Analýza ekonómie pokračovanie I.

Makroekonómia a jej peniaze sú rakovinou spoločnosti

Peniaze sú virtuálnou realitou, ktorá sa rozprestiera po celej zemeguli a používa sa tak ako iné virtuálne reality, akou sú meter, volt, wat, °C a podobne. Na rozdiel od peňazí sú však tieto reality nemenné a verne zodpovedajú určitej realite vo fyzike. Pomocou nich človek ovláda fyzikálne procesy. Peniaze však nemajú pevný charakter. Sú premenné! Pritom ich človek používa na oceňovanie premenných ekonomických procesov. Premenné procesy, človek oceňuje pomocou premenných jednotiek. Výsledok?

Ekonomické procesy neovláda človek, ale sú ovládané peniazmi, ktoré podliehajú mechanizmu, na ktorom sa vyvíjajú (rozmnožujú) peniaze.

Klasický princíp rozmnožovania peňazí je závislý len od miery ziskov*. Táto miera je zároveň mierou odcudzenia sa peňazí realite, zodpovedá rovnomerne zrýchlenému pohybu vo fyzike, pričom konštanta rovnomerného zrýchlenia a = priemernej miere zisku.

* Ak neberieme v úvahu tlačenie peňazí „od buka, do buka“

Rozmnožovanie peňazí a prepad medzi bohatstvom a chudobou prebieha po parabolickej trajektórii, čomu zodpovedá aj skutočnosť zverejnená na grafe v HUMAN DEVELOPMENT REPORT 1999 str. 38 (TU.pdf) ako prepad medzi chudobnými a bohatými štátmi sveta.

Prečo po parabolickej? Lebo miera odcudzenia je súčet strát a ziskov.

Po rovnakých trajektóriach prebieha aj rozklad spoločnosti vo vnútri štátov či inflácia, teda únik peňažného zobrazenia reality od samotnej reality. Ak v minulosti sa tento únik prejavoval v opakovaných krízach, od 70-tých rokov je skrývaný za dlhy a iné finančné produkty.

„Po lopate 1“

Makroekonómia je ako autobus, v ktorom sa vezie celosvetová spoločnosť. Tento autobus sa pohyboval dolu kopcom a v roku 1820 mal rýchlosť 3. Autobusu vypovedali brzdy (zisky sa prestali kompenzovať stratami, ktoré zisky spôsobili). Autobus začal zrýchľovať, ľudia sa začali navzájom hádať, meniť šoférov, navzájom mlátiť, dokonca zviedli dve celo-autobusové vojny a nič! Autobus stále zrýchľoval a zrýchľuje dodnes, a tak rýchlosť narastala takto: 1913 na 11, 1950 na 35, 1992 na 72 (viď uvedené v grafe) a v roku 2003 na 583 a tachometer sa rozpadol (svetové štatistiky už neuverejňujú kompatibilné údaje). Takže, ľudia a ich aktivity, tak, ako v autobuse nemajú žiaden vplyv na zrýchľovanie autobusu, tak nemajú ani na rozpad spoločnosti na bohatých a chudobných!

Ak sa prenesieme z prostredia fyziky do prostredia medicíny, tak tento proces je nám známi ako proces rakovinotvorný. Ľudské telo pekne narastá, ale nie na báze svojej entity, ale na báze rakovinotvorných procesov, ktoré ho nakoniec zahubia. Tak, ako ľudské telo a jeho niektoré prvky sú len a len prostriedkom (otrokmi) pre rakovinotvorný proces, tak tomu je to aj so spoločnosťou a ľuďmi, ktorí tomuto rozmnožovaniu financií a okrádaniu spoločnosti (reality) hlúpo slúžia.

Chyby sme sa dopustili aj pri budovaní socializmu. Odstránili sme súkromné vlastníctvo ako koncentráciu ziskov, ale sme neodstránili „voľný radikál“ – sólo zisk* ako príčinu premenlivosti peňazí a ich odcudzenia sa realite, predovšetkým človeku!

* Sólo zisk bez straty neexistuje.

Verejne vyhlasujem, že virtuálny podnikateľský subjekt (a.s., s.r.o. a pod.), ktorý dosiahol zisk a odovzdal ho svojmu majiteľovi, spôsobil prostredníctvom makroekonomického učenia a platného zákonodarstva sám sebe stratu na cent presne takú, aký zisk na trhu dosiahol!!! Následne túto stratu preniesol na svojich pracujúcich a spoločnosť ako celok!

„Po lopate 2“

1. Konateľ XY, firmy ABC, a.s. si spočítal náklady na výrobu PRODUKTU vrátane dane zo zisku, ktorú bude musieť ABC, a.s. zaplatiť. Tie mu vyšli na rovných 1000.- EUR

2. Na trhu PRODUKT predal za 1200.- EUR, čistý zisk 200.- EUR

3. Vrátil sa domov a peniaze odovzdal ekonómke.

4. XY o týždeň zistil, že ABC, s.r.o. rovnaký produkt potrebuje. Ide za ekonómkou, aby mu vrátila 1200.- EUR, lebo ide kúpiť PRODUKT.

5. Ekonómka mu dá 1000.- EUR lebo viacej nemá, zbytok 200.- EUR si musí XY niekde požičať

6. Vysvetlenie: Zisk, ktorý ABC, a.s. dosiahla nie je jej vlastníctvom, ale dlžobou vlastníkovi ABC, a.s. a ekonómka tých 200.- EUR po zaplatení dane z dividend, vyplatila právom vlastníkovi ABC, a.s..

7. ABC, a.s. na základe tejto skutočnosti bude mať v nasledujúcom období o 200.- EUR menej nielen na výplaty zamestnancom, ale aj na odvody a dane pre spoločnosť.

8. GP SR na základe tejto nevyvrátiteľnej skutočnosti by mala zahájiť trestne stíhanie voči XY za systémové okrádanie pracujúcich i spoločnosti a koncentráciu lúpeže v rukách majiteľa ABC, a.s.

9. Po preverení GP SR by mala rozšíriť tresne stíhanie nielen na XY, ale na celú organizovanú virtuálnu skupinu v čele s virtuálnymi osobami ako prezident, vláda a NR SR, ktoré sprostredkovávajú domácim i zahraničným finančným gorilám okrádanie Slovenského ľudu.

„Po lopate 3“

Rozdiel medzi majiteľom firmy, ktorý berie podiely na zisku (dividendy) a pracujúcim, ktorý dostáva mzdu či odmenu za prácu a platí odvody a dane spoločnosti.

Majiteľ firmy (a.s., s.r.o. a pod.): Principiálne ide o človeka, ktorý investoval peniaze niekam, aby mu peniaze prinášali dividendy – zisky. Klasickým príkladom je náš stúpenec v II. Dôchodkovom pilieri. Niekam poslal peniaze a nevie ani, kde a odkiaľ mu na účet prichádzajú peniaze. Tento zisk nie je krytý prácou a je bezprácny! Firma nemá z neho žiaden osoh, lebo je to záväzok, ktorý vyplatí ho ako dividendy. Aj, keď prijímateľ odvedie z nich daň či odvody absolútne nesúvisia s prácou. Ide, teda o absolútne bezprácne obohatenie sa na úkor celej spoločnosti.

Iný prípad je majiteľ, ktorý pre firmu aj niečo robí. Napríklad člen správneho orgánu. Za túto činnosť dostáva vo firme riadnu odmenu, z ktorej odvádza dane a odvody. Tieto peniaze sú riadne kryté realitou – jeho prácou podľa uznaného množstva práce. Pre firmu je to náklad, ktorý pacifikuje zisk.

Toto by malo byť predmetom výchovy našej mládeže už na základných školách. Ale NIE!!! Na školách sa naše deti učia, ako investovať peniaze, ako produkovať bezprácne zisky, a teda, ako v skrytej forme okrádať „legálne“ túto spoločnosť! Fuj! Hanba jej!

Takto v praxi sa uplatňuje makroekonomické učenie a z neho odvodené zákonodarstvo.

Z toho plynúce memento:

Nie človek, ale makroekonómia je príčinou zla a zloby, ktoré zahalili túto krásnu planétu!!!

5 centov na začiatku tunela, na konci, ktorého nás čaká III. Svetová vojna!!!

Alebo ako vznikajú prázdne peniaze, aby virtuálny svet peňazí mohol pomocou nich okrádať človeka s požehnaním vládnej moci!

Makroekonómia je podvodná disciplína, ktorá zatajuje krádež, ktorú vykonal subjekt (virtuálna, ekonomická jednotka) voči objektu (spoločnosti, ktorej je súčasťou). Ľudovo povedané, subjekt okradol objekt, svoju „matku“, ktorá ho splodila, chráni a živí.

Aká je podstata tohto tajomstva? Makroekonómia pod pojem ZISK spojila dva ekonomické pojmy, ktoré navzájom nesúvisia. Ide o spojenie pojmov, z ktorých jeden označuje realitu (nadhodnotu) a druhý fikciu – (zisk)!!! To je ten hieroglyf, ktorý sa snažil rozlúštiť Karol Marx vo svojom diele Kapitál a žiaľ nerozlúštil. Nazval ho TOVAROM, aby ho odlíšil od reálneho PRODUKTU a jeho reálnej ceny. TOVAR je zmesou reality (objektívne ocenený peniazmi) a fikcie (zisku, prázdnej bubliny – prázdnych, ničím nekrytých peňazí).

Čo znamená ekonomický pojem NADHODNOTA? Ide o reálnu hodnotu vytvorenú nad rámec spotrebovaných reálnych hodnôt ocenených pomocou ich obrazu – peňazí. Táto nadhodnota vzniká vo vnútri uzatvorenej ekonomickej jednotky. Ekonomická jednotka má svoju pevnú cenu (čisté vlastné imanie), a preto sa navonok nadhodnota nemôže prejaviť. Vnútorne však sa prejaví na poklese jednotkovej ceny produkcie na sklade – revalvuje peňažnú cenu ekonomickej jednotky.

Pred zrozumiteľným vysvetlením je potrebné upresniť ešte jeden omyl (podvod) makroekonómie, keď za produktom vidí len reálneho tvorcu – pracujúceho či ekonomickú jednotku. Ide o ďalší makroekonomický bluf (pracovnú teóriu), ktorý zatieňuje skutočnú ekonomickú pravdu, ktorou eliminuje celistvosť spoločnosti a degraduje jej objektívny (celospoločenský) charakter na subjektívny!

Produkt nevytvára pracujúci ani konkrétna jednotka. Produkt vytvára v danej jednotke spoločnosť, teda objekt (matka) ako celok. V cene produktu na sklade jednotky je zahrnutá aj cena práce celej spoločnosti nielen jej vlastná práca. Ide o súčet úplných vlastných nákladov (v₁, cca 50%) a nákladov celospoločenských (v₂, cca 50%), ktoré sú vyjadrené v daniach a odvodoch.

„Po lopate 4“

Zrozumiteľný opis NADHODNOTY: Ak SPOLOČNOSŤ v danej ekonomickej jednotke včera upiekla chleba za EURo (suma miezd, dani a odvodov) a dnes za to isté EURo upiekla dva chleby, potom cena jedného chleba na sklade klesla na 0, 50 centov. Spoločenská (objektívna) cena dvoch chlebov je EURo, pričom každý môže mať pri predaji inú cenu.

Treba si uvedomiť nevyvrátiteľnú pravdu, že spoločnosť zajtra nebude mať k dispozícii žiadne iné peniaze len a len to jedno EURo, a ak dva chleby má kúpiť, potom oba chleby musia stať dohromady len a len EURo.

Čo je ZISK?: Ak celospoločenské náklady na výrobu chleba boli 1.- EURo, potom makroekonomické učenie bude žiadať na trhu napríklad 1,05 EURa. 5 centov tak predstavuje ZISK. Spoločnosť však má len EURo a taká je aj reálna hodnota chleba. 5 centov je, teda bublina nekrytá realitou. Tak vzniká zmes reality a fikcie. ZISK takto znehodnocuje menu a začína nekonečný proces inflácie a tlak na emitovanie prázdnych, realitou nekrytých peňazí!.

Štát pre účely devalvácie peňažnej meny a rozklad spoločnosti vytvára v spoločnosti osobitnú skupinu virtuálnych osôb (bielych koni), ktorým udeľuje živnostenské oprávnenie, ale o tom až v budúcom pokračovaní.