Známemu som na záver emailu napísal: Dumajme a nespime! Jeho reakcia bola: To je veľkolepé zvolanie, ale vidíte akosi okolo nevidieť výsledok.
Nuž, to zvolanie je volanie človeka po človečine. Človek ako základ spoločnosti už s hrdým pojmom homo sapiens, stratil akýkoľvek kontakt. Preto aj spoločnosť nie je spoločnosťou (betónom) ale obyčajnou kopou sólistov (štrku), ktorá nič neunesie. Stačí slabá „povodeň“ a zo spoločnosti nič neostane. Proste chýba nám spojivo (cement), aby sme tvorili spoločnosť. Svetový prediktor (makroekonómia) nás od toho spojiva oslobodil (človečinu, ktorá nás spájala nahradil svojím NIČ – prázdnym ziskom) a tak sme absolútne slobodné zrniečka, zrná či balvany v kope …?, ktorej honosne hovoríme „spoločnosť“.
Krásne to vyjadrila prezidentská kancelária v jednej z asi troch (teda vzácnych) reakcii na môj podnet (proti makroekonómii), ktoré som posielal počas 30 rokov jej pravidelne.
Znela asi takto: Ďakujeme za podnet, ale to nespadá do kompetencie prezidenta. Oceňujeme Vašu snahu, ktorá je prejavom demokracie u nás. Prajeme Vám veľa úspechov. Po lopate: Píšte si koľko chcete, čo chcete veď aj tak to bude všetko nanič!!! Nás, ktorí sme pri moci tým neohrozíte a na inom nám nezáleží!!!
Mlčaním zametajú pod koberec podnety občanov aj ostatní funkcionári štátu či poslanci NR SR.
Toto nie je len názorom prezidentskej kancelárie ale v podstate celej spoločnosti „máš pokoj, tak daj pokoj!“
My nevieme absolútne nič o tom čo je to skutočná diskusia. Každý v súlade s makroekonomickým myslením si melie to svoje. Ak ho niekto pochváli, tak to „skromne a tichúčko príjme“. Ak mu niekto oponuje, tak mu vynadá, alebo nereaguje. Seriózny rozhovor na zvolený spoločenský problém som v televízii či na internete už roky nepočul.
Zoberte si články na internete či blogy a pozrite sa na diskusiu k ním. Autori v diskusii z 99,9 % na diskusiu nereagujú.
V zmysle všeobecne platných zákonov v prírode a spoločnosti, univerzálna sloboda neexistuje. Sloboda jedinca a diktatúra (spoločenský záujem) tvoria neoddeliteľne protipóly spoločnosti.
Ak vyznávame univerzálnu slobodu potom musíme uznať aj univerzálnu diktatúru. Podobne, ako je to v serióznej ekonómii, ak uznávame zisk potom musíme uznať aj ním spôsobenú stratu.
Čo z toho plynie pre dnešnú spoločnosť? Dosiahli sme univerzálnu slobodu, protipólom, ktorej je univerzálna diktatúra jedinca nad jedincom – silnejší a bohatší má vždy pravdu!!! Presne v súlade s princípmi makroekonómie „konkuruj, kritizuj, bojuj, a ak to ináč neide, tak aj zabíjaj“. Spravodlivosť a vzájomná pomoc či slušná (vedecká) diskusia je neprípustná, je vraj brzdou pokroku na ceste …(do pekla!). Dokonca máme na to zriadený aj protimonopolný úrad, ktorý je určený na rozbíjanie spolupráce.
Nuž tak Vy slabší, je Vás viac ako 90%, tak sa zamyslite nad sebou a nad tým, čo vlastne vyznávate a po čom túžite. Ak po „máš pokoj, daj pokoj“, tak prepáčte, že som narušil Vaše bludné kruhy. Ale už nikdy nehovorte o sebe, že patríte k „homo sapiens“!
Dumajme a nespime!