Ako zistiť, či „pandémia“ koronavírusu je podvodom na globálnej úrovni ? Ak je podvodom, prečo tak musí byť ? Časť I.

1.

Len tak s humorom som si postavil otázku, ako sa najlepšie brániť proti koronavírusu. A sám pre seba som, rovnako s humorom, našiel aj odpoveď. Najlepšou obranou proti „pandémii“ koronavírusu je prijať vlastné rozhodnutie, že človek nebude pozerať spravodajské relácie takých mediálnych spoločnosti ako Markíza, JOJ, TA3 a aj RTVS. Je to zbytočná strata času, ale čo je hlavné, zo strany korporačných médií a verejnoprávnej televízie ide len o záväzné a povinné pokračovanie v plnení úloh, ktoré je potrebné realizovať v rámci nastolenia globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu.

Naše slovenské ľudské zdroje, slúžiace v spravodajských reláciách televíznych spoločnosti, každý deň od rána do večera nemajú zľutovanie s obyvateľstvom našej Slovenskej republiky, pretože im bez zaváhania a svedomia vymývajú mozgy tým, že majú uveriť v absolútne nebezpečenstvo koronavírusu, majú veriť vo všetke opatrenia, ktoré prijíma vládna moc, aby uzamkla ekonomický, politický, sociálny a kultúrny život v spoločnosti, ešte tvrdšie ako za vojnového stavu, a majú poslúchať a plniť všetky nariadenia, príkazy, usmernenie, pravidlá, určené pre ich každodenný život. No a, samozrejme, podľa nich môže byť slušný život slušného občana spojený iba s vakcináciou.

Vládna moc spoločne s médiami používa také praktické nástroje v politike a v rámci propagandy, aby vyvolala a udržiavala primeraný strach v radoch obyvateľstva SR, aby do života spoločnosti zaviedla totalitné, autoritárske praktiky či fašistické metódy, aby úplne odnaučila občanov vážiť si ľudskú prirodzenosť, podstatu ľudského života, ústavné práva a slobody, príslušné zákony týkajúce sa ekonomického,sociálneho a právneho poriadku, pretože nad všetkými týmito základnými prvkami štruktúry spoločnosti má mať prioritu verejné blaho, ktoré je každodenne zdôvodňované potrebou ochrany zdravia a životov ľudí. V mene víťazstva nad koronavírusom je potrebné zničiť ľudské životy, rozvrátiť fungujúcu ľudskú spoločnosť, ponižovať ľudí v ich ľudskej dôstojnosti, zmeniť im normálne ľudské návyky a aktivity podľa schválených vzorcov politických elít, zničiť nezávislé firmy, nezávislé živobytie, zničiť podnikanie, kultúru, šport, plánovať zmeniť podstatu ľudského života a ľudskej bytosti, aby bolo možné využiť genetické inžinierstvo a umelú inteligenciu len preto, aby hlavnými produktami v tomto storočí sa stali ľudské tela, ľudské mozgy a ľudská myseľ. A okrem korporátnych médií a zapredaných politikov a politických strán mimoriadny význam pre globálnu politiku začína mať celá sféra nášho zdravotníckeho systému, ktorý bez totalitných praktík spoľahlivo fungoval na personálnom vzťahu občan ( človek ) – lekár aj s klinickým vyšetrením a ktorý sa postupne podvoľuje praktikám súčasnej vládnej moci. Všetci musíme podliehať simulačným cvičeniam, ako to požadovali a požadujú rôzne štruktúry farmaceutického Kartelu, ktoré si prisvojili globálnu pôsobnosť.

Chápať „pandémiu“ koronavírusu ako zlo, ktoré spadlo z neba, zo stromov, z vesmíru alebo jednoducho existuje ako dôsledok života skupiny netopierov a nepozorných chamtivcov po polievke z týchto tvorov, sa mi zdá ako nová rozprávka na dobrú noc, pretože aj v rámci tejto rozprávky čakáme, že keď prichádza princ Bill s plnými kontajnermi vakcín a ihiel, tak sa všetko na dobro obráti. Existuje príliš veľa faktov a indícií, ktoré ľudí môžu vyviesť z krajiny rozprávok o skvelých rúškach, zdravom a rýchlom testovaní, o skvelých a bezpečných vakcínach, a ktoré môžu jasne ukázať na jav charakteristický pre globálny kapitalizmus a jeho „Triedu 1%“ aj s prisluhovačmi. Máme sa snažiť pochopiť, že zlo spojené s koronavírusom, testovaním a vakcináciou v doterajšom svojom pôsobení nespadlo z neba, ani nepochádza od netopierov a ľudí, ktorí sa chceli zasýtiť polievkou, ale pochádza od niekoho, kto má dostatok bohatstva, moci, peňazí, rôznych prostriedkov k tomu, aby v globálnom rozsahu riadil národné vlády, ich politické zoskupenia k tomu, aby štátna moc bez získanej odbornosti sa zapojila a organizovala svoje vlastné „medicínske opatrenia“ k prevýchove ľudových más ( obyvateľstva ) podľa obrazu kapitálu, ktorý sa plánuje zachovať na večné časy.

Zlo nebolo potrebné zaslať z neba, to Boh nerobí. Zlo sa vie grupovať v určitých skupinách ľudí, ktoré sa určitým spôsobom organizujú – na základe ekonomického systému – personálne, štrukturálne, inštitucionálne, aby mohli dosahovať určité krátkodobé a dlhodobé ciele spojené s ich postavením a záujmami. V kapitalizme, ako v spoločensko-ekonomickom systéme, je privilegovanou minoritnou skupinou kapitalistická trieda a to na základe svojho vlastnenia kapitálu. Tento kapitál jej umožňuje získať takú politickú moc, v rámci ktorej si dokázala do svojho mechanizmu nevolených štruktúr získať vplyv a aj moc nad politikmi, ktorí sú zástupcami občanov a sú oficiálnymi predstaviteľmi štátnej moci. Peniazom a moci minoritnej triedy z rôznych dôvodov slúžia rôzni prisluhovači, ktorí sa v konkrétnych prípadoch osvedčili, že sú nadšenými prívržencami ideológie neoliberalizmu.

Takýchto nadšencov pre prisluhovaniu kapitalistickej triede ( doma či na Západe ) u nás, na Slovensku, je dostatok. Spoločne s predstaviteľmi vládnej moci sú „ústami“ globálneho kapitálu, ktoré sa prihovárajú verejnosti, aby tá uverila rôznym príbehom, ktoré sa vo svete odohrávajú. Najaktuálnejším je v súčasnosti globálny príbeh o neutíchajúcom boji proti nepriateľovi ľudskej populácie č. 1 – koronavírusu, jeho mutáciám, príbeh o ochrane proti zákernému koronavírusu, pričom táto ochrana je zabezpečovaná spôsobom na vládny predpis bez klinického vyšetrenia a nemedicínskymi opatreniami. Obyvateľstvo národného štátu je povinné vládny predpis a nemedicínske opatrenia rešpektovať a dodržiavať. Koronavírus bol a je zneužívaný pre rozvinutie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov takým spôsobom, že bol použitý pre štádium „pandémie.“ Tento boj proti koronavírusu zďaleka prevyšuje potrebu liečiť ľudí v rámci systému bežnej zdravotnej starostlivosti každého národného štátu !!!

Globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí vychádza z predstáv a koncepčných zámerov globálneho kapitálu. Pozornému čitateľovi nemôže ujsť, že tak, ako sa ten príbeh deje už druhý rok a ako o ňom informujú súkromné média a verejnoprávna televízia, je príbehom, ktorý posilňuje globálny kapitál a výrazne navyšuje zisky rozhodujúcich nadnárodných korporácií. Zaujímavé je to , že v tomto príbehu všetky náklady na ochranu zdravia a životov obyvateľstva sa hradia zo štátneho rozpočtu. A všetko obyvateľstvo je povinné trpieť všetky uplatňované reštrikčné opatrenia, je povinné strpieť všetky ekonomické, sociálne, spoločenské straty na svojej strane. Zásluhou „pandémie“ koronavírusu všetkých 99,9 % ( či 99,0 % ) iných chorôb je pre verejné zdravie, verejné blaho a pre ochranu zdravia a životov ľudí nepodstatných.

Kapitalistická trieda so svojimi prisluhovačmi začala začiatkom minulého roka na celom fronte života národných spoločnosti ofenzívu proti obyvateľstvu národných štátov, ktorá sa neustále stupňuje a je z dôvodov ochrany pred mutáciami neustále ohlasovaná z úst politikov a súkromných médií vrátane našej verejnoprávnej televízie. Existuje dostatok faktov o tom, že v prípade „pandémie“ koronavírusu ide o podvod na globálnej úrovni. Tento podvod má svoje ciele, ktoré sa začali už dávnejšie vyjasňovať a budú sa aj ďalej postupne vyjasňovať. David Icke, ktorý je označovaný za anglického konšpiračného teoretika, v svojom videu hovorí o tom, že existuje celá skupina agendy, ktorá má svoje jasné zameranie. Ja iba uvediem, čo je podľa neho obsahom každej takejto agendy.

Agenda č. 1 – vírus ako počítačový program vytvorený za pomoci kódov z génovej banky, čo úplne postačuje k tomu, že máme veriť v existenciu nebezpečného vírusu. Agenda č. 2 – vakcína ako biozbraň, ktorej cieľom je transformovať ľudské telo z biologického do syntetického stavu a na planéte zmeniť gény každého muža, každej ženy a každého dieťaťa. Agenda č. 3 – kontrola a sledovanie do kompletne submisívneho stavu ľudského bytia. Agenda č. 4 – napojenie človeka na chytrú sieť a z tohto dôvodu sa deje to, aby planéta cez satelity bola pokrytá „cloudom“. Človek ako počítačový terminál v globálnej internetovej sieti. Agenda č. 5 – zničenie západnej kultúry, má existovať iba globálna monokultúra. Agenda č. 6 – nebudeme ako ľudia nič vlastniť, všetko sa bude prenajímať ( asi od koho ? ). Agenda č. 7 – ľudí chcú izolovať iba do päť zmyslovej mysle, má byť prerušené spojenie s vyšším vedomím.

Ak je takáto či podobná agenda globálneho podvodu s „pandémiou“ koronavírusu, potom je jasné, že nikto z kapitalistickej triedy a jej prisluhovačov nemal a nemá záujem, aby sa dostala na verejný pretras, na verejnú, racionálnu a kritickú diskusiu k obyvateľstvu národných štátov, pretože už z princípu je jasné a celkom zrozumiteľné, že je za normálnych okolnosti – v rámci kapitalistickej demokracie – neakceptovateľná a neprijateľná pre každú spoločenskú štruktúru, sociálnu skupinu, pretože je zameraná na hlboký rozvrat podstaty človeka, ničenie ľudskej interakcie, ničenie života ľudským bytostiam. Takáto agenda je vhodná iba pre globálny systém riadenia, ktorý sa postupne plánuje nastoliť, pretože má zabezpečiť definitívne víťazstvo kapitalistov nad všetkými ostatnými. Agenda kapitalistickej triedy aj s jej prisluhovačmi má slúžiť k postupnej realizácií naplánovaného globálneho podvodu s „pandémiou“ koronavírusu, má slúžiť k získaniu božských schopnosti tých, čo majú v svojej moci posthumanistické technológie.

Podvodné konanie ( časti príslušníkov ) kapitalistickej triedy aj s jej prisluhovačmi je možné určitým spôsobom odhaliť, nielen tak, že si na základe určitých analýz uvedomíme, aká agenda sa presadzuje, ale aj tak, že sa na celú argumentáciu ako propagandu, pozrieme z hľadiska určitých teoretických východisk a dejinnej skúsenosti. Z tohto dôvodu svoj príspevok na danú tému som rozdelil na niekoľko časti, v rámci ktorých sa pozriem na otázku globálneho podvodu z týchto pozícií:

1. V svojom príspevku spomeniem amerického filozofa Davida Schweickarta, ktorý napísal knihu „Po kapitalizme ekonomická demokracia.“ Autor vychádza z toho, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie k absolútnemu kolapsu. Preto sa zameriava na stanovenie vízie spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti. Východisko zo súčasnej situácie, v ktorej existuje množstvo kríz, vidí v jednoznačnom prechode k ekonomickej demokracií. Akceptujem jeho názor, že odmieta triedny boj, avšak formovanie antikapitalistickej sociálnej sily musí existovať, ak má dôjsť k prechodu k ekonomickej demokracií a musí byť založené na politický vyspelej spoločnosti. Už ja si kladiem otázku, čo je potrebné urobiť z hľadiska kapitalistickej triedy, aby politický vyspelá spoločnosť neexistovala ? Musia sa eliminovať všetky pokusy mať takúto politický vyspelú spoločnosť, aby veľká časť spoločnosti nemala možnosť do ničoho zásadného hovoriť. Znamená to, že politický vyspelá spoločnosť musí byť postavená na princípe skutočnej politickej rovnoprávnosti

2. V svojom príspevku vychádzam aj z niektorých myšlienok amerického filozofa, sociálneho filozofa, filozofa politiky Johna Rawlsa, ktorý okrem iného napísal ešte v minulom storočí knihu s názvom „Politický liberalizmus.“ Autor problém politického liberalizmu sformoval takto: Čím je daná možnosť dlhodobej existencie stabilnej a spravodlivej spoločnosti slobodných a rovnoprávnych občanov, zásadne rozdelenej rozumnými, avšak nezlučiteľnými náboženskými, filozofickými a morálnymi doktrínami ? Ako je možné, že hlboko protikladné, i keď rozumné komprehenzívne ( chápajúce ) doktríny, môžu existovať vedľa seba, pričom každá z nich sa hlási k politickej koncepcií ústavného režimu ? Aké sú slušné podmienky sociálnej spolupráce medzi občanmi, ktorí sú slobodní a rovnoprávni, avšak predsa len rozdelení hlbokým konfliktom rozdielnych doktrín ?

Politický liberalizmus, tak ako bol prezentovaný Johnom Rawlsom, bol podľa môjho názoru výrazom doby klasického liberalizmu. Táto doba sa skončila, globálny kapitalizmus existenciu stabilnej a spravodlivej spoločnosti v priestore západnej civilizácie podstatne narušil a v súčasnosti cez globálny príbeh o „pandémii“ koronavírusu toto narušenie zintenzívnil. Už sa neprihliada na žiadne základné princípy spravodlivej spoločnosti, na základné slobody a ich prioritu, na schopnosti občanov a ich reprezentáciu, na možnosti rozumne harmonickej a stabilnej pluralistickej spoločnosti. John Rawls svojou teóriou politického liberalizmu vlastne úspešne načrtol to, ako je možné, aspoň čiastočne, zmierniť priepasť medzi potrebou politickej slobody rovnoprávnych občanov a majetkovým statusom bohatých a mocných.

Z pohľadu politického liberalizmu je možné veľmi jasne naznačiť, ako trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi nakladá s obyvateľstvom národných štátov. Warren Buffett, veľký medzinárodný finančný špekulant vraj jedného času prehlásil, že prebieha zúrivý triedny boj – triedny boj bohatých proti chudobným. On je pyšný na to, že patrí k tým bohatým. A čo najdôležitejšie, je presvedčený, že v tomto triednom bojí bohatí zvíťazia. Ak sa ozaj usiluje o to, čo má trieda bohatých dosiahnuť, potom sa jemu, aj s jeho priateľom Billom Gatesom, zatiaľ veľmi darí. Samotná teória politického liberalizmu je o tom, že takýto zápas o konečne víťazstvo triedy kapitalistov by sa nemal organizovať.

3. Už vieme, ktorá trieda sa usiluje hľadať ešte lepší svet pre seba – znásobenie bohatstva a moci a neobmedzená vláda nad ľudstvom. Ťažko môžeme veriť tomu, že súčasná globálna politika spojená s „pandémiou“ koronavírusu, organizovaná z úrovne globálnej moci a „Triedy 1%“, je založená na dobrých úmysloch a snahe vytvoriť lepší svet v kapitalizme pre všetkých. Táto doba nastoľovania globálnej diktatúry proti obyvateľstvu národných štátov sa vyznačuje absenciou kritického rozmýšľania o tom, čo sa práve deje. Dôraz bol položený na taký systém politického konania, aby obyvateľstvo ostalo v trvalom strachu, pretože to, čo sa deje a čo nám všetkým škodí, je nebezpečný koronavírus a ten sa nedá ovplyvniť žiadnym kritickým rozmýšľaním. Politické konanie na úrovni vládnej moci a zákonodarného zboru je teda niečo, čo nemôže a nesmie podliehať režimu kritického posúdenia a preto z pohľadu verejného blaha a verejného zdravia sa musí všetko a od každého občana ( obyvateľa ) akceptovať.

Z uvedeného dôvodu som sa rozhodol, že bude najsprávnejšie pozrieť sa na globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu z pohľadu filozofie kritického racionalizmu, ktorého tvorcom a hlavným predstaviteľom je Karl Raimund Popper ( 1902 – 1994 ). Pre tento prípad globálneho podvodu s „pandémiou“ koronavírusu mi filozof K. R. Popper vyhovuje preto, že jeho kritický racionalizmus je postavený na dvoch dôležitých elementoch : epistemologicko – metodologickom a sociálno – politickom. Pre filozofa platí, že u neho na jednej strane je veľmi dôležitá problematika logiky a matematiky, problematika teórie poznania a filozofie, metodológia vied, na strane druhej sú to témy sociálnej a politickej filozofie. Z antropogenného hľadiska sú veľmi zaujímavé myšlienky súvisiace s hľadaním lepšieho sveta.

4. V roku 2010 vyšla kniha s názvom „Nacistické korene bruselskej EU.“ Jej autormi sú Paul Anthony Taylor, Aleksandra Niedzwiecki, Mattthias Rath, August Kovalczyk. Dozvedáme sa z nej, že v skutočnosti 2. svetová vojna bola dobyvačnou vojnou, vedenou v réžií chemického, petrochemického a farmaceutického Kartelu. A nie iba to. Zásluhou koalície nacistov a uvedeného Kartelu má EÚ nacistické korene. Autori načrtli nevyhnutné akcie a úlohy, ktoré sú potrebné k vytvoreniu nového a zdravého sveta, sociálne spravodlivého. Ľudstvo sa ocitlo na križovatke dejín, pretože autori knihy jasne pochopili, že záujmy uvedeného Kartelu sú spojené s ekonomickými záujmami, spojenými s chorobami, biedou a smrťou miliónov ľudí na strane jednej a na strane druhej sú milióny ľudí, ktorým ide o to, aby mohli svoje životy a zdravie chrániť. Podľa autorov knihy je potrebné vytvoriť také hnutie vo svete, aby oslobodilo ľudstvo od závislosti na petrochemickom a farmaceutickom Karteli a tým zachrániť život človeka pre všetky budúce generácie. Tejto úlohe ľudstva potom zodpovedá aj úplne iná predstava o tom, ako má vyzerať zdravotníctvo a ako sa má zabezpečovať ochrana zdravia a životov ľudí. Treba len konštatovať, že ľudstvo si z tohto varovania nezobralo ponaučenie a pod vedením svojich národných politikov sa zase, a teraz už úplne, ocitlo v moci petrochemického a farmaceutického Kartelu.

2.

Na bezpečnostnej konferencií Globsec 2021 Bratislava, ktorej hlavnou témou je Obnova sveta po pandémii, vystúpila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Prezidentka samotnú pandémiu pokladá za krízu. A aby sme úspešne uchopili krízu, musíme pochopiť jej podstatu. Prezidentka nám túto podstatu nevysvetlila, len ju spojila s podmienkou, že je dôležité poznať pravidla a rešpektovať ich. Je zrejme, že v jej chápaní ide o pravidlá, ktoré bezprostredne súvisia s „pandémiou“ koronavírusu. Lenže ozaj je práve „pandémia“ koronavírusu krízou ? Nič sa od nikoho nedozvieme, že v skutočnej kríze sa nachádza samotná kapitalistická spoločnosť, samotný globálny kapitalizmus a „pandémia“ koronavírusu môže byť jedným z jej jasných symptomatických znakov.

Prezidentka SR má ďaleko k tomu, aby verejne niekoho upozorňovala, že je potrebné poznať podstatu krízy kapitalistického systému, ktorej existenciu si politické elity aj so svojimi mnohými intelektuálnymi prisluhovačmi nepriznajú. A keby si politické elity či samotní kapitalisti krízu systému priznali, tak rozhodne budú chcieť presadzovať si svoje chápanie sveta ako „Triedy 1%“ či skupiny mocných a bohatých. My, obyčajní ľudia, máme v súvislosti s „pandémiou“ koronavírusu poznať pravidlá a rešpektovať ich. Lenže otázka znie: Kto a prečo sa rozhodol, že bude vyhlásená „pandémia“ koronavírusu a kto v súvislosti s týmto vyhlásením nariadil, že každý národný štát a v ňom jeho vládna a zákonodarná moc budú povinní rešpektovať všetky príkazy, nariadenia, všetky potrebné opatrenia, aby ich obyvateľstvo národných štátov rešpektovalo a dodržiavalo ?

Požiadavka na vyhlásenie „pandémie“ koronavírusu nevznikla na základe štatistických údajov zdola – od poskytovania zdravotnej starostlivosti na úrovni pacient – lekár s klinickým vyšetrením. K tomu si dovolím uviesť príklad z ČR. V roku 2020 žiadna krajská hygienická stanica nevyhlásila epidémiu. Pre vyhlásenie epidémie musí byť splnený tzv. epidemický prah ! Ide o to, že musí byť klinický chorých 1 600 ľudí na 100, – tisíc obyvateľov, čiže pre ČR to znamenalo, že musí mať 160,- tisíc ľudí pre respiračné ochorenie. Tento epidemický prah nebol splnený ani na 25 % ! Znamená to, že epidémiu vyhlásili politici, vládna moc ! A potom sa zmenil systém hlásenia akútnych respiračných ochorení na základe toho, že testovanie začalo „vyrábať“ pozitívne testovaných bez klinických príznakov.

Podstatou kapitalistického systému sa teraz nebudem zaoberať. Je dostatočné množstvo faktov, ktoré svedčia o tom, že organizátormi „pandémie“ koronavírusu sú mnohé sily z rôznych nadnárodných spoločnosti a štruktúr vrátane zástupcov skutočných kapitalistov. Veľkú úlohu tu hrá samotný farmaceutický Kartel, banky, rôzne nadácie, politické elity, predstavitelia národných vlád a samozrejme v Európe predovšetkým EÚ. Nezastupiteľnú úlohu majú v celom tomto globálnom podniku a podnikaní korporátne média. Cez politiku vládnej moci, štátnej propagandy a propagandy súkromných médií či od samotnej prezidentky SR sa nič nemôžeme dozvedieť o tom, kto a prečo sa rozhodol vyvolať „pandémiu“ koronavírusu, na akých faktoch, dôkazoch, vedeckých postupoch bola založená a realizuje sa.

Pre prezidentku SR je dôležité iba to, že obyvateľstvo má povinnosť uznať oficiálny výklad vládnej moci o tom, že jeho nepriateľom je nebezpečný koronavírus a preto musia v boji proti nemu poznať pravidla a rešpektovať ich, pričom tvorcom pravidiel je vládna moc pod vedením a usmerňovaním globálnej moci. Poznať akúsi „podstatu“ „pandémie“ znamená hľadať odpovede na otázky „Kto ?“ a „Prečo ?“ Z čoho je potrebné pri nastolených otázkach vychádzať ? Je to táto základná axióma, ktorá je všeobecne v každom národnom štáte známa a ktorú každý človek v rámci svojej slobodnej vôle a v rámci svojho individuálneho konania neustále doteraz rešpektoval a chce rešpektovať:

Ak sa človek cíti, že ho začína ohrozovať nejaká choroba ( aj respiračná vrátane koronavírusu ), potom má záujem navštíviť svojho lekára a v súčinnosti s ním podstúpiť také klinické vyšetrenia, ktoré povedú k stanoveniu diagnózy a k samotnému liečebnému postupu – terapií v záujme samotného pacienta a jeho zdravia.

Uvedená axióma je o tom, že v našom ľudskom živote ide o každého človeka, ktorý má v bežnom zdravotníckom systéme svoj individuálny príbeh a ktorý sa zaznamenáva do jeho zdravotnej dokumentácie. Vie si čitateľ predstaviť, že v takomto individuálnom príbehu o našom úsilí o zdravie každého z nás, potrebujeme, aby nám štátna moc určovala nad rámec rozhodnutia nášho lekára a príslušných odborníkov z odborných kliník, že musíme plniť jej nariadenia a príkazy, ktoré s chorobou človeka nemajú nič spoločné ? Vie si čitateľ predstaviť, že členovia vlády si majú za povinnosť dávať politické ciele testovať čo najviac ľudí a pred každou predpokladanou aktivitou ? Vie si čitateľ predstaviť, že si členovia vlády budú dávať také predsavzatie, aby čo najviac obyvateľov krajiny bolo očkovaných a ešte k tomu čo najčastejšie ? K čomu teda došlo v roku 2020 a ďalej to pokračuje ? Že globálna moc a národná moc sa spoločne hrajú na medicínu, že vedomé nabúrali zaužívaný systém individuálnych prípadov o zdraví človeka, ktorých konanie je potrebné v celom rozsahu pokladať za nezákonné. Ak prezidentka SR na bezpečnostnej konferencií Globsec 2021 poučovala o tom, že k zvládnutiu akejkoľvek krízy je treba mať spoločné chápanie sveta, tak hovorila pravdu. Prečo ?

„Pandémia“ koronavírusu je skutočne výrazom spoločného chápania sveta, ktoré je však charakteristické pre bohatých a mocných tohto sveta, pre „Triedu 1%“ a jej prisluhovačov, pre farmaceutický Kartel a spolupracujúce nadnárodné spoločnosti. Tí ľudia a skupiny, ktoré sa inštalovali do pozície, že sú oprávnení tvoriť pravidla pre tento náš svet, vôbec nemajú záujem vychádzať z nejakých spoločných hodnôt, ktoré prezidentka SR uviedla ako demokraciu, slobodu, právny štát či práva menšín. To v žiadnom prípade ! Vízia spoločného chápania sveta predstaviteľov globálneho kapitalizmu je založená na potrebe ešte viac globálne všetkých ovládať, zdierať a dehumanizovať. Verejnosť, obyvateľstvo národných štátov sa musí dopracovať k akejsi „podstate“ „pandémie“ koronavírusu, musí sa kritický dopracovať k poznaniu, kde sa skrýva pravda a či ide o obrovský globálny podvod alebo nie.

Z môjho pohľadu skutočne ide o obrovský podvod na globálnej úrovni. K poznaniu tohto podvodu sa dá dopracovať rôznym spôsobom a teda je to možné podľa schopnosti a možnosti každého z nás.

Predpokladom skutočného poznania toho, čo všetko sa skrýva za politikou „pandémie“ koronavírusu, je to, že človek sa musí odpojiť od všetkých správ a relácií, ktoré je možné nájsť na televíznych kanáloch v SR. Je to úplná strata času. Ja som sa rozhodol dopracovať sa k tomu, o čo ide v rámci boja proti koronavírusu tak, že použijem dva metodické kroky, ktoré pokladám za dôležité. Môj prvý metodický krok sa týka teoretického nástroja, ktorý môže pomôcť zorientovať sa v tom, aby bolo možné pochopiť, čo sa vlastne deje a či konanie tých, ktorí sa pasovali do role globálnej autority a moci, má nejaké racionálne a rozumné jadro vrátane ich morálneho postoja. Môj prvý metodický krok súvisí s použitím filozofickej reflexie a tvorí podstatnú časť tohto môjho príspevku. Je na čitateľovi, či bude mať záujem a trpezlivosť to čítať a potom si porovnať so svojim obrazom o probléme „pandémie“ koronavírusu. V tejto časti svojho príspevku som vyššie uviedol mená filozofov, ktorí ma zaujali.

Môj druhý metodický krok sa týka praktickej, realizačnej roviny zo strany tých, ktorý zaužívaný bežný systém zdravotníctva narušili tým, že si vymysleli ideu zabezpečenia globálneho zdravia a tým aj ideu boja proti „pandémii“ koronavírusu a celý proces bez zaváhania organizujú ako nevyhnutnú globálnu a štátnu potrebu. V druhom metodickom kroku pôjde o to, aby sme pochopili a uvedomili si úplne rozdielne postupy a úplne rozdielne dôsledky, ktoré pre život každého človeka a pre život každej národnej spoločnosti vyplývajú z dvoch diametrálne odlišných životných príbehov, ktoré sa denno denne odohrávajú a zasahujú do našich zámerov, rozhodnutí, aktivít, pričom to ovplyvňuje naše pocity, emócie a myšlienky. Proti sebe stoja dva príbehy:

Prvý príbeh: v rámci sociálneho spojenia Pacient – Lekár s klinickým vyšetrením ( u každej ľudskej bytosti ) ide o jeho individuálny príbeh, ktorý sa tiahne celým jeho životom a ktorý je zaznamenaný aj v zdravotnej dokumentácií.

Druhý príbeh: od začiatku roka 2020 sa k individuálnemu príbehu každého človeka na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako dovtedy jediného platného príbehu, začal vkladať a vložil aj iný príbeh, ktorý je správne nazvať globálnym príbehom o neočakávanom a náhlom útoku koronavírusu na ľudskú populáciu vo svete, ktorý vyústil do skutočnej „pandémie“ a ktorý môže a musí riešiť iba vládna moc.

Tento druhý môj metodický krok bude predmetom ďalších časti môjho príspevku. Takéto rozčlenenie politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a politiky zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti je potrebné k tomu, aby sme si mohli všimnúť, ktorá alternatíva je vhodná a potrebná pre život každej ľudskej bytosti, aké dôsledky z uvedených dvoch príbehov sú pre každého človeka prijateľné, aké ciele majú individuálne príbehy a aké ciele má globálny príbeh, ktorý z dvoch príbehov drží stranu zločinov proti ľudskosti a podriaďuje ľudí neprimeraným ľudským túžbam a rozmarom. V rámci globálneho príbehu ide o vynútené spojenie Občan – Štát bez klinického vyšetrenia.

3.

Pokiaľ ide o filozofiu, najprv sa chcem venovať niektorým myšlienkam nášho filozofa Richarda Sťahela, ktorý si všimol, čo dôležitého sa zanedbáva v našom národnom štáte.

Dňa 3.5.2021 petičný výbor odovzdal do podateľne Prezidentského paláca viac ako 600,- tisíc podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách do NR SR. Petíciu iniciovali opozičný SMER – SD a mimoparlamentná strana HLAS – SD, ku ktorým sa pridala SNS.

Občanov sa chcú v referende opýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie NR SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.

Dnes už vieme, ako sa rozhodla prezidentka SR, ale nevieme, ako sa rozhodne Ústavný súd SR. Z týchto dôvodov je zbytočné špekulovať, pretože vyhlásenie volieb do NR SR je v nedohľadne, hoci petičné hárky sú odovzdané. Zdá sa mi, že politické strany, ktoré organizovali petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách do NR SR, majú vážne problémy v schopnosti utvoriť si v rámci svojich straníckych štruktúr takú koncepciu politického dobra, ktorá bude vychádzať z poznania politicko-spoločenských pomerov na národnej a globálnej úrovni. O čo sa hrá na národnej a globálnej úrovni, to je možné dostatočne odkryť v rámci politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, hoci samotné korporačné média a vládna moc o tom vôbec nehovoria. A neviem, či o tejto politike niečo vedia aj samotné politické strany.

Spomínané politické subjekty sa výlučne zamerali na presadenie toho, aby boli vyhlásené predčasné voľby do NR SR, pretože predpokladajú, že majú šancu získať si podporu občanov v takej podobe, aby si mohli prisvojiť moc v štáte, pretože sú vraj schopní lepšie spravovať veci verejné a presadzovať záujmy občanov. Okrem myšlienky zorganizovania predčasných volieb nám, občanom SR, zámerne nepredložili nič lepšieho. Svojou politickou aktivitou spojenou s referendom a predčasnými voľbami dali jasne najavo, že môžu pokračovať v svojej politike len v rámci tých politických, právnych a ekonomických rozhodnutí, ktoré boli prijaté v každom z doterajších volebných období a ktoré v mnohých prípadoch nemali nič spoločného so záujmami občanov či záujmami národného štátu.

V tejto súvislosti je dôležité uviesť niekoľko dôležitých myšlienok od nášho filozofa Richarda Sťahela. Denník Pravda ešte dňa 27.2.2020 uverejnil jeho článok s názvom „Kočner, symptóm hlbších patológií.“ Tento článok pokladám za veľmi zásadný, ktorý „tne do živého“ a poukazuje na niektoré kľúčové myšlienky klasikov politického myslenia, ktoré z úrovne politikov a politických strán boli úmyselne či neúmyselne ignorované, čím vznikli „…patológie verejného rozumu, ktorých dôsledky sa teraz prejavujú naplno.“ Na základe určitých myšlienok Charla Louisa Montesquiena a Jeana – Jacqua Rousseaua filozof Sťahel vytkol politickým reformátorom slovenskej spoločnosti niekoľko zásadných nedostatkov – chýb. Tak napríklad:

a) nesnažili sa „…nastaviť legislatívu tak, aby aspoň brzdila prehlbovanie nerovnosti a obmedzovala zneužívanie rastúcej ekonomickej moci malej skupiny jednotlivcov.“

b) dnes už vieme, že „…oddeliť vplyv súkromných záujmov na verejné záležitosti je praktický nemožné tam, kde je sprivatizovaná už takmer celá základná infraštruktúra, bez ktorej moderný štát nemôže fungovať, no i časť systémov, umožňujúcich realizáciu ústavou garantovaných práv ( zdravotná a sociálna starostlivosť, vzdelávanie ).“

c) existuje u nás „…legálne nielen korporátne financovanie politických strán, ale ešte aj ich predávanie a kupovanie.“

d) „Ako to, že pri diskusiách o zneužívaní moci, rovnako ako o korupcií, sa sústavne opomína moc ekonomická ?“

e) „Ako to, že z financovania politických strán a predvolebných kampaní nie sú vylúčené podnikateľské subjekty, keď ústava politické práva priznáva iba občanom – fyzickým osobám ?“

f) novodobá oligarchia svojimi aktivitami, vychádzajúc z toho, že súkromné vlastníctvo nemá byť ničím obmedzené, neustále posilňuje svoj vplyv na verejné záležitosti.

Filozof R. Sťahel priamo v svojom článku predpovedal, k čomu môže dôjsť, ak sa vplyv novodobej oligarchie na verejné záležitosti neobmedzí. Citujem: „Bez takéhoto obmedzenia však sociálno-ekonomické predpoklady občianskej rovnosti a tým aj ústavnej demokracie skôr či neskôr zerodujú natoľko, že už nebude možné udržanie ani len formálnych demokratických inštitúcií a procesov.“ Jeho predpoveď sa v súčasnom období úplne naplnila. Toto, čo predpovedal na národnej úrovni, tak toto sa presne, ako podľa kopiráku, odohráva aj na globálnej úrovni. Nie je to nič, čo by sa nedalo pochopiť, pretože v skutočnosti ide o procesy, ktoré sa odohrávajú v kapitalistickej spoločnosti a ktoré sa podstatne dotýkajú samotnej globalizácie a globálneho kapitálu a tým aj životov ľudí v národných štátoch.

Z úrovne globálnej moci a globálnej politiky bola nastolená doba „pandémie“ koronavírusu. Ak na národnej úrovni sa cez politické nástroje presadilo, že súkromné záujmy nesmú byť ničím obmedzené, tak na globálnej úrovni si trieda kapitalistov presadila, že ani proces globalizácie nesmie byť ničím obmedzený a teda môže byť aj v samotnej západnej spoločnosti rozvinutý do podoby bezcitného a bezhraničného hyenizmu. Príkladom takéhoto hyenizmu je nastolenie globálnej politiky „pandémie“ koronavírusu a s ňou spojenej globálnej diktatúry. Môže mať čitateľ také presvedčenie, že politické strany v SR – aspoň tie, čo iniciovali vyhlásenie referenda – o tomto nastolení globálnej politiky ( spojenej s nastolením „pandémie“ ) niekedy otvorene hovorili, zasadzovali sa za jej definitívne zrušenie a o to, aby zdravotná starostlivosť v tomto jedinom prípade koronavírusu a s ňou spätej choroby, bola vrátená do systému zabezpečenia bežnej zdravotnej starostlivosti ? Bolo niekedy povedané a presadzované, že naša spoločnosť nepotrebuje, aby ju riadili odborníci a vedci, ktorých si na presadzovanie globálnej politiky najala vládna moc, ale že naša spoločnosť ( ľudia ) potrebujú odborníkov a vedcov, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadenia v rámci toho najzákladnejšieho vzťahu Pacient – Lekár aj s klinickým vyšetrením ?

Ak v SR je Kočner symptómom hlbších patológií národnej politiky, tak v globálnom rozmere je politika „pandémie“ koronavírusu symptómom hlbších patológií celého systému globálneho kapitalizmu a globálnej politiky, na ktorej majú svoj veľký podiel členské štáty EÚ a samotná inštitucionálna základňa EÚ. V oboch prípadoch – národného a globálneho – ide o procesy, ktoré sa odohrávajú v samotnom kapitalistickom prostredí a predovšetkým v jeho ekonomickom a finančnom systéme. Aby určité symptómy neboli sprievodným znakom kapitalizmu, je potrebné, aby bolo možné v spoločnosti rozvinúť front boja za kapitalizmus „ s ľudskou tvárou“ proti praktikám a moci politických elít aj na čele s triedou kapitalistov.

Nie je to o revolúcií a o zmene spoločenského poriadku v zmysle zničenia kapitalizmu, ale o jeho záchranu. Táto záchrana má spočívať v tom, aby:

a) boli vytvorené sociálno-ekonomické predpoklady občianskej rovnosti a bolo možné uplatňovať politické práva iba občanom ako fyzickým osobám vrátane kapitalistov,

b) bola posilnená ústavná demokracia a s ňou spojená činnosť demokratických inštitúcií a procesov.

Ak sa globálny kapitalizmus predstavuje svetu ako moderná spoločnosť, musia byť jeho pažravosti a bezohľadnosti nastavené určité medze ( hranice ), ktoré sa nesmú prekročiť. Ide teda o to, že takýto kapitalizmus sa má orientovať aj na hodnoty v zmysle určitého projektu humanizmu. Ak Boh už v modernej dobe nie je najvyšší zdroj zmyslu a autority, tak to znamená, že sme povinní uctievať seba ako ľudstvo, čo znamená, že sme si ako ľudia na tejto planéte sami pánmi svojho osudu, pretože máme svoju slobodnú vôľu. Lenže toto uctievanie humanizmu vždy naráža na problém, že určité skupiny ľudí doslova vedia scudziť život väčšiny ľudí v prospech seba a pasovať sa do pozície najvyššej autority, ktorá si osvojila povinnosť ovplyvňovať či riadiť všetky spoločenské, ekonomické a politické procesy v kapitalistickej spoločnosti.

Pôjde teda o záchranu kapitalizmu pred bezhraničným hyenizmom samotných kapitalistov a s nimi spojených politických elít a rôznych prisluhovačov. „Trieda 1%“ v nastolení nového svetového poriadku, o ktorom s nikým nemieni diskutovať, vidí príležitosť, ako zachrániť svoje kapitalistické pozície, získať ešte viacej bohatstva a moci a neobmedzene vládnuť nad obyvateľstvom národných štátov a planéty. Chce úplne zlomiť moc štátov a jeho občanov podriadiť svojim privátnym záujmom. K tomu má poslúžiť celo planetárny podvod s „pandémiou“ koronavírusu.

Vzhľadom na spojenie globálnych a národných politických elít pri nastoľovaní globálnej diktatúry, skutočná záchrana klasického kapitalizmu je možná iba za predpokladu, že do frontu boja proti bezbrehému hyenizmu budú zapojené ľudské masy ( občania národných štátov ). Významnú úlohu v ich organizovaní môžu zohrať aj určité politické strany, ktoré nie sú zaťažené neoliberalizmom či ideológiou globalizácie. Z môjho pohľadu významnú úlohu môžu zohrať tie politické strany, ktoré sú orientované na multipolárne videnie sveta či na ochranu národných záujmov a vlastenectva.

Stav vecí verejných si v SR vyžaduje nepokračovať v takom politickom konaní politických strán – a v nekonaní občanov – ktoré vyhovuje iba novodobej oligarchií a potláča postavenie, politické práva a úlohy občanov. To, čo robia niektoré opozičné politické strany, je iba pokračovaním tradičnej politiky: aby boli vyhlásené mimoriadne parlamentné voľby do NR SR, aby sa tradičným spôsobom zabezpečoval výber kandidátov do NR SR, aby sa tradičným spôsobom zrealizovalo ustanovenie zákonodarného zboru, ktorý je vždy v konflikte záujmov s vládnou mocou a celého štátneho aparátu.

Ak na programe dňa má byť záchrana kapitalizmu pred kapitalistami, potom stav vecí verejných si vyžaduje nájdenie skutočne potrebnej vízie politického dobra, ktoré bude podporovať existenciu občianskej spoločnosti a ústavnej demokracie. Ide o taký kapitalizmus, v ktorom budú prísne rešpektované dva princípy spravodlivosti, ktorý uznával a má uznávať politický liberalizmus. Prvý princíp: Každá osoba má rovnaké právo na plne adekvátny systém rovnakých základných slobôd, ktorý je kompatibilný s podobným systémom slobôd pre všetkých. Druhý princíp: Sociálne a ekonomické nerovnosti majú spĺňať dve podmienky. Po prvé, musia sa viazať na funkcie a miesta, ktoré sú prístupné všetkým v podmienkach slušnej rovnosti príležitosti: po druhé, musia prinášať maximálny prospech najviac nezvýhodneným členom spoločnosti. Ide tu o princípy, ktoré načrtol vo svojej práci „Politický liberalizmus“ americký filozof John Rawls a o ktorej sa ešte podrobnejšie zmienim na inom mieste svojho príspevku.

Tejto úlohy sa najskôr môžu zhostiť politické strany národného či vlasteneckého charakteru. Na politickej scéne SR sa nič takého neodohráva, nedeje. Ak by sa mimoriadne voľby do NR SR konali napríklad do roka a za doteraz platných zákonov a usmernení či zvyklosti, tak stav vecí verejných bude podliehať doteraz platnému režimu usporiadania štátnej moci či základnej štruktúre spoločnosti. Inak povedané, bude to v duchu neoliberalizmu a extrémnej globalizácie kapitalizmu.

Dôležité bude to, či národné a vlastenecký orientované politické strany ( politická strana ) budú mať ochotu a schopnosť pochopiť potrebu určitých zmien, určitej reformy v rámci takého politického systému, ktorý bude striktne rešpektovať uvedené dva princípy spravodlivosti. Pôjde teda o nájdenie už spomínanej vízie politického dobra pre celú spoločnosť, ktorú bude potrebné aj postupne realizovať. Ťažko je predpokladať, že schopnosti k prijatiu a realizácií vízie politického dobra má každá politická strana v svojej samostatnej réžií. K tomu nemá žiadna politická strana potrebné zdroje. Na programe dňa je teda požiadavka zjednotenia politických strán národne a vlastenecký orientovaných. Toto zjednotenie navrhujem zrealizovať formou ustanovenia politického telesa, ktoré môže mať rôzny názov. Politické teleso môže byť ustanovené napríklad ako jedna dôležitá politická strana, pozostávajúca z mnohých malých a politický vylúčených politických strán či skôr z jej členstva. Politické teleso môže mať z môjho pohľadu napríklad názov Front národného obrodenia.

Toto politické teleso bude mať za úlohu pripraviť sa na účasť v riadnych či mimoriadnych parlamentných voľbách v dvoch zásadných krokoch: Prvý krok: vytvoriť materiálno-technické a organizačné podmienky pre činnosť „Frontu…“ v každom okrese na území SR. Druhý krok: za aktívnej účasti občianskej verejnosti pripraviť pre „Front národného obrodenia“ program – víziu politického dobra pre obyvateľstvo SR, ktoré sa stane dokumentom pre kampaň pred voľbami do NR SR. Ešte pred týmito dvoma krokmi je potrebné pripraviť rozhodujúce stretnutie zástupcov rôznych politických strán a hnutí, ktoré sú národne a vlastenecký orientované či strán, ktoré nemajú v svojich zámeroch striktné presadzovanie ideológie neoliberalizmu a skôr zotrvávajú na pozícií klasického liberalizmu. Predpokladám, že bude dôležité, aby na takomto stretnutí brali účasť aj zástupcovia rôznych občianskych iniciatív, ktoré sú za určité reformy potrebné k prijatiu takej vízie politického dobra, ktorá v celkovom výsledku posilní vplyv občanov na veci verejné. Rovnako predpokladám, že na ustanovení politického telesa s navrhnutým názvom – či na inom názve – sa účastníci stretnutia budú schopní dohodnúť. K uvedeným zásadným krokom, ktoré sú potrebné k tomu, aby „Front národného obrodenia“ začal s prípravou svojich politických aktivít, plánujem napísať samostatný článok.

4.

Poďme k prvému metodickému kroku.

Existuje filozofia, ktorou je možné vyvrátiť celosvetový podvod s „pandémiou“ koronavírusu. Je to filozofia kritického racionalizmu K. R. Poppera.

Spojenia globálnej a národnej moci proti obyvateľom národných štátov z dôvodov presadenia a realizácie globálnej politiky strašenia „pandémiou“ koronavírusu nie je náhodné a preto nemôže byť ani akceptovateľné. Náhodné poňatie tohto spojenia globálnych a národných síl ( ekonomických a politických elít ) sa môže pridržiavať problému vo svete ako skutočnej pandémie koronavírusu, nad ktorým za pomoci globálnej diktatúry ľudská spoločnosť zvíťazí a život sa vráti do akéhosi normálu vo vývoji kapitalistickej spoločnosti. Spojenie globálnej a národnej moci je neakceptovateľné za situácie, že ľudia dôjdu k poznaniu, že vyhlásená ( zorganizovaná ) „pandémia“ koronavírusu je iba nástrojom k záchrane triedy kapitalistov a k získaniu takej moci, ktorou budú môcť definitívne zotročiť ľudstvo. Ak som už uviedol, že na programe dňa má byť záchrana kapitalizmu pred kapitalistami, tak v ľudskej reči a podľa zdravého a verejného rozumu je potrebné na národnej úrovni vedieť spojiť sa – zorganizovať sa – proti patologickým a bezcitným multimiliardárom, ktorí pri absencií morálnych vlastnosti, logických dôvodov a argumentácií:

a) nepreukazujú schopnosti byť kooperujúcimi členmi každej národnej spoločnosti,

b) nemajú zmysel pre skutočnú spravodlivosť v spoločnosti a absentuje u nich schopnosť podieľať sa s inými – väčšinou spoločnosti – na ustanovení koncepcie spoločného ( všeobecného ) dobra každej spoločnosti,

c) bez otáľania presadzujú svoj iracionalistický postoj, ktorý musí brať do úvahy osobu človeka žijúceho v bohatstve ( a moci ), ktorý jednoznačne myslí v intenciách svojej kapitalistickej triedy a na základe toho je presadzované autoritárske riadenie spoločnosti, autoritárstvo a antihumanizmus,

d) s absolútnou väčšinou ľudskej populácie zaobchádzajú v duchu svojich iracionálnych postojov tak, že túto populáciu vystavia svojou globálnou politikou do takých životných situácií, aby sa u nej podporoval skôr apel na emócie a vášne, než na kritické použitie rozumu,

e) nepokladajú absolútnu väčšinu ľudskej populácie za rozumnú a racionálnu a vedomé usmerňujú celé dianie v národných spoločnostiach tak, aby nedochádzalo ku kooperácií ich rozumu s rozumom občanov na kritickom podklade a aby občania boli úplne vylúčení z ústavného uplatňovania občianskych a politických práv,

f) prijali morálne rozhodnutie za každú cenu zachrániť seba a svoju triedu v pozíciach moci a bohatstva, pričom nikomu neumožniť, aby starostlivo analyzoval dôsledky takéhoto iracionálneho rozhodnutia v národnom či globálnom merítku,

g) zabezpečili, aby národné vlády svojich obyvateľov prestali pokladať za normálne a zdravé ľudské bytosti a z tohto dôvodu boli ich životné prejavy a životné aktivity zaťažené mimoústavnými a mimozákonnými podmienkami,

h) z globálnej úrovne nastolili globálny problém „pandémiu“ koronavírusu, pretože k svojmu rozhodnutiu vychádzali výlučne zo svojich triednych ( osobnostných ) predpokladov, založených na svojich výlučných záujmoch,

ch) zdeformovali otázku života a problémov v každej národnej spoločnosti spôsobom, že nesmie byť ( otázka života ) založené na legitimizovaní takými nástrojmi ako je kritika a sebakritika, ale všetci – celá ľudská populácia sa v prípade „pandémie“ koronavírusu musí podriadiť poznaniu založenému na autorite triedy kapitalistov – autorite mocných a bohatých či na autorite vládnych vysvetlení a nariadení,

i) svoj iracionálny postoj za pomoci politických elít a využitia časti vedeckej komunity a ľudských zdrojov v zdravotníctve, za pomoci ekonomických a finančných pák v spoločnosti, za výraznej pomoci mediálneho Kartelu a technologických spoločnosti využili k zastaveniu a útlmu sociálneho, duchovného a intelektuálneho rastu ľudstva,

j) masírujú verejnú mienku tým, že všetko, čo sa v rámci „pandémie“ koronavírusu v každej národnej spoločnosti presadzuje, sa zakladá na vedeckom poznaní, na vede a v tomto smere sa každá národná vláda rozhoduje na základe odporučaní a návrhov odborníkov.

Že ide o manipulácie s verejnou mienkou, to si obyčajní ľudia ani nesmú všimnúť a keď, tak iba okrajovo. To, že problém „pandémie“ koronavírusu sa rieši výlučne ako výsledok vedeckých záverov, je možné vyvrátiť z určitého filozofického stanoviska. Podľa filozofa K. R. Poppera poznanie vo vede sa začína a končí problémami. V Popperovej hypoteticko-deduktivistickej epistemológií problém musí predchádzať pozorovaniu. Citujem: „Neexistuje žiadne nezaujaté pozorovanie, každé pozorovanie je cielenou aktivitou riadenou problémami a kontextom očakávania ( čo Popper nazýva horizontom očakávania ).“ Viď Marián Cehelník: „K. R. Popper – filozofia hľadania lepšieho sveta“, str. 67.

V tomto prípade dôraz je kladený na samotné očakávanie, na kontext očakávania. Nemôže byť žiadny spor v tom, že na globálnej úrovni bolo prijaté rozhodnutie o „pandémii“ koronavírusu. K tomu viď napríklad dokument, ktorý vydala Globálna rada pre pripravenosť s názvom „Svet v ohrození.“ Ak sa na globálnej úrovni prijalo rozhodnutie, potom na tejto úrovni všetky potrebné otázky spojené s koronavírusom boli skúmané – pozorované, poznávané z hľadiska triedy kapitalistov ( niektorých ) či z hľadiska určitej skupiny politických elít a farmaceutického Kartelu. Keďže neexistuje nezaujaté pozorovanie, potom to znamená, že všetky subjekty na globálnej úrovni mali s problémom „pandémie“ koronavírusu svoje očakávania.

Podľa K. R. Poppera rozhodujúcim momentom vedy nie je pozorovanie, ale očakávanie ! Keďže očakávanie musí byť založené buď na probléme alebo na určitej hypotéze či teórií, môže a nemusí byť v súlade so záujmami obyvateľov národných štátov, respektíve s akousi racionálnou jednotou ľudských spoločenstiev. Kontext očakávania sa dá s nastolením problému ľahko zneužiť proti samotnej ľudskej populácií. Toto je práve prípad „pandémie“ koronavírusu. Pod vedením samozvaných a neoficiálnych predstaviteľov globálnej moci v súčinnosti s národnými vládami postupujú spôsobom, ktorým si môžu plniť svoje očakávania oficiálne ukryté pod plášťom najväčšieho nepriateľa ľudstva – koronavírusu. Nie je problém pochopiť, že očakávania psychopatických a bezcitných multimiliardárov sa ťažko môžu zhodovať s očakávaniami celej ľudskej populácie. Samotná ľudská populácia má iba jedno očakávanie – vrátiť svoj život do normálu !

Očakávania „Triedy 1%“ sú diametrálne odlišné. Táto trieda aj so svojimi prisluhovačmi či politickými elitami dokázala v svoj prospech na veľkom priestore svetovej populácie zrealizovať jedno veľmi dôležité „bezpečnostné opatrenie“: jej očakávania spojené s pandémiou koronavírusu nesmú byť kritický testované ! A to ani vo vede, ani v zdravotníctve a už vôbec nie v rámci politickej slobody ! Zákaz kritického testovania očakávaní „Triedy 1%“ je tak spojený s presadzovaním globálnej diktatúry orientovanej na rôzne formy donútenia, manipulácie a štátnej propagandy. Kritický testované nesmú byť nielen očakávania globálnej moci, ale ani rozhodnutia národnej moci. To vytvorilo podmienky pre nastolenie politiky „pandémie“ koronavírusu ako podvodu na globálnej úrovni.

Zákaz kritického testovania očakávaní ( plánov ) napríklad samotného Billa Gatesa, agentúry WHO, ktorú má pod svojou mocou a vplyvom či napríklad zákaz kritického testovania samotnej medzinárodnej inštitúcie vo Švajčiarsku – GAVI – Globálnej aliancie za očkovanie a imunizáciu, ktorú vedie samotný Bill Gates, má nesmierny význam pre realizáciu globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Kritické testovanie a jeho zákaz je o tom, ako sa nesmie kritizovať súčasná pandemická politika, o čom sa nesmie oficiálne hovoriť, písať a konať. Za takejto situácie sa bežne od vládnej moci a médii vôbec nič nedozvieme o tom, akou mocou disponuje v súčasnosti farmaceutický Kartel aj na čele napríklad s Gatesom.

Nehovorí sa o tom, že Gates ako kontrolór informácií a vedecký arbiter spoločne s Kartelom – očkovacím priemyslom – majú moc zakazovať profylaktika, liečby, fytonutrienty, adaptogény a antivirotika. Bill Gates a GAVI sú zdrojom teroru WHO, lockdownov, reštrikcií a autoritárskych medicínskych výnosov, presadzujúcich vakcinačné experimenty. Dochádza k obrovskej manipulácií vo vedeckom poznaní, aby sa obyvateľstvo donútilo podriadiť experimentom. Bill Gates má nad WHO väčšiu moc a vplyv než celé štáty a nikomu to ani v našej vláde nevadí. GAVI ako korporátna entita riadi WHO. Je priam zarážajúce, že GAVI si užíva diplomatickú imunitu, má imunitu pred všetkými obvineniami zo zločinných obchodných rokovaní, nesmie ju vyšetrovať žiadny orgán činný v trestnom konaní a to ani vtedy nie, keby bola vakcinačná aliancia zapletená do nejakého zločinného sprisahania na podvádzanie či donucovanie ľudí. Tvrdí sa, že generálny riaditeľ WHO núti všetky členské štáty riadiť sa príkazmi GAVI, počnúc typom diagnostických testov a druhom dovolených liečob až po celkovú kontrolu ľudskej populácie, pandemického spravodajstva a experimentovania s vakcínami. K tomu viď L. D. Johnson, Natural News z 5.5.2021.

Zákaz kritického testovania očakávaní globálnej a národnej moci sa odzrkadlil aj v tom, že z vedy o verejnom zdraví sa stalo iba náboženstvo, ktoré sa má nekonečne opakovať, potvrdzovať a rešpektovať. Vo veľkom štýle sa rozmohla cenzúra a absencia skutočnej vedeckej debaty. V našej západnej spoločnosti sa razom zastavil proces kritického preskúmavania a vyvrátenia tých domnienok a pravdepodobnosti, na základe ktorých bolo obyvateľstvo národných štátov uvrhnuté do locdownov, reštrikčných opatrení, porušovania ústavných slobôd a ľudských práv, neustáleho testovanie a očkovanie.

Podľa filozofa K. R. Poppera nosnou dimenziou vedy a kritériom vedeckosti je kritizovateľnosť, racionálna kritika. Táto kritika musela byť odstránená, aby bolo možné presadiť podvod s „pandémiou“ koronavírusu a teda samotnú globálnu politiku zameranú proti obyvateľstvu národných štátov. Pre globálnu a národnú moc je charakteristické, že ignorujú stanovisko filozofa aj v tom, že s povahou vedy je nezlúčiteľná snaha o istotu vo vedeckom poznaní a teda aj vo všetkom tom, aké dôsledky z istoty sa prijímajú pre život ľudských spoločnosti. Filozofa K. R. Poppera spomínam preto, že jeho kritický racionalizmus či kritický postoj ( aj vo vede ) sa môže v skutočnosti uplatniť ako univerzálny princíp všade tam v ľudskej spoločnosti, kde sa chceme usilovať o hľadanie lepšieho sveta.

Už dnes je mnohým ľuďom vo svete jasné, že ak sa hrajú globálne a národné sily na presadenie svojej istoty spojenej s „pandémiou“ koronavírusu, tak nikomu nechcú dovoliť, aby ich „vedecké istoty“ narušil či podkopal svojimi kritikami. Dôvod je jasný: na globálnej politike spojenej s poňatím globálneho zdravia na strane „Triedy 1%“ sa nesmie nič meniť. Znamená to, že kritický prístup ako univerzálny princíp potrebný pre život spoločnosti, bolo potrebné zrušiť ( obmedziť ), pretože v skutočnosti „Trieda 1%“ aj so svojimi prisluhovačmi sa vôbec neusiluje svojou politikou o hľadanie lepšieho sveta pre všetkých, ale výlučne pre seba.

Treba jednoznačne konštatovať, že z tohto hľadania lepšieho sveta 99% ľudskej populácie bolo úmyselne a vedomé vylúčených, pretože s absolútnou väčšinou ( ako kvalifikovanou väčšinou ) sa počíta, že ak sa podarí zrealizovať všetky reštrikčné opatrenia v národných štátoch, založených na istote „vedeckého“ poznania spojeného s „pandémiou“ koronavírusu, potom absolútna väčšina zbavená fyzických, duševných a duchovných síl bude bez reptania akceptovať všetko, čo jej patologickí a bezcitní multimiliardári a ich prisluhovači bez možnosti obrany láskavo ponúknu.

5.

Všimnime si, čo zaujímavého sa udialo už v tomto 21. storočí, ak ide o problematiku poznania. V tomto storočí boli konštituované najmenej tri nové ideí, ktoré sa začali presadzovať na globálnej úrovni. Ide o tieto záležitosti: a) o ideu boja proti terorizmu, b) o ideu boja proti klimatickým zmenám a c) o ideu boja za globálne zdravie – boja proti „pandémii“ koronavírusu. Čo je na každej idey zaujímavé a čo majú spoločného ? 1. Každá idea – jej realizácia – je spojená s jednou nevyhnutnou požiadavkou globalistov: musíme ( sme povinní ) vzdať sa ( vzdávať sa ) našej slobody, lebo inakšie to nejde ! 2. Absentuje metóda testovania novej idey či teórie. Nebolo a nie je dovolené, aby z prijatej ( nastolenej ) teórie, idey boli verejne vyvodzované dôsledky pre život každej národnej spoločnosti a ich vzájomnej spolupráce a súčinnosti.

Je ťažko predpokladať, že určité stimulácie a konšpirácie k vzniku ( založeniu ) uvedených „bojov“ je možné hľadať v nejakej logický zdôvodniteľnej a racionálnej potrebe každej ľudskej spoločnosti, ktorá sa bez špecifikovanej potreby nezaobíde. Akt vymýšľania rôznych ideí môže byť potom výrazom toho, k čomu poháňajú určité skupiny ľudí ( triedu, politické elity, korporácie ) ich skutočné ( aj skryté ) záujmy, ktoré sa nemôžu stať predmetom otvoreného politického boja a teda ani predmetom verejného zdôvodňovania politiky ako jedného z dôležitých princípov klasického liberalizmu.

Za normálnych okolnosti si konštituovanie novej idey vyžaduje logické testovanie. Ako učil filozof K. R. Popper, z novej idey ( anticipácie, hypotézy, teoretického systému ) sa logickou dedukciou vyvodzujú jej dôsledky. Procedúra testovania je vždy deduktívna, čo znamená, že z danej idey ( teórie ) odvodzujeme určité singulárne tvrdenia ( predikcie ) a v ďalšom kroku potom tieto prijaté ( odvodené ) tvrdenia porovnávame s výsledkami praktických aplikácií a experimentov. Je dôležité si uvedomiť, čo sa môže diať so singulárnymi tvrdeniami. Tu sú dve možnosti. Ak sú singulárne závery prijateľné alebo verifikovateľné, potom pre danú chvíľu teória – idea prešla testami a môžeme v spoločnosti takúto teóriu – ideu prijať. Ak sú singulárne závery posúdené ako neprijateľné ( negatívne ), boli falzifikované, potom sa nemôže prijať ani teória – idea, z ktorej boli odvodené.

Pozrime sa, pre ilustráciu, na ideu boja proti „pandémii“ koronavírusu. Táto idea je podľa mňa odvodená od idey „ochrany“ globálneho zdravia. Z idey boja proti „pandémii“ koronavírusu vznikli rôzne singulárne tvrdenia ( množstvo ) jej samotných tvorcov – patologických a bezcitných multimiliardárov a ich prisluhovačov, ktorých rady sa s každým novým nariadením a vyhláškou národnej moci rozrastajú do podôb rôznych samokontrolných mechanizmov. Lenže samotné singulárne tvrdenia, ktorých určité množstvo ďalej uvediem, sa do procedúry testovania nedostali a to zámerne, pretože vo svete veľkej komunite vedcov, lekárov, veľkým skupinám občanov nebolo dovolené, aby sa zúčastnili vecnej, vedeckej, kritickej a racionálnej diskusie, pretože panuje obava, že všetky či väčšina singulárnych tvrdení by nebolo možné prijať kvôli ich negatívnemu posúdeniu.

A negatívne posúdenie singulárnych tvrdení, tak ako to učil filozof K. R. Popper, jednoznačne by viedlo k záveru, že ani idea boja proti „pandémii“ koronavírusu sa nesmie v národných štátoch a globálne zaviesť a realizovať. Takže skrátene: stalo sa to, že globalisti si:

a) z vlastného záujmu a potrieb konštituovali ideu boja proti „pandémii“ koronavírusu,

b) z vlastnej iniciatívy a za pomoci národných vlád úmyselne vynechali – odstránili – potrebu deduktívneho testovania svojej idey,

c) z konštituovanej idey si namnožili cez svoje nadnárodné inštitúty, inštitúcie, cez svoj farmaceutický Kartel a svojich hlavne národných prisluhovačov určité množstvo základných singulárnych tvrdení,

d) bez procedúry testovania z radov odbornej, vedeckej a občianskej verejnosti si sami určili, že singulárne tvrdenia sú pravdivé, pretože ochrana zdravia a životov ľudí má prednosť a preto tieto tvrdenia nie je možné odmietnuť,

e) zo svojej idey boja proti „pandémii“ koronavírusu si bez procedúry testovania logickou dedukciou vyvodili vlastné dôsledky, ktoré vychádzajú z jednotnej metodiky pre tvorbu a uplatnenie singulárnych tvrdení v každom národnom štáte a ktoré viedli k prijímaniu „pozitívnych“ rozhodnutí každej vládnej moci bez ohľadu na ústavné práva a platné zákony, pretože ochrana zdravia a životov ľudí ( čuduj sa svete: v jednom jedinom prípade zo všetkých možných ochorení a chorôb ) má prioritu !

Na jednej strane nie je sa čo diviť, že patologických a bezcitných multimiliardárov nezaujíma problematika toho, aká má byť logika poznania, ak sa rozhodli v globálnom rozmere usmerňovať vývojové procesy v každej národnej spoločnosti, zasahovať do života ľudských bytosti bez ich súhlasu a bez ich záujmov. Z hľadiska logickej analýzy poznania je úplne jasné, že idea ochrany globálneho zdravia a idea boja proti „pandémii“ koronavírusu neprešli zo strany ich tvorcov a každej národnej spoločnosti procedúrami testovania a preto mali byť odmietnuté ! Nestalo sa tak a preto bola nastolená v globálnom rozmere globálna diktatúra, ktorá sa vyznačuje autoritatívnym riadením, totalitarizmom či fašistickými praktikami. Toto bolo naplánované už dávnejšie, k čomu si je možné všimnúť z dokumentov Rockefellerovej nadácie.

Na strane druhej patologickí a bezcitní multimiliardári aj so svojimi prisluhovačmi aj pri úplnej absencií či ignorovaní logiky poznania vzťahujúcej sa aj na problematiku sociálneho, duchovného a intelektuálneho rastu ľudstva, akosi automatický propagujú, že ich zdôvodnenia idey boja proti „pandémii“ koronavírusu sú založené na rešpektovaní a uplatňovaní vedeckej metódy, na práci vedcov a odborníkov, ktorých návrhy a doporučenia každá národná vláda rešpektuje a prijíma rozhodnutia. To má upokojiť obyvateľstvo národných štátov, k čomu významne pomáha štátna propaganda organizovaná vládnou mocou a neustála agresívna propaganda korporátnych médií, ktoré si úzkostlivo strážia , aby tí správni vedci a odborníci mohli spoločne s moderátormi a „figúrkami“ propagandy neustále potvrdzovať správnosť spomínanej idey aj s jej singulárnymi tvrdeniami a rozhodnutiami.

Použitie vedcov a odborníkov v štátnej propagande a v propagande korporátnych médií má u obyvateľstva vytvoriť silné zdanie objektívnosti. Je to dôležitý psychologický moment: nejde o to, aby bolo treba veriť politikom, skôr o to, že je potrebné veriť vedcom a odborníkom, ktorí o probléme „pandémie“ koronavírusu niečo vedia. Je možné jasne vysledovať, že veľká časť vedcov a odborníkov vrátane lekárov či zástupcov občianskej spoločnosti sa ocitla vo veľkej izolácií, pretože bola nastolená silná cenzúra a absentuje aj vedecká debata, ku ktorým sa pridalo obmedzovanie ľudských práv a slobôd. Toto všetko prispelo k tomu, že v každej národnej spoločnosti silne absentuje kritický racionalizmus, kritické skúmanie rôznych návrhov a predkladaných riešení. Preto som už skôr zdôraznil, že veda o zdraví sa stala náboženstvom a o žiadne skutočné zdravie tu nejde, pretože organizácia a systém zdravotnej starostlivosti sa majú riešiť iným spôsobom.

Filozof K. R. Popper jasne zdôraznil, že nosnou dimenziou vedy a kritériom vedeckosti je kritizovateľnosť, racionálna kritika. Toto kritérium sa v žiadnej národnej spoločnosti neuplatňuje. Politici a média sa tohto kritéria boja ako čert kríža. Je tu otázka: prečo je možné a potrebné takéto rozštiepenie vedcov, odborníkov a nakoniec aj samotnej spoločnosti ? Je to možné preto, že je to v rukách určitej skupiny ľudí, v našom prípade takej, ktorá sa hrá, že je v pozícií predstaviteľov globálnej moci a má preto z jej vlastného určenia a rozhodnutia právo robiť globálnu politiku. Ide tu o určité logické vyplývanie: ten, kto konštituoval ideu boja proti „pandémii“ koronavírusu, tak iba ten má záujem a povinnosť zrealizovať rozštiepenie spoločnosti na sociálnej, duchovnej či intelektuálnej úrovni.

Celé huncútstvo toho, že absolútne významná časť ľudských zdrojov spoločnosti je doslova odstavená od svojho práva podieľať sa na riadení spoločnosti, sa skrýva v tom, čo zdôraznil samotný filozof K. R. Popper. Podľa neho rozhodujúcim momentom vedy nie je pozorovanie, ale očakávanie ! Znamená to, že aj patologickí a bezcitní multimiliardári si túto poučku ( názor ) celkom dobre osvojili. V prvom rade sú totiž dôležité očakávania tých, čo ideu boja proti „pandémii“ konštituovali, pretože iba ONI majú svoje záujmy, potreby, ciele. Účastníkmi štátnej propagandy či propagandy korporátnych médií môžu byť iba tí vedci a odborníci, vrátane lekárov a ľudí ďalších profesií zo spoločnosti, ktorí nemajú problém ( už z rôznych dôvodov ) podporovať a propagovať očakávania tvorcov uvedenej idey, respektíve ich očakávania sú dostatočne identické s globálnou mocou a politikou.

Koniec časti I.

Pokračovanie v časti II.

Dušan Hirjak