Komu patrí demokratický a právny štát v kapitalizme ? Časť VII.

Ako sa dá odpovedať na diktatúru triedy kapitalistov, ktorá sa presadzuje cez štátnu moc ako nedemokratickú autoritu ?

Obyvateľstvo národných štátov sa razom ocitlo v akomsi novodobom postavení niekdajšieho proletariátu ako námedzných robotníkov, ktorí nevlastnia žiadne výrobné prostriedky a sú nútení predávať svoju pracovnú silu. Novodobé postavenie tak zahŕňa námedzných pracovníkov všetkých možných kategórií, ktorí vlastnia iba svoju pracovnú silu ako aj všetkých tých ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou a zároveň sú vlastníkmi výrobných prostriedkov, ktorých je možné charakterizovať, že patria k strednej vrstve kapitalistickej spoločnosti. Tak vrstva novodobého proletariátu, ako aj stredné vrstvy sa spoločne ocitli na strane pracujúcej triedy, proti ktorým svoju diktatúru nezakryte uplatňuje trieda kapitalistov, zbabelo skrývajúca sa za štátnu moc, s ktorou, podľa nej a spoločenského povedomia, nemá nič spoločného.

Mimoriadne zaujímavým úkazom v dobe „pandémie“ koronavírusu je to, že globálny kapitál cielene útočí na stredné vrstvy, aby ich obral ( zbavil ) miniatúrneho vlastníctva výrobných prostriedkov tým, že im zakazuje tieto prostriedky využívať v ich vlastný prospech. Je neuveriteľné, že trieda kapitalistov nemá žiadne zábrany ničiť stredné vrstvy spoločnosti a tým ich vháňať do postavenia, aby o pomoc mohli žobrať štátnu moc, ktorú skryte ( kapitalisti ) majú v svojich rukách. A kto bude profitovať zo straty ekonomického postavenia strednej vrstvy ? Určite z toho nebude profitovať ani jedna zo sociálnych vrstiev, ktoré je možné zaradiť medzi novodobý pracujúci proletariát. Je jasné, že profitovať z toho môžu iba všetci tí ( či niektorí ), ktorí sú na strane triedy kapitalistov a ich dobrých a spoľahlivých prisluhovačov. Rôzne nadnárodné korporácie predovšetkým.

Nedá sa niekoľkými myšlienkami nezmieniť o inteligencií v kapitalistickej spoločnosti. Najprv je dôležité pripomenúť, že jej podstatným znakom je duševná činnosť, podmienená vzdelaním a súvisiaca s potrebou tohto vzdelania v jednotlivých odvetviach fungovania spoločnosti. Inteligencia je teda veľmi dôležitá sociálna vrstva, od ktorej v mnohom závisí kvalita základnej štruktúry spoločnosti. Vedecká činnosť, akademická činnosť, politická činnosť, výchovno-vzdelávacia činnosť, ekonomický rozvoj, finančníctvo, štátny a samosprávny aparát, justičná činnosť, humanitárne vedy, zdravotnícka starostlivosť, pastoračná činnosť, technologický pokrok a podobne – to všetko si vyžaduje odborne zdatných ľudí aj s ich určitou morálnou charakteristikou. Inteligencia ako sociálna vrstva nie je homogenná, ale z hľadiska svojich ekonomických možnosti či triedno-politických záujmov má svoje vlastné, vnútorné rozčlenenie, ktoré ju uspôsobuje k tomu, že jej časť je spätá s námedzne pracujúcimi, so životom strednej vrstvy alebo bezprostredne spätá s kapitalistami cez rôzne nadnárodné štruktúry a spoločnosti.

Inteligencia ako sociálna vrstva sa dala celkom ľahko a bez odporu využiť a využívať pre potreby presadzovania diktatúry triedy kapitalistov. Z jej radov odpor proti politike organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, až na rôzne malé a významné aktivity, je takmer nebadateľný. Svedčí to o tom, že vplyv personálnej Únie štátnej moci a triedy kapitalistov je na inteligenciu veľmi silný. Rôzne skupiny inteligencie ako sociálnej vrstvy sa stali slúžkou záujmov globálneho kapitálu. Zoberme si napríklad inteligenciu, ktorá pracuje v súkromných mediálnych skupinách. Táto inteligencia zohráva zásadnú úlohu v presadzovaní politiky „pandémie“ koronavírusu, čo znamená, že vytvorila dokonalú atmosféru strachu z koronavírusu, ženie svojimi príspevkami a reklamami obyvateľstvo do masívneho a sústavného testovania a očkovania, má rozhodujúci podiel na šírení poplašných správ, na podpore a propagácií totalitných , autoritatívnych a fašistických praktík spojených s bojom proti koronavírusu.

Táto skupina inteligencie pracuje ruka v ruke s obrovskou skupinou inteligencie v štátnom a samosprávnom aparáte. Štátna moc a súkromné mediálne skupiny tvoria akési „jadro“ veľkej skupiny organizátorov a pomocníkov v presadzovaní diktatúry triedy kapitalistov. Ako na povel a ako jeden človek spoločnými silami presadzujú globálny príbeh o „pandémii“ koronavírusu a majú spoločné a jednotné vysvetlenie tohto príbehu. Inteligencia v štátnom aparáte zabezpečuje, aby sa všetky dôležité rozhodnutia a nariadenia vládnej moci dostali až na úroveň miestnej, lokálnej inteligencie. A tak sú praktikami boja proti „pandémii“ koronavírusu, šíriace sa z úrovne vládnej moci, zahltené všetky vrstvy inteligencie.

Učiteľ, lekár, sudca, advokát, vedúci hospodársky pracovník, verejný činiteľ, politik, profesor, výchovný pracovník, notár a podobne, všetci, až na nesmierne malé výnimky, si z rôznych dôvodov pokladali za potrebné osvojiť globálny príbeh o „pandémii“ koronavírusu a podľa neho usmerňovať a kontrolovať žiakov, študentov, klientov, zamestnancov, pacientov, spotrebiteľov, čitateľov, televíznych divákov a podobne. Pre rôzne vrstvy inteligencie je charakteristické, že prijali bez akýchkoľvek prekážok ( odporu ) vládne vysvetlenie globálneho boja proti „pandémii“ koronavírusu za svoju pracovnú povinnosť, hoci celý príbeh je založený na podvode, pretože nemá nič spoločného so skutočnou vedou v lekárstve a medicíne, nemá nič spoločného s ústavou a právom, nemá nič spoločného so skutočnou potrebou ochrany zdravia a životov ľudí.

Je to ohromujúce, ale praktický veľká väčšina z inteligencie nemá záujem a potrebu šíriť pravdu o tom, čo sa v skutočnosti u nás a vo svete deje. Právo slobody názoru a prejavu sa praktický vytráca a všetci sme nútení k tomu, že máme iba opakovať vysvetlenia vládnej moci a prevládajúce vysvetlenia súkromných médií. Inteligencie, tak na úrovni ústredia ako aj na miestnej, lokálnej úrovni nemá dostatočný záujem pochybovať o pravdivosti a platnosti oficiálnych vysvetlení vládnej moci. Z tohto dôvodu svoj pohľad na boj s „pandémiou“ koronavírusu prijala ako záležitosť verejného zdravia či epidemiológie a preto všelijaké slovné naťahovačky sú organizované tak, že oficiálne vysvetlenia vládnej moci majú byť prijaté a každý musí ( ! ) podľa toho postupovať. Samotní lekári a právnici organizovaný boj proti „nebezpečnému“ vírusu prijímajú ako „nadstavbový nový semester“, potrebný k doplneniu si lekárskych či právnických poznatkov. Takýto „nový semester“ vedie spoločnosť do záhuby, lenže ani to si nedokážu predstaviť a pochopiť, aby sa proti zločinom proti ľudskosti vzopreli.

V skutočnosti je to národná tragédia, pretože mnohí dotknutí intelektuáli v rôznych pracovných pozíciách a spoločenských funkciách iba preukazujú obmedzený spôsob myslenia, stratu emócií, veľké nedostatky v oblasti poznania spoločenských procesov a javov, stratu ľudskosti a dôstojnosti k sebe a iným. Ako zdôraznila vedkyňa Astrid Stucklebergová zo Švajčiarka, ľudia by nemali vytvárať, a pre intelektuálov to platí dvojnásobne, večnú pandémiu, ľudia by nemali byť v neustálom strachu celý život a neprestajne očkovaní. Vedkyňa niečo veľmi zaujímavé prezradila na Dr. A. Fauciho z USA. Ten vraj v roku 2008 uverejnil článok, v ktorom uviedol, že používaním rúšok španielska chrípka zabila viac ľudí ako chrípka samotná.

Vladimír Kvačkov, plukovník ruskej vojenskej rozviedky je presvedčený, že „pandémia“ koronavírusu je strategická operácia. Z tohto dôvodu má byť skúmaná z hľadiska globálnej moci, náboženstva, politických, ekonomických, finančných či národných záujmov. Dovolím si doplniť, že určite si politika boja s „pandémiou“ koronavírusu zaslúži aj veľmi zaujímavé filozofické a sociologické reflexie. Takáto práca, spojená so skúmaním procesov, ktoré sa odohrávajú v dobe covidovej, čaká na inteligenciu z humanitárnych odborov, sústredenej na akademickej úrovni či rôznych inštitúciách a agentúrach. Podľa môjho názoru inteligencia ako spoločenská skupina bola globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu v určitom smere zasiahnutá rovnako ako pracujúce masy a stredná trieda. Na rozdiel od nich však neutrpela také škody, ktoré by ju robili neschopnou plniť si svoje úlohy a poslanie, pretože jej najzákladnejšou úlohou bolo poslúžiť triede kapitalistov. A teda aj samotnej vládnej moci pri presadzovaní globálnej diktatúry.

Veľká väčšina inteligencie sa bez odporu rýchlo stotožnila s tým, ako bolo zmenené jej poslanie pre život v spoločnosti. Zásadná zmena súvisela s tým, že nadobudnuté vzdelanie z oblasti práva, lekárstva a medicíny, politológie, spoločenských vied a podobne už nebolo dôležité, pretože oficiálne vysvetlenie boja proti „pandémii“ koronavírusu si vyžadovalo všetku teóriu a získané skúsenosti prispôsobiť podmienkam diktatúry triedy kapitalistov. Vládna moc určuje, čo je veda, čo je zdravotná starostlivosť, čo je pravda, čo si má myslieť človek o svojom zdraví, čo je sloboda, čo je právo a podobne.

Bolo potrebné zmeniť správanie sa a morálny postoj veľkej časti inteligencie. A to sa ponerizovaným ( zlom nasiaknutých ) ľuďom v prostredí vládnej moci podarilo dosiahnuť. Vyzerá to tak, že zlo bez námahy prinútilo dobrých ľudí konať zlo – dopúšťať sa zločinov proti ľudskosti. Alebo dobrí ľudia z radov inteligencie neboli až takí dobrí a mali v sebe dostatočne ukryté „engramy“ svojho zla, ktoré boli prebudené k životu v určitom okamihu ? V každom prípade odpoveď na túto otázku súvisí s filozofickou a politickou charakteristikou určitej zmeny, súvisiacej s prechodom od demokratického a právneho štátu k autoritárskemu a totalitnému štátu s fašistickými prvkami a teda súvisí s nastolením diktatúry triedy kapitalistov.

Môžem to napísať aj z pohľadu marxizmu či vedeckého komunizmu. Ide o toto tvrdenie: buržoázny štát, ak sa vytvoria vhodné podmienky, nemá problém prejsť z proklamovanej formy demokratického a právneho štátu na praktiky totalitarizmu a fašistickej diktatúry, pretože prostredie globálneho kapitalizmu to v svojej podstate umožňuje. Citujem: „Imperializmus splodil fašizmus – režim politického teroru a táborov smrti. Všade, kde sa mu darí, útočí na demokratické práva a slobody, obmedzuje ľudskú dôstojnosť a pestuje rasizmus“ ( učebnica Vedeckého komunizmu, str. 105 ). Koľko pravdy sa skrýva v tomto citáte ? Pozrime sa na niekoľko príkladov, ktoré súvisia s neustálymi rozhodnutiami vládnej moci, aby sa obyvateľstvo SR neustále, systematický podrobovalo protiepidemickým opatreniam proti „pandémii“ koronavírusu, ktoré v skutočnosti znamenajú, že ide o už dávnejšie vysnívaný spôsob nastolenia zdravotníckej diktatúry.

Niekoľko príkladov si dovolím uviesť z článku „Stredovek v talári moderného strihu“, ktorý napísal Ján Drgonec a ktorý bol uverejnený v časopise Zem a vek, august 2021. Našej verejnosti je známy prípad, ktorý sa týka „protiepidemických“ opatrení vládnej moci. Ide o sudcu Okresného sudu Zvolen JUDr. Dalibora Miľana, ktorý odmietol plniť príkazy predsedníčky OS nasadiť si respirátor na dýchacie cesty. Predsedníčka sudu privolala políciu a dala sudcu vykázať z budovy sudu. Tento prípad je veľmi poučný, pretože sa týka každého obyvateľa SR a ktorý zároveň ukazuje, ako nastolená diktatúra triedy kapitalistov vyzerá v praxi a na čom je založená.

Sudca Dalibor Miľan odmietol plniť „protiepidemické“ opatrenia vládnej moci, pretože nepojednával s použitím prostriedku na prekrytie dýchacích ciest. Z tohto dôvodu na návrh predsedníčky OS Súdna rada SR na svojom zasadaní dňa 18.6.2021 dočasne pozastavila výkon funkcie sudcu Dalibora Miľana. Podľa predsedu Súdnej rady sudca nie je ochotný podriadiť sa právu. Autor článku Ján Drgonec však ukázal, a celkom jasne, ako je to s právom. Citujem: „Právna zodpovednosť v každej forme sa vždy a výlučne zakladá na porušení právnej povinnosti, výslovne uloženej zákonom, nie dotvorenej odvážnym výkladom ktoréhokoľvek významného muža vo funkcií.“

Na našej úrovni ( vnútornej ) želanie predsedu Súdnej rady SR je porušením povinnosti uloženej zákonom. Z môjho pohľadu takýto postup pre vládnu moc bol nadiktovaný z nadnárodnej úrovne. Právna zodpovednosť a právna povinnosť patria k sebe. Mali by to ovládať všetci tí inteligenti, ktorí z pozície svojej špecifickej moci kontrolujú a teda buzerujú celý národ. Tvrdenie Jána Drgonca sa nedá nikým a ničím vyvrátiť. Znamená to, že ide o odbornú a pracovnú nespôsobilosť na výkon rôznych pracovných pozícií a rolí ? Ak by išlo o kladnú odpoveď, tak by sme mohli celkom otvorene a sebakritický tvrdiť, že sme národ hlupákov, pretože nám to potvrdzuje inteligencia. Pán Ján Drgonec má pravdu, keď v článku konštatoval: „Hlupáci rozhodujú, čo je právne a správne.“ A ja k tomu si dovolím dodať, že my, obyvateľstvo SR, ich v tomto rozhodovaní podporujeme, pretože máme, okrem schopnosti rešpektovať hlúposť, ešte aj dostatok schopnosti prejavovať strach z možných represií.

Spoločnými silami zlom nasiaknutých ľudí a obyčajných dobrých ( a naivných ) ľudí sme v našej spoločnosti dosiahli „uctihodný“ výsledok: všetci tí, čo svojimi nariadeniami, príkazmi a usmerneniami porušujú právo, chcú kontrolovať a postihovať všetkých tých, ktorí právo, aspoň z hĺbky zdravého rozumu, dokážu rešpektovať !!! Čo teda majú robiť občania vo vzťahu k ponerizovaným politickým a nepolitickým štruktúram ? Jednoduchým riešením je ignorovať ich príkazy a želania priamo v teréne – v bežnom živote. Načo protestovať na nejakých zhromaždeniach a čakať na zmilovanie hlupákov zlom nasiaknutých !

Ján Drgonec ďalej uviedol: „Povinnosť prekrytia dýchacích ciest v právnom poriadku SR neexistuje.“ Toto je veľmi významné konštatovanie, ktoré nikto nerešpektuje z tých, ktorí si zmysleli takúto povinnosť nariaďovať. A keď náš právny systém povinnosť prekrytia dýchacích ciest neobsahuje, tak Ján Drgonec upozornil, že sa takáto povinnosť nenachádza ani v zákone NR SR číslo 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia. Je preto potrebné domnievať sa, že časť inteligencie, ktorá v rozpore s právnym poriadkom nariaďuje iným povinnosti, nie je schopná zvládnuť ani to, aby si prečítala a správne pochopila § 48 ods.4, písm. r) uvedeného zákona ?

Ján Drgonec v súvislosti so zákonom NR SR č. 126/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zdôraznil, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby biologické faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Zamestnávateľ, citujem: „…je povinný zabezpečiť zdravé pracovné podmienky a prostredie, vrátane nekladenia prekážok na biologické a fyziologické potreby zamestnanca. Dýchanie je biologická potreba človeka, ktorá stojí na prvej priorite jeho potrieb…“ A skutočnosť ? Môžem sa domnievať, že všetci zamestnávatelia na území SR nariaďujú prekrytie dýchacích ciest a teda kladú prekážky na biologické a fyziologické potreby svojich zamestnancov. Dopúšťajú sa teda nezákonnej činnosti, niektorí tým, že zneužívajú právomoci verejného činiteľa, či tým, že robia nátlak na zamestnancov, cestujúcich, pacientov, klientov, spotrebiteľov, žiakov, študentov, dôchodcov a podobne. Dokonca toto sa praktizuje priamo v Národnej rade SR, kde si zákony, ktoré schvália, majú medzi prvými ctiť a rešpektovať !!!

Tým, čo je nariaďované prekrytie dýchacích ciest, tak tí to musia rešpektovať pod ťarchou uloženia pokuty, vyhodenia zo zamestnania, vylúčenia z prepravy osôb a tak ďalej. Tí, ktorým sa nariaďuje plnenie povinnosti prekrytia dýchacích ciest, tak tí neporušili žiadnu právnu povinnosť. Aj napriek tomu majú strach a neochotu brániť sa proti tým, ktorí vyžadujú prekrytie dýchacích ciest ako právnej zodpovednosti, ktorá sa nezakladá na právnej povinnosti. Dýchanie ako biologická a fyziologická potreba sa plošne v celej spoločnosti obmedzila a obmedzuje. Je zarážajúce, že my, občania ako ľudské bytosti, sa proti obmedzovaniu dýchania vôbec nebránime. K našej vlastnej obrane nepotrebujeme nič, iba sebavedomé zložiť rúško a dýchať voľne a slobodne !!!

Tí, čo sa zaslúžili o presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu, tak tí istí ľudia, zlom nasiaknutí, obyvateľstvu nanútili, že na jeho strach najlepšie funguje povinnosť prekrytia dýchacích ciest. Neustále je verejnosti masírované vedomie, že sa ľudské bytosti majú vzájomne rešpektovať a že najlepším prejavom rešpektovania sa je prekrytie dýchacích ciest. Človek so zdravým rozumom to nemôže vymyslieť, ale je priam záhadou, prečo ľudia so zdravým rozumom obmedzovanie svojej biologickej a fyziologickej potreby akceptujú. Akceptácia obmedzovania biologickej a fyziologickej potreby je zároveň akceptáciou všetkých tých skutkov, ktoré súvisia s „pandémiou“ koronavírusu a nie sú založené na uplatňovaní práva a ani skutočnej vedy.

Citujem Jána Drgonca: „Predsedníčka súdu, okresného či krajského, ktorá sa domáha upustenia sudcu od uplatňovania práva s odôvodnením, že tak má urobiť, aby prekročil právny rozmer opatrení úradu kvôli strachu obyvateľstva z akéhokoľvek iného dôvodu ako zo strachu pred zrušením právneho štátu, je dôvodom na odvolanie z funkcie v každom štáte, ktorý nepredstiera, že je právnym štátom. “ Čo z toho vyplýva ? Vládna moc plní v rámci „pandémie“ koronavírusu veľmi dôležitú – z pohľadu triedy kapitalistov – strategickú úlohu. Všetky opatrenia, ktoré súvisia s plnením strategickej úlohy zo strany vládnej moci, nesmú byť dôvodom pre uplatňovanie práva. A to bolo aj dôvodom, prečo Súdna rada SR pozastavila výkon funkcie sudcu Daliborovi Miľanovi.

Ján Drgonec má pravdu, keď tvrdí, že neposlušnosť a zdravý rozum môžu zachrániť celý štát. Citujem: „Sudca Miľan splnil ústavný príkaz pre výklad a uplatňovanie prameňov všetkého práva na Slovensku. Tak ako on je podľa ústavy povinný postupovať každý sudca, každý úradník. Ba aj každý poslanec, ktorý inak považuje za samozrejme, že má dodržiavať iba povely svojho svedomia. Nebezpečenstvo Miľanovho správania spočíva v hrozbe, že sa odtrhne lavína. V tom, že s odkazom na jeho vzor prestanú sudcovia a úradníci dodržiavať vyhlášky hlavného hygienika SR nezlúčiteľné s ústavou. V tom, že neposlušnosť a zdravý rozum zachvátia celý štát.“ Z tohto dôvodu rozhodnutie Súdnej rady SR je „protiepidemickým“ opatrením, aby sa neposlušnosť nerozšírila po celom území SR.

Mimochodom, všetci si pamätáme na protesty, ktoré boli organizované pod heslom „Za slušné Slovensko !“ Bolo to iba náhodne zvolené heslo, alebo už vtedy toto heslo malo v skutočnosti znamenať určitý vzdelávací a výchovný cieľ ? Veď oddaný prístup obyvateľstva k noseniu rúšok, testovaniu a očkovaniu – to je o slušnosti, vyžadovanej z úrovne vládnej moci. Rozhodnutie súdnej rady je varovaním pre ďalších sudcov, ktorí by sa chceli vydať v šľapajách sudcu Miľana. V súčasnom období teda ide o to, kto z koho: či vládna moc dokáže udržať poslušnosť obyvateľstva tak, aby splnila všetky podmienky nastolenej diktatúry triedy kapitalistov alebo občania v záujme svojich biologických a fyziologických potrieb, svojich ľudských práv a slobôd sa vzdajú strachu z „pandémie“ koronavírusu a zo štátnej moci a prejavia svoju neposlušnosť a zdravý rozum tým, že sa primeraným spôsobom zorganizujú a postavia proti nastoľovaniu a rešpektovaniu ( akceptácií ) neprávnych povinnosti.

Koniec časti VII.

Pokračovanie v časti VIII.

Dušan Hirjak