Z Lisabonu po Vladivostok

Na margo Putinovho článku pre Die Zeit, uverejneného na portáli Hlavné správy v ktorom ruský prezident spomína spoločný priestor od Lisabonu po Vladivostok, som si spomenul na svoj starší blog z roku 2019, ktorý je malou analýzou práve tohto projektu. Článok treba vnímať v kontexte roku 2019, ale dovolil som si doplniť záver a zaktualizovať ho.

Projekt spoločnej spolupráce EU a Ruska, kde sa presadzuje spoločný hospodársky priestor a prípadná obchodná dohoda FTA sa uvádza pod pracovným názvom „z Lisabonu po Vladivostok“. Tieto zaujímavé informácie som sa rozhodol usporiadať v časových súvislostiach. Podobných udalostí je určite viac, ale spracovať tak rozsiahlu tému v jednom článku jednoducho nie je možné. Uvádzané informácie mali podľa môjho názoru buď pozitívny alebo negatívny vplyv na momentálny stav tohto projektu, ktorý je mnohými označovaný za mŕtvy.

Rok 2005

EUROPEAN NETWORK OF ECONOMIC POLICY RESEARCH INSTITUTES vypracoval správu s názvom „ekonomické dopady voľného obchodu medzi EÚ a Rusko“

V tejto správe sa simulovali tri rôzne scenáre spolupráce. V závere správy sa konštatuje, že ekonomika Ruska ja na úrovni nových členských štátov EÚ. Pripomínam, že Slovensko a ďalších 10 štátov vstúpilo do EÚ v roku 2004. V treťom scenári by bol predpokladaný výsledok pre EU : mierny rast produkcie, tým že by sa otvoril nový trh, čo by ale nemuselo znamenať aj vytváranie zisku. Z pohľadu Ruska by sa jednalo o zvýšenie produkcie a aj vytváranie zisku.

2010

Pred plánovanou návštevou ruského premiéra Vladimíra Putina v Nemecku, kde sa mal stretnúť s Angelou Merkelovou, vydal nemecký denník Süddeutsche Zeitung infomáciu o vízii ruského premiéra : žiadne clá, žiadne víza, výrazne viac hospodárskej spolupráce medzi Ruskom a Európskou úniou. „Navrhujeme vytvorenie harmonického ekonomického spoločenstva, ktoré sa rozprestiera od Lisabonu po Vladivostok,“ vyjadril sa Putin. „V budúcnosti by sme mohli dokonca uvažovať o zóne voľného obchodu alebo dokonca o pokročilejších formách hospodárskej integrácie. Výsledkom by bol jednotný kontinentálny trh s kapacitou v hodnote biliónov eur.“

V tom čase dosiahlo Rusko a EÚ, dohodu o odstránení ciel na suroviny, ako napríklad drevo.

2012

Vstup Ruska do WTO – World Trade Organization

2013

Príprava obchodnej dohody na vytvorenie Euroázijskej ekonomickej únie.

November – vypuknutie protištátnych protestov a občianskych nepokojov na Ukrajine, ktoré vyvrcholili vo Februári 2014.

2014

29.mája 2014 sa v Astane podpísala zmluva o vzniku Euroázijskej ekonomickej únie, EEU alebo EAEU, ktorá združuje štáty : Bielorusko, Rusko, Kazachstan a Arménsko . A od roku 2015 aj Kirgizsko. Platnosť zmluva nadobudla 1.1.2015. V tomto ekonomickom priestore je 170 miliónov ľudí a HDP týchto krajín presahuje 4 bilióny dolárov.

Členstvo v únii bolo ponúknuté aj Ukrajine, ktorá bola braná ako strategický partner. Ale vo Februári 2014, bol zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovič, ktorý myšlienku spoločného hospodárskeho priestoru s Ruskom presadzoval. Nové vedenie túto zmluvu nepodpísalo. Naopak, uzavrelo asociačnú zmluvu s Európskou úniou a vyjadrilo záujem o vstup do EÚ a NATO. Čo malo za následok prudké ochladenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

2015

Na svetovom ekonomickom fóre v Davose, sa Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila, že Nemecko je pripravené otvoriť rozhovory o možnostiach spolupráce s Ruskom.

Minister hospodárstva a vicekancelár Sigmar Gabriel dodal, že členovia EÚ by už mali začať diskutovať o tom, čo by mohli ponúknuť Rusku v prípade mieru.

„Ďalším krokom je zóna voľného obchodu“, dodal Sigmar Gabriel „Musíme Rusku ponúknuť cestu von“.

Podmienkou pre začatie týchto rokovaní má byť dodržanie Minských dohôd zo strany Ruska.

Merkelová zároveň odsúdila ruskú anexiu Krymu a prehlásila ekonomické sankcie za nevyhnutné.

Všeobecne sa tvrdí, že takáto spolupráca EÚ a EAEU by bola výhodnejšia pre Európsku úniu. Zabezpečila by si prístup ku strategickým surovinám a otvoril by sa 170 miliónový trh, kde má EÚ navrch hlavne v priemyselnej výrobe. Dnes sa už hlavný vývozný artikel Ruska, ropa a zemný plyn obchoduje bez ciel. Rusko je po USA, Číne a Švajčiarsku 4 najväčší obchodný partner EÚ.  Ďalším faktorom a dosť závažným by bolo, zmiernenie napätia kvôli hroziacemu vojenskému konfliktu s Ruskom.

Čoraz viac štátov vystupuje proti spoločnému projektu Nemecka a Ruska s názvom Nord Stream 2. Ide o výstavbu plynovodu na dne Baltského mora, ktorý bude smerovať z Ruska priamo do Nemecka., čím obíde Ukrajinu. Nemecko tento projekt presadzuje na pôde EÚ. Veľká časť európskeho plynu z Ruska prechádza cez Ukrajinu, čo je pre Ukrajinu príjem 2,8 miliardy dolárov ročne. Po zrealizovaní tohto projektu stratí aj Slovensko ako ďalšia tranzitná krajina.

USA ostro  kritizujú projekt Nord Stream 2 a sú prichystané v prípade potreby uvaliť sankcie.

Rusko sa na pozvanie Sýrskeho prezidenta Baššár al-Asada, vojensky zapája do ukončenia občianskeho konfliktu a potlačenia teroristickej organizácie ISIL v Sýrii.

2016

Nárast exportu z EÚ do Ruska aj napriek ekonomickým sankciám

Zdroj : eurostat

Jún 2016

v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, na zjazde Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa Merkelová vyjadrila
„Dúfam, že Rusko bude čoraz viac rozvíjať vzťahy s európskym hospodárskym priestorom, čo nakoniec vyústi do spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok“.

2017

Posilnenie spolupráce Ruska a Číny, kde pri vzájomnom obchodovaní vylúčili dolár. Rusko sa nedávno stalo najväčším dodávateľom ropy pre Čínu. Obchodovanie medzi týmito krajinami bude prebiehať v jüanoch a rubľoch. Zároveň sa posilní spolupráca na projekte novej hodvábnej cesty „ jeden pás, jedna cesta“ , ktorý má spojiť dodávky tovarov z Číny do EÚ prevažne železničnou dopravou. Čína sa chystá do tohto projektu investovať 900 miliárd dolárov.

Ekonomický nemecký inštitút Ifo, zverejnil štúdiu o prospešnosti obchodnej dohody medzi EU a Euroázijskou ekonomickou úniou. Pre samotné Nemecko by to znamenalo nárast exportu o 31 mld. eur a Ruský export do EÚ by vzrástol zhruba o 71 mld, eur.

31.mája 2017 sa konala Konferencia o rozvíjanie spolupráce „od Lisabonu po Vladivostok“ venovaná vzťahom medzi Európskou úniou a Eurázijskou hospodárskou úniou. Na tejto konferencii sa hovorilo aj o harmonizácii noriem výrobkov štátov EAEU s normami EÚ, z ktorých sa už väčšina realizuje.

Poľsko sa kvôli diverzifikácii dodávok zdrojov rozhodne dovážať skvapalnený plyn z USA.

2018

Prezident Trump a Predseda Európskej komisie Junkers sa dohodli na posilnení spolupráce pri dovoze skvapalneného plynu z USA.

EÚ spolufinancovala, alebo sa zaviazala spolufinancovať projekty infraštruktúry pre LNG v hodnote viac ako 638 miliónov EUR

2019

1.januára vstupuje do platnosti obchodná dohoda medzi EÚ a Japonskom, čím sa vytvoril najväčší voľný trh na svete.

Vývoz EÚ do Japonska predstavuje  ročný objem viac ako 58 miliárd v tovare a 28 miliárd v službách. Touto dohodou sa odstráni 90% ciel na 90% vyvážaných tovarov

Poľsko ohlásilo víziu projektu plynovodu z Nórska.

Marec 2019

Kancelárka Angela Merkelová (CDU) odmietla hrozby amerického veľvyslanca Richarda Grenella, ktorý oznámil, že USA obmedzia, alebo dokonca ukončia spoluprácu s nemeckou tajnou službou, ak Nemecko bude pokračovať v rokovaniach s čínskou firmou Huawei pri zavádzaní 5G sieti v Nemecku. ˇ

Bývalý spolkový kancelár Gerhard Schröder povedal, že ak by bol v súčasnosti kancelár, argumentoval by tým, že „Európa dosahuje relatívnu nezávislosť od zahraničnej a hospodárskej politiky USA“.  „Máme aj iné záujmy týkajúce sa Ruska,“ „Rusko je pre Nemecko strategický partner a nemôžeme sa pripojiť k ruskému napádaniu, ako to od nás Američania očakávajú.“

Gerhard Schröder je predsedom dozornej rady Nord Streamu, ktorý je prevádzkovateľom plynovodu z Nemecka do Ruska.

Takže ak je projekt „z Lisabonu do Vladivostoku“ pre niekoho mŕtvy, tak určite nie pre Nemecko.

Projekt vo svojej podstate dáva logiku. Z pohľadu ekonomického aj bezpečnostného. Vytvoril by sa silný hospodársky priestor, do budúcna pravdepodobne s jednotnou vojenskou spoluprácou, čo je zároveň aj kameň úrazu. Spojené štáty si totiž zo základu svojej zahraničnej politiky nemôžu dovoliť podporovať projekt, ktorý by vytvoril vo svete silného hráča, navyše so silným priemyselno-vojenským komplexom. Zákonite by konkuroval tomu americkému. Nákupy vojenskej techniky pre európskych členov NATO by boli nahradené európsko-ruskými dodávkami, keďže by už neexistovala bezpečnostná hrozba z ruskej strany. Nehovoriac o tom, že obhajoba dodávok drahšieho amerického skvapalneného plynu by nemohla byť podporená argumentami, že dominancia dodávok ruského plynu európskym štátom je bezpečnostná hrozba, ako napríklad v prípade Nord Streamu 2.

Projekt z Lisabonu po Vladivostok nebude mať šancu na úspech, pokiaľ budú mať Spojené štáty vplyv na zahraničnú politiku Európy. Tento vplyv skôr či neskôr preberie Čína a je dosť možné, že po dvadsiatich rokoch budeme hovoriť o projekte „z Lisabonu cez Vladivostok po Peking“