeho knihy „Štvrtá politická teória.“ Citujem:

„Nepochybne rasistická je idea unipolárnej globalizácie. Je založená na idey, že dejiny a hodnoty západnej a zvlášť americkej spoločnosti sa rovnajú univerzálnym zákonom, pričom sa umelo pokúšajú vytvoriť globálnu spoločnosť založenú na hodnotách, ktoré sú v skutočnosti iba lokálne a historický špecifické – demokracia, trh, parlamentarizmus, kapitalizmus, individualizmus, ľudské práva a ničím neobmedzený technologický pokrok. Tieto hodnoty sú lokálne, vychádzajú z partikulárnej evolúcie a skúsenosti jednej jedinej kultúry a napriek tomu sa ich globalizácia pokúša vnútiť celému ľudstvu ako niečo univerzálneho a samozrejmého. Tento pokus implicitne tvrdí, že hodnoty ostatných národov a kultúr sú nedokonalé, nevyvinuté a mali by sa modernizovať a štandardizovať napodobňovaním západného modelu. Globalizácie teda nie je nič iného než celosvetové uplatňovanie západoeurópskeho, či skôr anglosaského etnocentrizmu, čo je najčistejší prejav rasistickej ideológie ( str. 57 – 58 ). Poznámka: zdôraznil D. H.

Až do unipolárnej globalizácie zachádza globálna politika boja proti „pandémie“ koronavírusu, pretože má ďalekosiahle ciele. Oproti anglosaskému etnocentrizmu je preto potrebné postaviť víziu multipolárneho videnia sveta. Pozornému čitateľovi nemôže ujsť, že z uvedenej charakteristiky A. Dugina o unipolárnej globalizácií vyplýva, že je postavená na lokálnych hodnotách, ktoré najskôr patria národnému štátu. Znamená to, že aj otázka ochrany zdravia a životov ľudí nesmie byť založená na vyslovene globálnom prístupe, pretože ten samotné hodnoty každej spoločnosti nakoniec iba zničí. Uplatňovanie globálneho prístupu k proklamovanej ochrane zdravia a životov ľudskej populácie, ktorý bez výhrad podporuje aj naša vládna moc, úplne rozkladá demokratický a právny štát, ktorý je možné udržať a skvalitňovať, v záujme súžitia politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou, iba za podmienok dostatočnej štátnej suverenity.

Nová definícia o pandémii bola upravená iba na spôsob, že rovnaké choroby existujú v rôznych štátoch sveta a preto je potrebné presadiť a uplatňovať z globálnej úrovne boj proti „pandémii“ koronavírusu. Iba bohatí a mocní z globálnej úrovne, ktorých pôsobnosť je existenčne a politický spojená s triedou kapitalistov, si dovolili pripraviť pre uplatňovanie v národných štátoch uzatvorený mocenský mechanizmus boja proti koronavírusu ako nepriateľovi ľudstva. Tento mechanizmus tvoria také prvky ako:

a) rozhodnutie o tom, že koronavírus bude nepriateľom ľudstva ako niečo, čo lieta vzduchom, je miniatúrne, nákazlivé a spôsobuje ochorenie, ktoré je plne v súlade s presadzovanou teóriou o choroboplodných zárodkoch a má označenie SARS – Cov – 2,

b) rozhodnutie o tom, že nepriateľ koronavírus bude spôsobovať ochorenie, ktorému bol daný názov ako COVID – 19, aby si na toto nové označenie ľudia a lekári zvykli a používali ho v každodennom styku, pričom uvedený názov môže v skutočnosti znamenať aj anglickú skratku Certifikát vakcinačnej identifikácie,

c) povinné nosenie rúšok,

d) povinné riadenie boja proti koronavírusu z úrovne každej národnej vládnej moci,

e) povinné zavedenie testovania testami k tomu špeciálne pripravenými: antigénové testy a PCR testy, ktorých funkcie boli určené k tomu, aby pomohli „vyrábať“ štatistiku o pozitívne chorých – infekčných,

f) povinné zavedenie nových neštandardizovaných štatistik vychádzajúcich z permanentného testovania ako je Covid automat či semafor a podobne, ktoré nemajú nič spoločného so skutočnou štátnou štatistikou,

g) povinné uzatváranie spoločnosti v jednotlivých jej oblastiach ( ekonomika, šport, kultúra, vzdelávanie, individuálne prípady karantén atď. ),

h) presadzovanie povinného a permanentne organizovaného očkovania,

ch) povinné zavedenie globálneho príbehu o boji proti koronavírusu, ktorý nebude súčasťou bežného systému zdravotnej starostlivosti každého národného štátu,

i) povinnosť zavedenia všetkých prvkov globálneho príbehu o boji proti koronavírusu do bežného národného systému zdravotnej starostlivosti,

j) v správe a riadení spoločnosti uplatňovať autoritatívne, totalitné a fašistické prvky, potláčať základné ľudské práva a slobody,

k) permanentná, ostrá kampaň v prospech globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu z úrovne súkromných mediálnych skupín, verejnoprávnych médií a každej vládnej moci.

Samotný mocenský mechanizmus boja za ochranu zdravia a životov obyvateľstva národných štátov je v skutočnosti diktatúrou triedy kapitalistov, pretože v prípade koronavírusu vedomé vylúčil z bežných systémov zdravotnej starostlivosti národných štátov všetky individuálne príbehy o ochrane zdravia a životov ľudí založené na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Do pozornosti čitateľa dávam informáciu o tom, že v dňoch 12. až 14.septembra 2021 sa v Taliansku v Ríme stretla skupina lekárov a vedcov na Globálnom samite o ochorení Covid, aby povedali pravdu mocným tohto sveta o výskume a liečbe pandémie Covid.

Len stručne spomeniem, že účastníci samitu prijali deklaráciu, v ktorej je napríklad uvedené, že tvorcovia verejnej politiky ( ako pekne boli pomenovaní tí, ktorí šíria zlo – poznámka D. H. ) rozhodli presadiť stratégiu liečby „jedna veľkosť pre všetkých“, ktorá vedie k zbytočným chorobám a úmrtiam, namiesto toho, aby podporovali základné koncepty individualizovaného, personalizovaného prístupu k starostlivosti o pacienta, ktorý sa ukázal ako bezpečný a účinnejší. Podľa účastníkov samitu verejné politiky, tak ako sa presadzujú, môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti. Politické zasahovanie do lekárskej praxe a do vzťahu lekár – pacient musí skončiť, pretože samotným srdcom medicíny je tento vzťah, ktorý umožňuje lekárom najlepšie porozumieť pacientom a ich chorobám, formulovať liečebné postupy, ktoré dávajú najlepšiu šancu na úspech, pričom pacient je aktívnym účastníkom ich starostlivosti. Bližšie sa touto deklaráciou chcem zaoberať v novom svojom článku, teraz iba pripomeniem, že k 28.septembru 2021 výzvu účastníkov samitu podpísalo viac ako 7200 lekárov a vedcov zo sveta.

Ozaj, bude možné sa dozvedieť, koľko lekárov a vedcov medicíny zo Slovenskej republiky sa podpísalo pod uvedenú deklaráciu ?

Všetky indície vedú k tomu, že v kapitalizme v skutočnosti proklamovaný a demokratický a právny štát nepatrí občanom ako proklamovanému základu štátnej moci. Trieda kapitalistov sa totiž v skutočnosti nevzdala svojho triedneho uvedomenia a postavenia, svojej ideológie, ktorá sa prezentuje ako víťazná a jediná ideológia. Absolútnej väčšine obyvateľstva v národných štátoch ako nemajetnej triede ostali k dispozícií len ústavné uistenia, že oni tvoria štátnu moc, ktorá sa vraj neviaže na žiadnu ideológiu a že majú svoje základné práva a slobody. Treba si všimnúť, prečo sa píše a hovorí o právach a slobodách ako základných. Aké práva s a slobody sú ešte nad týmto základom skryté ?

Pokiaľ žijeme v kapitalizme, tak v demokratickom a právnom štáte automatický sa má predpokladať, že zahŕňa aj triednu štruktúru ako dva krajné póly spoločenskej štruktúry, pričom ich záujmy sú protikladné a prechod z jednej triedy do druhej ( na rozdiel od vrstiev ) je značne obmedzený. A ak v demokratickom a právnom štáte existujú dve triedy, potom politický boj práve kvôli rozdielnemu postaveniu a záujmov je potrebný a má byť otvorený. Súčasná politika boja proti „pandémii“ koronavírusu je zo strany triedy kapitalistov skrytá a preto zákerná. Problémom je, že triedu masy nemajetných k uvedomeniu si vedenia politického boja nikto nevedie a neorganizuje, pretože samotné politické strany vo svojich programoch otázky politického boja nemajú vôbec ošetrené.

Apolitičnosť masy nemajetných vedie k tomu, že žiadny politický boj sa neodohráva a iniciatívna trieda kapitalistov má praktický voľný prístup k tvorbe štátnej moci a samotných zákonov. A podmienkou tohto voľného prístupu je jej schopnosť zorganizovať voľby do zákonodárneho orgánu takým spôsobom, aby bola docielená personálna Únia so štátnou mocou. U nás, v SR, sa to perfektne podarilo vo voľbách do NR SR v roku 2020. A ako je vidieť, v terajšej situácií, keď nás napadol „nepriateľ“ koronavírus, tak trieda kapitalistov s úplnou ľahkosťou nám odoberá aj tie práva a slobody, ktoré boli zapísané do Ústavy SR, že sú základné.

Na prvý pohľad je záhadou, prečo triedu masy nemajetných ( proletárov v širšom slová zmysle ) bolo a je potrebné držať od politického boja ako nástroja politického konania, čo najďalej. O tom svedčí aj to, že napríklad naša ústava dáva občanom právo na účasť na správe vecí verejných, lenže pre výkon tohto práva nikdy neboli vytvorené legislatívne podmienky. Oficiálnym dôvodom je to, že v kapitalizme ide o demokratický a právny štát, v ktorom nie je potrebné otázku politického boja nastoľovať a uplatňovať. V zásade ide o to, že v demokratickom a právnom štáte sa zámerne zakrýva jeho triedna podstata. Čitateľ nech sám zváži, či je možné prijať napríklad takéto argumenty: a) štát vyjadruje potreby ľudí, ktorí ovládajú hospodársky systém, b) právny poriadok je tou maskou, za ktorou sa skrýva hospodársky záujem, c) štát nevyhľadáva zásadne nejakú abstraktnú spravodlivosť, všeobecný prospech, ale ide mu o záujem – v najširšom slová zmysle – dominujúcej triedy v spoločnosti.

Tieto názory nepatria žiadnym komunistom, pretože ich vyslovil jeden z popredných teoretikov labourizmu Angličan Harold Laski ( Úvod do politiky, Praha 1946, str. 13 ). Držať triedu nemajetných čo najďalej od politického boja znamená, že sa vôbec nemôže rozvinúť triedny ( spoločný ) záujem, ktorý sa najskôr môže formovať z vlastnej životnej situácie, vzájomnej závislosti ľudí, určenej deľbou práce. Za takejto situácie bez určitého triedneho záujmu ( spoločného ), nie je možné riešiť súžitie politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou. Bez skutočného triedneho záujmu je samotná trieda masy nemajetných len formálnym pojmovým určením rozvrstvenia spoločnosti na základe ekonomických rozdielov.

Na položenú otázku v nadpise článku je možné sa oprieť o odpoveď z knihy „Základy vedeckého komunizmu.“ Citujem: „Dôsledkom rozdelenia vlastníctva je mocenské rozdelenie spoločnosti. Hospodárska nadvláda vlastníkov podmieňuje ich nadvládu politickú. Trieda, ktorá vlastní výrobné prostriedky a má hospodársku moc, zmocňuje sa aj nadvlády politickej. V jej rukách je predovšetkým štátna moc a všetky politicko-mocenské prostriedky, ktoré s ňou súvisia ( polícia, väznice, sudy ). Tak možno povedať, že pomery nadvlády vo výrobe produkujú aj všetky ostatné pomery v spoločnosti“ ( str. 148 – 149 ).

Už Ústava SR v čl. 1 ods. 1 dezorientuje občanov SR v tom, že SR je demokratický, zvrchovaný a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu. Naša zvrchovanosť je už dávno preč, od doby, keď sme sa začlenili medzi demokratický Západ. Naša proklamovaná demokracia sa bojom proti „pandémii“ koronavírusu rozpadla na nesúrodé kúsky. Náš právny systém sa pod vplyvom „nepriateľa“ koronavírusu transformuje do praktík totalitarizmu. A naša naivná viera, že demokratický a právny štát v kapitalizme sa neviaže na žiadnu ideológiu, je výrazom našej naivity, nevedomosti a aj samotnej propagandy. V skutočnosti sme naviazaní ako štát iba na ideológiu, ktorej tvorcom je výlučne trieda kapitalistov a nikto iný. Projekt EÚ, členstvo v NATO, proces globalizácie ako určitá zákonitosť, globálna politika „pandémie koronavírusu a s ňou spojený Veľký reset – to všetko je o tom, že nejaká trieda pracujúcej masy nemá vôbec žiadny vplyv na tvorbu skutočnej politiky, ktorá je realizovaná v kapitalistickej spoločnosti. A samotná parlamentná demokracia niekoľkých politických subjektov, ktoré sa dostanú do zákonodarného zboru, je iba o tom, ako sa neškodne hrať na vymedzenom „politickom ihrisku“ v prospech občanov.

Triedna podstata demokratického a právneho štátu v kapitalizme nebola zničená, zrušená, pretože štát v kapitalistickej spoločnosti by nemohol fungovať bez toho, aby nereprezentoval nadvládu triedy kapitalistov. V Európe je najlepším príkladom práve fungovanie EÚ, zásluhou ktorej je suverenita každého členského štátu významne obmedzená. Keďže je triedna podstata demokratického a právneho štátu základnou črtou pre fungovanie kapitalizmu a existenciu triedy kapitalistov, je nemysliteľné, že sa demokratický a právny štát, vraj zvrchovaný, neviaže na žiadnu ideológiu. Náš štát, podobne ako inde v západnej Európe, sa viaže, a zásadne, na ideológiu triedy kapitalistov. Veď chrániť súkromné vlastníctvo, právo vlastníkov vykorisťovať, právo boháčov na majetok a moc nezaniklo.

Naopak, hľadajú sa riešenia, ako tieto uvedené práva ešte viac posilniť. „Pandémia“ koronavírusu je takýmto moderným riešením, ako práva triedy kapitalistov naplniť na najvyššiu možnú mieru, ako dosiahnuť, docieliť božskú moc nad ľudskou populáciou. Naplňovať práva bohatých, triedy kapitalistov bez ideologického vplyvu nie je možné. Z tohto dôvodu sa musí využívať a riešiť indoktrinácia verejnosti, občanov, aby bezvýhradne prijímali určité doktríny, názory, hodnoty a postoje, aby kritické a racionálne uvažovanie bolo potierané. Iba z potreby ideologického boja a rozvinutia metód indoktrinácie obyvateľstva vyrástla napríklad takáto potreba nášho štátu, ktorú presadzuje každá vládna moc po voľbách: štát nedovolí spochybňovanie kľúčových záujmov krajiny ( ! ) prostredníctvom falošných správ a preto nemôže byť ľahostajný voči propagande, dezinformáciám či klamstvám, pretože je to vážne ohrozenie Slovenska.

Teraz si môže čitateľ všimnúť doktrínu o osudovej potrebe SR byť v jadre EÚ, ktorá nám zabezpečí šťastnú budúcnosť. Čo, napríklad, povedal M. Šefčovič, podpredseda EK: „Tí, ktorí bojujú proti EÚ, ohrozujú náš hospodársky rast, ohrozujú naše pracovné miesta a ohrozujú aj euro a úspory ľudí v bankách.“ A teraz sa pozrime na článok „Lockdowny už navždy: Sprisahanie proti ľudstvu sa už netají“ od doktora ekonomických vied Vladimíra Katasanova. Autor článku tvrdí, že v roku 2020 začala revolúcia zhora. Zničujúci nie je vírus, ale opatrenia národných vlád. „Pandémia“ Covid – 19 je dymovou clonou pre lockdown, ktorý pripraví ľudí o normálny život. K návratu k normálnemu životu nedôjde. Doktor Katasanov naznačil, aký bude nový svet, ktorý nás čaká. Z jeho pohľadu pôjde o:

a) digitálny koncentrák, budeme žiť v digitálnom koncentračnom tábore pod elektronickou šikanou,

b) zničia sa národné štáty, pretože sú prežitkom,

c) nastolenie svetovej vlády: budú už iba globálne korporácie, ktoré postupne prevezmú funkciu štátov, čiže si to sprivatizujú,

d) likvidácia strednej triedy: malé a stredné podniky už nebudú, preto sa už teraz postupne likvidujú.

Môžeme veriť tomu, čo tvrdí doktor Katasanov. Nemám žiadne pochybnosti, že to, čo tvrdí, sa nezakladá na pravde, pretože v skutočnosti ide o procesy, ktoré boli rôznym spôsobom začaté a ktoré patria do ideologickej výbavy triedy kapitalistov. O týchto plánoch a procesoch s nimi spojených, sa nesmie za žiadnych okolnosti s obyvateľstvom národných štátov viesť vecná, racionálna diskusia, či nebodaj čakať na ich rozhodnutia. Všimnime si, že demokratický a právny štát sa takými otázkami, ktoré uviedol napríklad doktor Katasanov, nesmie s obyvateľstvom zaoberať. Lenže ak by štátna moc bola skutočne demokratickou autoritou, nie iba mocenskou, potom by sa uvedené otázky stali predmetom celospoločenského posúdenia a rozhodovania.

Ide teda o plány, ktoré sa nesmú stať predmetom politického boja a teda aj politického konania. To, čo tvrdí doktor Katasanov, predstavuje základ politickej doktríny globálneho kapitálu, zapadá do ideológie globálnej moci. Naša vládna moc sa priamo viaže na túto ideológiu globálnej moci, pretože cez projekt globálneho boja proti „pandémii“ koronavírusu pomáha vytvárať podmienky pre nastolenie nového sveta, pričom občania nedostanú možnosť viesť diskusie a organizovať politický boj o tom, v akom novom svete v skutočnosti chcú žiť. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecné podmienky života spoločnosti patria do kompetencie všetkých občanov a že to nemôže byť a ostať záležitosťou ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí !!!

Samotná vládna moc je povinná k určitým dôležitým otázkam života spoločnosti nájsť optimálny systém pre rozhodovanie, v rámci ktorého musia významnú a rozhodujúcu úlohu zohrať samotní občania. Problémom našej spoločnosti, podobne ako všade inde je to, že politiku si pre seba sprivatizovali rôzni oligarchovia, ktorí bez výhrad plnia úlohy ideológie globálnej moci. Z ich strany neexistuje žiadny záujem, podobne ako zo strany väčšiny politických strán, vytvoriť podmienky pre nastolenie optimálneho systému pre rozhodovanie. Náš štát, aj na čele s ústavnými činiteľmi, sa dôsledne riadi ideológiou globálnej moci, hoci táto ideológia pomáha triede kapitalistov neustále pracovať na odstraňovaní štátnej suverenity, na potieraní národných záujmov a teraz už aj na ničení ľudskej populácie a na jej bezpodmienečnej kontrole a s narušením základných práv a slobôd.

Ideové ovplyvňovanie občanov beží na plný plyn od začiatku spustenia projektu „pandémie“ koronavírusu. Súkromné mediálne skupiny, aj vrátane verejnoprávnej RTVS, sa v tomto doslova vyžívajú a neberú ohľad ani na chvíľu, že demokracia, základné ľudské práva a slobody, či samotná zvrchovanosť štátu, by mali byť každodennosťou v živote spoločnosti. Lyman Bryson, niekedajší profesor Kolumbijskej univerzity, konštatoval: „Urobili sme politických vodcov viac ako kedykoľvek predtým závislými od hlasovania ich prívržencov, vložili sme im však do rúk nástroje, ktorými si môžu súhlas verejnosti vynútiť.“ „Sieť verejných oznamovacích prostriedkov je veľmi široká…Vytrvalý plán oklamať nás sa môže podariť.“ Tí, ktorí presadzujú predčasné voľby do NR SR a nikdy sa bližšie nezaujímajú o faktické podmienky volebného aktu a slobodného výberu reprezentantov občanov, či o to, ako funguje parlament, aký je vzťah medzi výkonnou a zákonodarnou mocou, ako pracuje štátna byrokracia, by si mali zapamätať tieto myšlienky uvedené v knihe „Základy vedeckého komunizmu“:

„Zbraň volebného práva málo pomôže tomu, komu poznanie pravého stavu vecí zatarasila dobre vypočítaná propaganda. Rozhodovať slobodne, bez úvodzoviek, predpokladá predovšetkým práve znalosť, aspoň zhruba verné poznanie javov, na ktoré sa ( volebné ) rozhodnutie vzťahuje. Kto nedospeje k poznaniu pravdy, nedospeje ani k možnosti konať v smere svojich vlastných záujmov, stáva sa obeťou svojej nevedomosti, mení sa na bezmocnú hračku v rukách tých, ktorí sú držiteľmi moci“ ( str. 189 ). Profesor Bryson napísal: „Najlepšou mierou slobody je miera poznatkov. Lebo v týchto dňoch zámerného zatemňovania a mätenia treba znova a znova opakovať, že voľba, ktorú nemôžete uskutočniť, je tá voľba, o ktorej ste nikdy nepočuli. Nevedomosť nie je len puto našej mysle, ale aj reťaz, ktorá zväzuje našu vôľu.“

Je treba si uvedomiť, že verejnosť, samotní občania, nepočuli toho veľa, čo je v skutočnosti demokratický a právny štát v kapitalizme a komu slúži v prvom rade. Rovnako v súčasnosti nepočujeme nič o tom, o čo ide v uplatňovaní globálneho boja proti „pandémii“ koronavírusu, kto za tým v skutočnosti stojí a aké sú jeho ( ich ) záujmy a ciele. Aj pre dnešné pomery je preto aktuálne tvrdenie, ktoré je uvedené v učebnici „Základy vedeckého komunizmu“ z roku 1965: „Štát, ktorý vyrastá na pôde kapitalistického vlastníctva, nech nadobúda akúkoľvek podobu – najideálnejšiu a najdokonalejšiu formálnu demokraciu alebo najhrubšiu fašistickú diktatúru – v skutočnosti je svojou podstatou diktatúrou buržoázie“ ( str. 194 ). Ja namiesto pojmu „buržoázia“ používam pojem „trieda kapitalistov.“ A diktatúra tejto triedy sa už nedá zakryť a ak, tak len preto, že mnohých z nás zahaľuje závoj nevedomosti a neochoty skúmať, čo sa v spoločnosti deje.

Ale možno je najvhodnejšie z tejto triedy vyčleniť všetkých tých, ktorých Donald Tramp, bývalý prezident USA, pomenoval ako „globálne záujmové skupiny.“ A keď som spomenul Donalda Trampa, tak jeho pozíciu možno označiť, že je kapitalista, ale nie je globalista. Existuje zatajený prejav Donalda Trampa na videu z predvolebného obdobia. Podľa neho demokracia v USA je v skutočnosti kontrolovaná malou hŕstkou globálnych záujmových skupín, ktoré systémom manipulujú a systém je zmanipulovaný.

Ďalej citujem: „Naša veľká civilizácia tu v Amerike a celý civilizačný svet sa približujú momentu zúčtovania. Videli sme to vo Veľkej Británií, kde občania zvolili oslobodenie od globálneho vládnutia a globálnych obchodných dohôd, globálneho poňatia imigrácie, ktoré zničilo ich suverenitu a zničilo už mnoho národov. Ale ústredná základňa svetovej moci je tu, v Amerike. A je to naša skorumpovaná politická garnitúra, ktorá je najväčšou hybnou silou v pozadí snahy o radikálnu globalizáciu a získaní prevahy nad pracujúcimi ľuďmi. Ich finančné prostriedky sú praktický neobmedzené. Ich politické prostriedky sú neobmedzené. Ich mediálny vplyv je nezrovnateľný. A v neposlednom rade hĺbka ich nemorálnosti je naprosto neohraničená.“

To, od čoho sa oslobodili občania Veľkej Británie, je aktuálne pre každý členský štát EÚ. K potrebe oslobodenia sa od globálneho vládnutia, globálnych obchodných dohôd a globálneho poňatia imigrácie je potrebné doplniť potrebu oslobodenia sa od globálneho poňatia ochrany zdravia a životov ľudskej populácie ! Radikálna globalizácia vo svete je v poňatí učebnice „Základy vedeckého komunizmu“ otázkou medzinárodných zväzkov buržoázie a ich charakteru. Samotný zväzok tvorí problematiku monopolistickej integrácie. V čase vydania učebnice pojem „globalizácia“ sa nepoužíval. Ten začal byť používaný až od roku 1983 Theodorom Levittom, profesorom Hardvárskej univerzity. Vo Wikipédii sa môžeme dočítať, že globalizácia je proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach. Je ešte jedna interpretácia globalizácie ako pokročilého kapitalizmu. V tomto prípade vraj ide e extrémnu interpretáciu, s čím vôbec nemôžem súhlasiť.

Prečo je potrebné stručne pripomenúť otázky integrácie a globalizácie ? Pretože proklamovaný demokratický a právny štát, ktorý je národným štátom, je svojou podstatou diktatúrou triedy kapitalistov a to znamená, že v takomto prípade na integračných a globalizačných procesoch má významný podiel, ale zároveň je týmito procesmi veľmi negatívne ovplyvňovaný. O tom sa ešte zmienim neskôr. Samotná diktatúra triedy kapitalistov mala až do roku 2020 proklamovanú formu demokratického a právneho štátu. Od roku 2020 sa situácia začala prudko meniť. S rozhodnutiami vládnej moci sa do popredia dostala úloha štátnej byrokracie, ktorá sa rázne pustila do vykonávania politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu.

Pod štátnou byrokraciou sa v tomto prípade rozumie vrstva nevolených, zhora vymenovaných štátnych funkcionárov a úradníkov. Vládna moc a štátna byrokracia spoločnými postupmi bez odporu získali na svoju stranu volených komunálnych politikov a politikov samosprávnych krajov a ich úradnícky aparát. Štátna moc, ktorá s každými voľbami vyrastá a stabilizuje sa na pôde kapitalistického vlastníctva, tak mohla bez odporu zasiahnuť extrémne represívnym spôsobom proti ľudu, obyvateľstvu. Diktatúra proklamovaného demokratického a právneho štátu sa tak postupne zmenila na otvorenú diktatúru najreakčnejších, najimperialistickejších síl globálneho kapitálu a začala napodobňovať niektoré vykynožovacie praktiky fašizmu.

Americký filozof David Schweickart v svojej knihe okrem iného zdôraznil, že dejiny 20. storočia by neboli také krvavé, keby USA boli skutočnou demokraciou. Myslím si, že to isté platí pre samotné Nemecko a že to isté zdôvodnenie ( predpoklad ) platí aj pre dnešok – globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu by nemohla byť pripravená a organizovaná, keby v kapitalizme existovala skutočná demokracia. Trieda kapitalistov sústavne organizuje boje proti niekomu či niečomu. Spomínaný filozof konštatoval, že v mene antikomunizmu vojny, štátne prevraty, utrpenia, teror a zabíjanie pripravili o život prinajmenej toľko ľudí ako Hitler a Stalin.

V súčasnosti táto trieda pripravila a realizuje boj proti „pandémii“ koronavírusu, pričom týmto bojom ovláda každodenný život ľudí a celých národných spoločnosti. Pre triedu kapitalistov tak platí toto konštatovanie, uvedené v učebnici „Základy vedeckého komunizmu“: „Niet prostriedkov, ktorých by sa buržoázia štítila, ak ide o jej moc, o záštitu jej vykorisťovania.“ K tomu, čo sa vo svete a u nás v súčasnosti deje, trieda kapitalistov by nemohla pristúpiť k realizácií svojich plánov bez využitia a zneužitia proklamovaného demokratického a právneho štátu. Práve proklamovaný demokratický a právny štát nás v mene ochrany zdravia a životov častuje totalitnými a fašistickými praktikami. Globálny kapitál pôsobiaci vo svete má vytvorené podmienky pre použitie štátnej moci praktický v globálnom rozsahu. A k tomu využíva v svoj prospech finančné zdroje daňových poplatníkov. V reálnom politickom jazyku to znamená, že obyvateľstvo národných štátov si samo a dobrovoľne financuje boj triedy kapitalistov proti sebe.

Z hľadiska existencie dvoch základných tried v kapitalizme tak jednoznačne ide o nástup otvoreného triedneho násilia triedy kapitalistov proti triede pracujúcich más a ich rodín. To, o čom sa dohadujú a pripravujú zástupcovia triedy kapitalistov každý rok na svojom Svetovom ekonomickom fóre v Davose, čo sa pripravuje na realizáciu v Bruseli a v rámci EÚ, jasne dosvedčuje, že trieda kapitalistov už nemá dostatok síl a záujem vládnuť v rámci pokojnej existencie deklarovaného demokratického a právneho štátu. Preto, napríklad, vznikol plán Veľkého resetu, preto sa organizujú výročné podujatia „Svetového vládneho samitu“, na ktorých sa pripravuje globalistická technokracia, ktorá sa baví o technokratickej budúcnosti ľudstva, rieši sa prechod od kapitalistickej demokracie k technokratickej totalite, v ktorej nie je daný žiadny priestor pre masy a verejný diskurz. Na takýchto svetových vládnych samitoch je veľká pozornosť venovaná presúvaniu rozhodovacích právomoci na nadnárodnú úroveň, dokonca delegovanie represívnych činnosti na súkromný sektor. Čiže čo sa vlastne rieši ? Rieši sa všetko, čo nebude v prospech triedy pracujúcej masy a ich rodín, Rieši sa všetko, čo nemôže a nebude súvisieť s proklamovaným demokratickým a právnym štátom.

Takže je tu otázka pre každého občana národného štátu: máme vládnou mocou a médiami vytvorený strach z koronavírusu a strach z represálií vládnej moci uprednostniť pred všetkými základnými hodnotami ľudského života a skončiť v trvalej diktatúre minoritnej triedy kapitalistov a ich prisluhovačov ?

Proti fašizujúcim tendenciám triedy kapitalistov sa neorganizované obyvateľstvo nevie brániť. Túto situáciu využívajú súkromné mediálne skupiny a naša RTVS, aby každý deň ohlupovali verejnosť tým, že ochranou verejného zdravia a bojom proti koronavírusu dôsledne maskujú nastolený reakčný politický režim. Je zaujímavé, že v učebnici „Základy vedeckého komunizmu“ sa takéto maskovanie spája s poznaním, že reakčný politický režim spája v sebe „…diktátorské metódy vlády s fikciou parlamentarizmu“ ( str. 196 ). A je zaujímavé aj toto poznanie: „Aký režim vládne v súčasnosti vo vyspelých kapitalistických krajinách…závisí v čoraz väčšej miere od rozmachu boja robotníckej triedy, od jej schopnosti sústrediť do boja proti reakcií široký protiimperialistický front“ ( str. 196 ).

Kto chce, môže si namiesto robotníckej triedy dosadiť iný vhodný pojem. Ale to, že treba mať schopnosti sústrediť ľudí do boja proti reakcií zo strany triedy kapitalistov, je neodškriepiteľné aj pre toto obdobie globálneho boja proti „pandémii“ koronavírusu. Rovnako aj potreba vytvorenia širokého protiimperialistického demokratického frontu z obyvateľstva národného štátu je tou správnou radou či poučkou. Takýmito schopnosťami v súčasnosti nedisponuje obyvateľstvo ako trieda pracujúcich más, ale ani politické strany či rôzne neštátne subjekty a iniciatívy. V skutočnosti široký protiimperialistický front je nádejou, ako čeliť fašistickým tendenciám proklamovaného demokratického a právneho štátu, ktorý všetko obyvateľstvo prinútil podriadiť sa nedemokratickému frontu boja proti koronavírusu. Je mi ľúto, že minoritná trieda kapitalistov aj s ich prisluhovačmi nemá s ľudskou populáciou žiadne zľutovanie a že, ako to povedal Donald Tramp, hĺbka ich nemorálnosti je neohraničená. Pokiaľ trieda pracujúcej masy sa nepostará o to, aby za maskou boja proti „pandémii“ koronavírusu boli odhalení skutoční aktéri globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov, dovtedy budú nemorálne stvorenia s maskami anjelov na tvári bez obáv pokračovať vo svojom diele skazy národných štátov a ich obyvateľstva v ústrety založenia nových Pánov Zeme.

Občania Slovenskej republiky nemusia cestovať po svete a hľadať príslušníkov minoritnej triedy kapitalistov. V spoločnosti je potrebné zastaviť taký spoločenský a politický proces, ktorý umožňuje nastoliť vládnu moc, ktorá v zásade zrádza záujmy občanov SR a ktorá je čo najskôr priamo zainteresovaná na podpore záujmov globálnych či nadnárodných síl. Občania SR už môžu pomerne jasne vidieť a rozpoznávať, že celý právny systém výberu zástupcov občanov do štátnych funkcií je nefunkčný, zmanipulovaný, nespravodlivý, založený na vplyve a peniazoch bohatých a mocných z pozadia práve súkromného sektora, vrátane súkromných mediálnych skupín. Som presvedčený, že mimo triedy pracujúcej masy a jej aktívnych zástupcov, sa nikto iný nepostará o to, aby sa zviedol politický boj o záchranu demokratického a právneho štátu a o jeho skvalitnenie v prospech občanov. Potrebujeme viac demokracie k tomu, aby bolo možné politické konanie zamerať na dosiahnutie akejsi rovnováhy v otázke súžitia politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou.

Terajšie obdobie realizovania globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu svedčí práve o tom, že rovnováha politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou neexistovala, pretože práve zásluhou bohatých a mocných vždy bola oslabovaná a v súčasnosti sme sa ocitli v štádiu, keď prevaha minoritnej triedy kapitalistov na politickom javisku každej národnej spoločnosti je absolútna. Politické strany, zastúpené v našom parlamente, túto prevahu nedokážu zrušiť, pretože samotná koalícia v pozícií vládnej moci je sformovaná oligarchami a samotná opozícia je rozpoltená, pretože existencia dvoch sociálno-demokratických krídiel je podozrivá a môže vytvárať falošnú nádej, že novými voľbami nastanú zásadné zmeny k lepšiemu – v skutočný prospech občanov a teda aj v prospech posilnenia suverenity demokratického a právneho štátu.

Falošná nádej sa nikdy zásadne nepremení k lepšiemu, pokiaľ v otázke organizovania globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu sa nenájdu politické, občianske a profesijné subjekty, ktoré otvoria svoje srdcia a svoje morálne a občianske postoje skutočnej pravde o tom, o čo v boji za ochranu zdravia ide. Vládna moc sa musí prestať hrať na štátny kolektív najmúdrejších a najschopnejších lekárov a vedcov medicíny, ktorý všetkých skutočných lekárov, vedcov medicíny, zdravotnícky personál a zdravotnícke zariadenia neúnavne a systematický využíva iba ako svojich povinných prisluhovačov nadnárodných subjektov ako je EÚ, farmaceutický Kartel a v konečnom dôsledku ako prisluhovačov triedy kapitalistov. Podobne, ako všetko obyvateľstvo krajiny bolo nasiaknuté strachom z koronavírusu, tak sa politikom vládnej moci podarilo zaviesť strach do lekárskeho a medicínskeho prostredia, do celého systému poskytovania bežnej zdravotnej starostlivosti. Sám, ako pacient, si všímam, že všetci v oblasti zdravotníctva, podobne ako napríklad v školstve a inde, musia len trpezlivo plniť nekonečné nariadenia a príkazy vládnej moci.

Aby ľudia v každom národnom štáte mali vytvorené prijateľné podmienky pre svoj život, pre svoje rodiny, pre svoje záujmy a potreby, už je potrebné sa konečne zobudiť a uvedomiť si, že trieda kapitalistov ukrýva svoju skutočnú silu a schopnosti v rôznych nadnárodných štruktúrach a korporáciách či nimi spravovaných inštitúciách. Práve demokratický a právny štát, ak bude založený na rovnováhe – kvalitnom súžití politickej rovnosti s materiálnou nerovnosťou, má šancu a povinnosť rôznym nadnárodnými silám vzdorovať tak, aby trieda pracujúcej masy aj s rodinami sa nedostala do výlučne otrockého postavenia vo vzťahu k triede kapitalistov. Za takúto politickú a občiansku rovnováhu v každej národnej spoločnosti je potrebné bojovať, pokiaľ nemáme mať záujem a ochotu snažiť sa o postupné reformy, ktoré môžu viesť, ako kontra projekt, do novej spoločnosti s ekonomickou demokraciou. Zatiaľ sa nemáme z čoho tešiť, pretože sme momentálne v situácie, že naša poddajnosť – ako triedy pracujúcej masy – je nasmerovaná do novodobého otroctva. Realizácie globálnej idey a globálneho príbehu o ochrane zdravia a životov ľudí nie je o skutočnom zdraví. Je to o tej najvyššej, najtvrdšej a najprefíkanejšej politike o tom, ako si chce trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi posilniť svoje bohatstvo a moc nad planétou a ľudskou populáciou.

Demokratický a právny štát, ak má patriť ozaj všetkým skupinám obyvateľstva v národnom štáte – a teda tak triede pracujúcej masy s rodinami ako aj kapitalistom – bude možné zachrániť iba vtedy, ak v politickom, sociálnom-ekonomickom a spoločensko-kultúrnom živote sa podarí vystúpiť z procesov unipolárnej globalizácie a trieda bohatých a mocných bude v záujme spoločného dobra pre všetkých politickými nástrojmi prinútená a pribrzdená hľadať rozumné a spravodlivé riešenia iba pre seba a na úkor absolútnej väčšiny každej národnej spoločnosti. Z tohto dôvodu prvým a rozhodujúcim krokom je z úrovne našej vládnej moci otvorene vypovedať poslušnosť realizovať boj proti „pandémii“ koronavírusu v intenciách globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a celý problém ochrany zdravia a životov ľudí ponechať v rámci systému bežnej zdravotnej starostlivosti na individuálne príbehy a ochrane zdravia každého jednotlivca, založených na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením.

A ako sa v svojej Deklarácií skupina lekárov a medicínskych vedcov, zúčastnených na samite o Globálnom ochorení Covid v Ríme v septembri 2021 vyjadrila, politické zasahovanie do lekárskej praxe a do vzťahu lekár – pacient musí skončiť ! Lekári a všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia mať možnosť slobodne vykonávať umenie a vedu medicíny bez strachu z odplaty, cenzúry, ohovárania alebo disciplinárneho konania, vrátane možnej straty licencie a nemocničných privilégií, straty poistných zmlúv a zásahov zo strany vládnych subjektov a organizácií, ktoré im ešte viac bránia v starostlivosti o pacientov v núdzi. Viac ako kedykoľvek predtým je treba chrániť právo a schopnosť vymieňať si objektívne vedecké poznatky, ktoré podporujú ich chápanie chorôb.

Koniec časti X – záverečnej časti.

Dušan Hirjak