Komu patrí demokratický a právny štát v kapitalizme ? Časť II.

V dokumente GPMB – Globálnej rady pre sledovanie pripravenosti „Svet v ohrození“ vo väčšine zo siedmich bodov, čo je potrebné urobiť, je otázka financií na prvom mieste. Je priam neuveriteľné, že tí, čo v tejto svojej Rade reprezentujú bohatých a mocných, určujú národným predstaviteľom, čo všetko musia urobiť a na prvom mieste je zabezpečovanie dostatočného množstva peňazí pre celospoločenské financovanie pripravenosti každej spoločnosti na boj proti nebezpečnému patogénu a na organizovanie simulačných cvičení. Ako sa dá z textu dokumentu pochopiť, nebude postačovať financovanie zo štátnych rozpočtov. Musia existovať finančné dary od rôznych darcov. Ale ani tu sa spôsob nadobudnutia finančných zdrojov nekončí. Banky sa musia pripraviť na to, že budú potrebné úvery, ktoré bude niekto splácať.

Na ukážku pozrime sa, čo GPMB od predstaviteľov národných vlád požaduje.

Napríklad v bode 3 je takéto usmernenie: všetky krajiny musia vybudovať silný systém. Hlavy štátov musia ustanoviť vysoko postaveného dozorcu, ktorý bude mať patričnú autoritu a politickú zodpovednosť, aby mohol viesť celú vládu a celú ľudskú spoločnosť štátu a mohol bez námahy realizovať mnoho dielne simulačné cvičenia za tým účelom, aby udržiaval všetkých v stave pripravenosti.

V bode 4 sa zdôrazňuje: krajiny, darcovia a mnohostranné inštitúcie musia byť pripravení na to najhoršie. Takýto rýchlo sa šíriaci patogén vyžaduje prídavné požiadavky na prípravu. Darcovia a mnohostranné inštitúcie musia zaistiť dostatočné finančné zdroje na vývoj nových očkovaní a liečiv, antivírusové prostriedky a iné potrebné farmaceutické nutnosti.

V bode 5 je uvedené, že finančné inštitúcie musia spojiť pripravenosť s plánovaním finančného rizika. Medzinárodný finančný fond spolu so Svetovou bankou musia nutne obnoviť ich snahu a pridať pripravenosť do ekonomického rizika a inštitučného zhodnotenia. Treba doplňovať financie pre Spoločnosť pre medzinárodný vývoj, ktorá patrí pod Svetovú banku. Rovnako aj pre Globálny fond za účelom boja proti AIDS, tuberkulóze a malárií. Tiež doplňovanie financií pre GAVI musí obsahovať presné záväzky vo vzťahu k pripravenosti.

V bode 6 sa zdôrazňuje: darcovia, ktorí podporujú vývoj, musia vytvoriť popudy a zvýšiť dary na pripravenosť. Darcovia, medzinárodné finančné inštitúcie, globálne fondy a filantropi musia zvýšiť darované dávky na úkor tých najchudších a najviac postihnutých krajín.

V bode 7 sa stanovuje, že OSN musí zosilniť svoj koordinačný mechanizmus. Generálny sekretariát OSN spolu s WHO a Kanceláriou pre koordináciu humanitárnych záležitosti musí zosilniť koordináciu v rôznych krajinách a tiež zdravotné a humanitárne núdzové súvislosti tým, že zaručí zreteľnú úlohu a zodpovednosť OSN po celom svete a zvýrazní celosvetové vedenie OSN za účelom pripravenosti, vrátane použitia simulačných cvičení.

V duchu uvedeného dokumentu sa aj postupuje. EÚ v spolupráci s WHO a Globál Fund už 4.mája 2020 zorganizovala medzinárodnú konferenciu s názvom „Koronavírusová globálna odozva“, v rámci ktorej bolo vyzbieraných ( ako dar ) okolo 8 miliárd eur. „A komu bol poskytnutý tento dar ? Oficiálne boli uvedené tieto útvary farmaceutického Kartelu či inštitúcie OSN: CEPI – výroba očkovania, GAVI – rozdelenie očkovania po svete, Terapeutický Akcelerátor – na výrobu liekov, FIND – Nadácia pre vylepšenie prognóz, Globálny fond, WHO, UNITAID.

V predchádzajúcom bode som zdôraznil, že „pandémia“ koronavírusu je politicko-spoločenský experiment, ktorý je spojený s proklamovanou ochranou zdravia a životov obyvateľstva národných štátov a že tento experiment je využiteľný nielen pre farmaceutický Kartel, ale aj ďalšie nadnárodné korporácie, inštitúcie, úrady, ktorých existencia a fungovanie súvisí s „Triedou 1%,“ respektíve s globálnym kapitálom. Potvrdenie tejto mojej tézy nachádzam v činnosti EÚ, ktorá „pandémiu“ koronavírusu dôsledne využila na posilnenie svojich pozícií a tým aj naplnenia svojich ambícií a na ďalšie oslabenie suverenity členských štátov. To, že EÚ v Európe plní rozhodujúcu úlohu v zabezpečovaní testovania a vakcinácie obyvateľstva členských štátov, je známe a nedá sa zatajiť. Rovnako je známe, že všetky svoje sily venuje tomu, aby obyvateľstvo v rámci ňou presadzovanej globálnej ( zdravotníckej ) diktatúry bolo vybavené Covid pasmi ako podmienky zavedenia digitálnej identity. Nech si teda čitateľ postaví otázku, koľko politických parlamentných strán tvrdo kritizuje EÚ a pokladá túto mocnosť za jedného z hlavných vinníkov organizovania globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ?

Bohatí a mocní, ktorí sa každoročne stretávajú v Davose na Svetovom ekonomickom fóre, si pretlačili, že svet musí zažiť ich Veľký reset. A tak urobili všetko potrebné k tomu, aby obyvateľstvo národných štátov uverilo vo vysokú efektivitu ich diktátorsko – medicínskeho zásahu, že zničenie nebezpečného patogénu a ochrana zdravia a životov nie je možná v rámci zabezpečenia bežnej zdravotnej starostlivosti, ale si vyžaduje silné uzatváranie ľudí do ich domovov, obmedzovanie prevádzok rôznych firiem, obmedzovanie či zastavenie rôznych živnosti, rapidne obmedzenie sociálneho, kultúrneho a spoločenského života, deformovanie či ničenie vzdelávacieho systému, nevyhnutné potláčanie ústavných práv a slobôd ľudí, zmeny v organizácií práce zdravotníckych zariadení a celej odbornej lekárskej komunity a zdravotníckych pracovníkov. A zase – nech si čitateľ položí otázku, ktoré parlamentné politické strany či strany mimo nich reagovalo na plán Veľkého resetu či vôbec tento plán kritizovalo. Je ticho, tichučko, akoby sa vo svete nič zlého nedialo.

V zmysle dokumentu „Svet v ohrození“ išlo o to, aby každá národná vláda svojimi mocenskými prostriedkami prinútila všetko obyvateľstvo krajiny k bezpodmienečnej spolupráci v boji proti „pandémii“ koronavírusu. A aby tomuto boju, tejto spolupráci boli prispôsobené ich individuálne životy a samotné kolektívne formy spolupráce. Takéto prinútenie k zjednoteniu sa obyvateľstva na jednom jedinom základe ( pandémii koronavírusu ) nemožno nazvať inak ako fašistickou diktatúrou. Aj preto sa dávajú počuť prisluhovači EÚ či jej politickí predstavitelia, že dnes čelíme dlhodobo najväčšej hospodárskej kríze ! Najprv bolo potrebné rozvrátiť určitú časť ekonomického systému kapitalizmu tak, aby to neškodilo dnešným nadnárodným korporáciám a následne na týchto ruinách naštartovať prechod na uhlíkovú neutralitu, zavádzanie moderných technológií, automatizáciu, digitalizáciu, podporovať zručnosti v informačných technológiách a tak ďalej.

Boli vymyslené kroky, ktoré sa majú zrealizovať tak, aby pomohli reštartovať európsku ekonomiku a zároveň motivovať kapitalistickú ekonomiku k potrebným reformám. Bruselskou administratívou, ktorá slúži Európskej komisií, bol vymyslený nový finančný nástroj, ktorý dostal názov Fond obnovy. Tento nástroj bol vymyslený a schválený preto, aby vraj bol dôslednou reakciou EÚ na koronavírus. Tento Fond obnovy absolútne zvýhodňuje nadnárodné korporácie a teda globálny kapitál a jeho predstaviteľov. V čom vidím toto zvýhodňovanie ? Veľmi jasne to vysvetlil europoslanec Robert Hajšel v rozhovore pre denník Pravda ešte dňa 25.júla 2020. Z jeho odpovede na položenú otázku jasne vyplýva, že Fond obnovy je nástrojom EÚ budúcej generácie a je založený na požičiavaní si peňazí na svetových kapitalistických trhoch. Požičiavať bude Európska komisia. Pôžičky budú splácať členské štáty EÚ od roku 2028 počas ďalších 30 rokov.

Je to teda ďalšie zadlžovanie sa členských štátov, okrem ich vnútorného zadlžovania sa. Čitateľ si vie predstaviť, kto bude profitovať z tohto nesmierne veľkého zadlženia sa, keďže celkovo pôjde o 750,- miliárd eur. Naše deti a naše vnúčatá čaká ťažká budúcnosť, pretože vláda SR na nich, už len preto, že existujú, uvalila finančnú ťarchu v sume 8,- miliárd eur a k tomu bude potrebné splácať aj úroky. A v prípade platobnej neschopnosti nás budú čakať riešenie, ako to urobila EÚ s Gréckom. Z prípadu zadlženosti Grécka sme sa nepoučili, pretože vôľa zaviazať sa k novým dlhom vychádza z Bruselu, pretože „pandémia“ koronavírusu…

Treba zdôrazniť, že Fond obnovy je diabolským nástrojom, ktorý s výhovorkou na koronavírus prinesie obyvateľom členských štátov EÚ len utrpenie, pretože z ich daní budú občania prispievať k významnej podpore globálneho trhu a globálneho kapitálu, aby sa nerovnosť medzi extrémne bohatými a extrémne chudobnými podstatne zvýšila. Európska komisia v mene Európskej únie bude požičiavať peniaze, ktoré jej budú s radosťou poskytnuté, aby sa vytvoril nový európsky dlh, ktorý budú splácať členské štáty z daní poplatníkov. Toto môžu vymyslieť len tvrdí kapitalisti. Vďaka založeniu Fondu obnovy obyvateľstvu národných štátov navýšia daňové povinnosti zavedením európskych daní. Z toho všetkého vyplýva, že použitím Fondu obnovy:

a) výrazne narastie zadlženosť štátu na neúnosnú mieru,

b) Brusel si k sebe ešte pevnejšie pripútal členské štáty, aby stratili ďalšiu časť suverenity a aby bolo z koho „piť krv“,

c) vytvorenie európskeho dlhu a zavedenie európskych daní sa urobí podstatný krok k vyhláseniu európskeho super štátu, z ktorého nebude úniku. Francúzsko a Nemecko sa na potrebe politickej Únie už dávnejšie dohodli a súčasní opoziční aktivisti im v tom veľmi významne sekundujú.

Z problematiky súvisiacej s ustanovením Fondu obnovy vyplýva, že vláda SR nezvládla svoj vzťah k EÚ, pretože sa bez akéhokoľvek verejného rozumu nekritický prispôsobila všetkým jej iniciatívam a rozhodnutiam. Pravdu má Peter Sak, autor článku s názvom „Kompetencie politikov a ľudí“, keď ešte v roku 2016 zdôraznil, ako funguje EÚ. Citujem: „Systém funguje jednosmerne. Z Bruselu sa valia na európske národy príkazy, zákazy, zákony, zásadné strategické rozhodnutia pre ďalšiu existenciu jednotlivých národov, ale v opačnom smere je cesta uzatvorená.“ Ak ide o prijímanie zásadných strategických rozhodnutí, tak za niekoľko posledných rokov si dovolím spomenúť dve z nich. Najprv to bolo rozhodnutie prijať globálnu politiku vakcinácie obyvateľstva Európy a pre jeho globálnu ochranu zdravia a životov. Keď sa podarilo túto politiku implementovať do života každého členského štátu EÚ, tak bolo prijaté rozhodnutie ustanoviť Fond obnovy, pretože členské štáty vraj musia obnoviť to, čo bolo „pandémiou“ koronavírusu zničené !!!

V skutočnosti o žiadnu obnovu nepôjde, pretože najskôr bude potrebné financovať všetky tie záležitosti, ktoré pre svoje záujmy potrebujú dôležité nadnárodné korporácie. Čo je najdôležitejšie na vzťahu EÚ a členských štátov EÚ ? To najdôležitejšie na tomto vzťahu ( nadradenosti a podriadenosti ) v našom prípade je to, že tak EÚ ako aj národná vláda vylučujú z politických procesov občanov členského štátu a samotné občianske a politické slobody sa nemôžu žiadnym spôsobom naplniť. Podľa mňa rozhodujúcu zodpovednosť za vylučovanie občanov štátu z politických procesov má národná vláda SR.

Tak, ako som sa už zmienil v tomto článku, vláda SR neurobila v prípade globálneho príbehu o „pandémii“ koronavírusu nič, aby otvorene informovala o tom obyvateľov SR a otvorila verejný diskurz, ako bude národná spoločnosť spoločne postupovať. Zapojenie občanov do politického konania, spojeného s uvedenou globálnou politikou, vláda SR nepovažovala za potrebné, pretože všetko je jasné, ak ide o zdravie ! Lenže ono to v skutočnosti nebolo a ani do teraz nie je jasné, pretože veľmi veľa ľudí na základe mlčanlivosti vlády SR je presvedčených, že v tom nie je žiadny podvod či koristnícky záujem.

V tomto prvom prípade mnou uvedeného strategického rozhodnutia mohli občania na základe pravdivých informácií a reálneho popisu existujúceho globálneho plánu o „pandémii“ koronavírusu v rámci ich zapojenia sa do politického procesu, zohrať veľmi dôležitú úlohu. Naša ochrana zdravia a životov mohla ostať v kompetencií zabezpečenia bežnej zdravotnej starostlivosti, založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Týmto spôsobom zabezpečovaná ochrana zdravia by nenútila samotných politikov, vládnu moc a ich „odborných“ prisluhovačov pod zástavou práve ochrany zdravia a životov ľudí ničiť jej ekonomiku, sociálne, kultúrne, spoločenské, vzdelávacie prostredie. A čo je dôležité, štát ny nemusel míňať na nezmyselný boj s koronavírusom miliardy eur a naveky sa zadlžovať.

Keďže takýmto spôsobom sa to neudialo a vláda SR do politického procesu nezapojila občanov ako základu štátnej moci, bolo možné spustiť prípravu a schválenie Fondu obnovy, o ktorom som sa už zmienil. Prípad Fondu obnovy jasne svedčí o tom, že vláda SR v náväznosti na prvý spomínaný strategický dokument, si neplnila svoje poslanie a svoju úlohu a zase bez odporu prijala spoluprácu na jeho príprave a schváleniu. A zase došlo k tomu istému postupu: vládna moc vylúčila z politického procesu potrebného v rámci politického konania občanov SR, našla si svoje zdôvodnenia tohto svojho postupu. Keďže je potrebné obnoviť život spoločnosti po škodách, ktoré napáchal koronavírus, tak sa automatický musíme ešte viacej zadlžiť.

Vláda SR sa zaviazala určitým dielom brať zodpovednosť za vytvorený európsky dlh a uvrhla SR do ďalších dlhov v budúcnosti a to všetko bez vedomia a súhlasu občanov SR. Tento súhlas, respektíve nesúhlas bol a je veľmi potrebný, pretože nový finančný nástroj má v skutočnosti len málo spoločného s nebezpečným patogénom. V skutočnosti Fond obnovy má do činenia s tým, že vláda SR sa nebude brániť pred zavedením európskych daní a proti záverečnému kroku – ustanoveniu európskej federácie a teda európskeho super štátu. K týmto záležitostiam nesmie vláda SR prikročiť bez rozhodnutia občanov v referendách !!! V skutočne demokratickom a právnom štáte Fond obnovy by nemohol byť prijatý, pretože by nebolo možné presadiť argument súvisiaci s tým, že ekonomika štátu má byť odolná proti takému ochoreniu, ktoré ako známe ochorenie bolo premenované na Covid – 19.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že ekonomiku SR zničilo ochorenie Covid – 19 či „pandémia“ koronavírusu, ale existujú jasné dôkazy o tom, že ekonomiku zničili a ničia tí politici, ktorí boli či sú pri moci a verejne a bez hanby slúžia cudzím záujmom.

Je to presne v duchu záverov ostatného Svetového vládneho samitu v Dubaji, ktorý mal za úlohu stanoviť agendu pre nasledujúcu generáciu vlád s dôrazom na využívanie inovácií a technológií v záujme riešenia výziev, ktoré stoja pred ľudstvom. Ide v podstate o globalistickú technokráciu a projekty, v ktorých nie je žiadne miesto pre masy, žiadny verejný diskurz. Podľa dokumentov samitu, od riadiacich štruktúr na národnej úrovni sa očakáva chladný a neosobný manažérsky prístup k potlačeniu nepokojov a vzbúr a presúvanie rozhodovacích právomoci na nadnárodnú úroveň. Dokonca sa uvažuje o delegovaní represívnych činnosti na súkromný sektor. Prechod od demokracie k technokratickej spoločnosti – totalite sa má zabezpečovať zavádzaním umelej inteligencie do riadiacich mechanizmov.

Áno, politici bez kontroly, vplyvov a súhlasu občanov predstavujú pre obyvateľstvo národného štátu a ľudskú civilizáciu veľkú hrozbu. Politici kričia aj so skorumpovanými médiami: Tu je koronavírus, nepriateľ, zničme ho ! Je to presne v tom duchu, ako keď zlodej kričí – Chyťte zlodeja ! Politici sú v dnešnej dobe hlavnou hrozbou, pretože svoju úlohu byť zástupcom občanov zamenili za službu predstaviteľov globálneho kapitálu a rôznych nadnárodných spoločnosti.

„Pandémia“ koronavírusu nám nezničila životy deti, mládeže, študentov, ale zničila nám ako celok školstvo, celý jeho školský systém. Na štadiónoch, v divadlách, kinách, futbalových ihriskách, vo výrobných halách, na družstevných lánoch, v právnických kanceláriách, v obchodoch, kozmetických salónoch, v prírode, vo vlakoch, v kostoloch, v autobusoch, na verejných priestoroch, námestiach, na cintorínoch a podobne nám od koronavírusu nehynuli masy ľudí, ale pre všetkých vládna moc upravila režim života a práce podľa globálneho plánu o nebezpečnom patogéne. Všetci musíme kvôli svojmu zdraviu prijímať iba to, čo nám ponúka EÚ, vládna moc a farmaceutický Kartel. Pod neustálym tlakom vládnej a mediálnej propagandy si verejnosť akosi nemá čas uvedomiť, že zdravie každého ľudského jedinca sa zabezpečuje iným spôsobom, rovnako, ako si každý z nás svoje zdravotné problémy rieši v rámci personálneho vzťahu s lekárom a klinického vyšetrenia.

Dostavám sa tak naspäť k problematike referenda a vyhlásenia predčasných parlamentných volieb. Ak sa vláda SR nepostavila proti globálnemu plánu „pandémie“ koronavírusu a vedome prijala na svoje plecia a do svojej pôsobnosti všetky vopred zadefinované úlohy, potom občania majú právo takúto politiku vlády kritizovať, požadovať nápravu, respektíve žiadať, aby podala demisiu. Vláda SR sa v našom prípade sama nevzdá a preto organizátori petície pochopili, že je potrebné vyvolať referendum k skráteniu volebného obdobia. Politické strany, ktoré petíciu zrealizovali, predpokladajú, že v nových voľbách do NR SR získajú viacej dôvery od občanov a hlasy voličov môžu rozhodovať o tom, že im bude daná príležitosť dostať do svojich rúk moc štátu. Ak by došlo k takejto zmene, máme nádej, že zmena vládnej moci bude v prospech občanov SR a v prospech nášho národného štátu ? Veľkú nádej na prospešnú zmenu nemáme ! Prečo ?

1. Nikto sa nestará o zásadnú zmenu zákona o voľbách do NR SR, ktorý by nebol v prospech oligarchov, ale v prospech občanov SR. Tak, ako som už uviedol, zo zákona sa musí vypustiť klauzula o hranici volebného úspechu a zákon samotný by mal byť schválený aj s podporou občanov v referende.

2. Nie je možné dôverovať tým politickým stranám, ktoré doteraz boli vo vládnej koalícií, pretože ich rozhodnutia zásadného charakteru boli proti štátnej suverenite SR a žiadna z nich neakceptovala občanov ako politickú silu, ktorá má ústavné práva a teda aj politické práva.

3. Skutočná zmena po voľbách do NR SR bude možná iba vtedy, ak bude už vopred jasné, že súčasná opozícia a aj mimoparlamentné strany sa zhodnú na tom, že bude potrebné ako prvé opatrenie novej vlády s okamžitou platnosťou ukončiť účasť SR v globálnom pláne „pandémie“ koronavírusu a zároveň prijať opatrenia na plné obnovenie bežnej zdravotnej starostlivosti, založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým ošetrením. Ukončenie účasti SR v globálnom pláne „pandémie“ koronavírusu zároveň bude dôvodom, aby vláda SR odstúpila od Plánu obnovy. To všetko sa musí udiať, samozrejme, za účasti občanov a ich súhlasu. Sú na takéto niečo naše politické strany pripravené ?

V skutočnosti nejde o nič iné, iba o to zastaviť proces rozkladu každej národnej spoločnosti v prospech nadnárodných korporácií, ktoré sa už dávnejšie zahrávajú s myšlienkou nahradiť organizáciu občanov pod štátnou mocou mocou súkromných nadnárodných štruktúr. Vláda SR nesmie ďalej podporovať a realizovať globálny plán „pandémie“ koronavírusu, pretože je to plán bohatých a mocných, ktorí sa spoločne združili k tomu, aby začali presadzovať svoje záujmy a svoje zámery. Tieto ich plány a zámery sa najskôr dotýkajú petrochemického a farmaceutického Kartelu a ďalších novodobých technologických a nadnárodných spoločnosti, nie sú skryté pred verejnosťou a dá sa im porozumieť.

To, čo v skutočnosti je skryté a nesmie sa na na verejnosť a obyvateľstvu národných štátov vyjavovať, tak to sa týka toho, že „pandémia“ koronavírusu nie je výmyslom zlých ľudských spoločenstiev a ich síl, pretože je to záležitosť prírodná, biologická. To, čo sa skrýva a nesmie sa ľuďom vyjavovať, je možné odhaliť aj spôsobom použitia akejsi porovnávacej metódy. V prvom rade si človek musí položiť otázku, čo je divného na tom, že konkrétne v jednom jedinom prípade – v prípade koronavírusu spojovaného s možnosťou respiračného ochorenia – si vláda SR vyhradila právo a „starostlivosť o ochranu zdravia a životov ľudí.“ To je prvý zvláštny, netypický a neakceptovateľný krok vládnej moci – politik v úlohe lekára bez svojho pacienta a klinického vyšetrenia.

Druhý zvláštny krok vládnej moci súvisí s tým, že starostlivosť o zdravie a životy ľudí kvôli koronavírusu bola z rozhodnutia nie vedcov a lekárov podmienená použitím totalitných praktík, reštrikčných nástrojov, ktorým dávam názov globálna diktatúra, nakoľko toto sa stalo predmetom globálnej politiky. Bežná zdravotná starostlivosť v rámci nášho zdravotníctva doteraz nepoznala, aby lekári svojich pacientov nútili nosiť rúška, aby masovo bola organizovaná karanténa bez ohľadu na zdravých a chorých, aby lekári a zdravotnícke zariadenia nútili ľudí testovať sa bez klinického vyšetrenia, aby bolo potrebné uzatvárať výrobné prevádzky, divadla, školy, štadióny a tak ďalej, aby polícia kontrolovala dodržiavanie nemedicínskych opatrení.

Vláda SR sa bez problémov a bez vedeckého diskurzu stotožnila s globálnym plánom, že v rámci rozsiahlych totalitných opatrení jedinou použiteľnou lekárskou možnosťou ( medicínou ) je neustále nútiť ľudí do očkovania. Kvôli priorite vakcinácie ľudskej populácie bola zmenená definícia kolektívnej imunity a lekárom to akosi vôbec nevadí. Tretí zvláštny krok vládnej moci teda súvisí s nútením obyvateľstva, aby sa dalo očkovať, pretože je to bezpečné a súvisí to s ochranou proti koronavírusu. Masové očkovanie ( vakcinácia ) prebieha spôsobom, že je to organizované mimo rámca bežnej zdravotnej starostlivosti, založeného na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením a vôbec nevyplýva zo starostlivého poznania zdravotného stavu občana a jeho zdravotnej dokumentácie.

Štvrtý zvláštny krok vládnej moci súvisiaci s ponúkanou medicínou – vakcínou – je presadzovaný celkom bez hanby a okato. Je to neslýchané, aby štátna moc všetkými možnými spôsobmi a svojimi iniciatívami rozbehla za peniaze daňových poplatníkov štátnu kampaň na podporu podnikateľských aktivít nadnárodného farmaceutického Kartelu spojeného výlučne s vakcínami a s nimi potrebnými pridruženými liekmi a prostriedkami. A nejde iba o podporu. Vláda SR je priamo zainteresovaná do celého procesu riadenia vakcinácie svojho obyvateľstva a v tomto smere chce dosiahnuť čo najlepší výsledok, pretože jej mecenáši sedia v Bruseli a v dozorných orgánoch Kartelu.

Boj proti „pandémii“ koronavírusu sa stal veľmi výhodným obchodom nielen pre farmaceutický Kartel, ale i pre ďalšie nadnárodné korporácie či samotných politikov. Vláda SR porušuje svoje právomoci a poslanie, pretože neexistuje žiadny zákon, ktorý by zaväzoval vládu k tomu, že má podporovať a organizovať predaj vakcín na jej vnútornom trhu. Za peniaze zo štátneho rozpočtu je organizovaná reklama o tom, že keď si „zakúpime“ očkovaním vakcínu, tak budeme slobodnými občanmi a bude to naše víťazstvo nad koronavírusom. Ak si „nezakúpime“ očkovaním vakcínu, nie sme dobrými a zodpovednými občanmi a mali by sme byť od ostatných izolovaní. Takýto spôsob podnikania farmaceutického Kartelu, pre ktorý je na území každého národného štátu vo funkcií manažéra – diktátora vládna moc, neakceptovateľný a z môjho pohľadu ide o veľmi silnú korupciu, organizovanú z globálnej úrovne. Podriadenie sa štátnej moci pod vplyv a moc nevolených nadnárodných štruktúr je pre terajšiu a budúce generácie veľkou a priamou hrozbou.

Piatym zvláštnym krokom vládnej moci je jej nekonečné úsilie o dôslednú indoktrináciu obyvateľstva národného štátu. Indoktrinácia sa týka presadzovania prijatia určitej doktríny, nejakých názorov, hodnôt, postulátov. V tomto prípade vláda SR úzkostlivo dbá o to, aby obyvateľstvo SR sa stotožnilo s ideou globálnej ochrany zdravia a životov ľudí a s ideou boja proti „pandémii“ koronavírusu, aby tieto teoreticko-praktické postuláty sa stali bežnou súčasťou ľudského a spoločenského života, boli vrastené do bežného systému zdravotnej starostlivosti spoločnosti.

Koniec časti II.

Pokračovanie v časti III.

Dušan Hirjak