Susedia a vzťahy

Susedia a vzťahy.

Dobré vzťahy robia dobrých susedov. Každý vlastník nehnuteľnosti vie, ako mu zlý sused dokáže znepríjemniť život. Nárokuje si na kus pozemku, kradne ovocie, požičia si vec a odmieta ju vrátiť, na cudzej lúke usporiada svoju zábavu, po cudzích poliach rozhadzuje svoje pripomienky, ohovára. Ak v záujme dobrých susedských vzťahov nekonáte – zlý sused svoje nároky stupňuje. Dokedy?

Ak mu vyhoviete, teda ustupujete a požiadavky hoci sú neoprávnené plníte, nežiadate reciprocitu, ste dobrý sused s prívlastkom. Ak navyše dovolíte na vašom pozemku stavať, ste veľmi dobrý sused s veľmi silným prívlastkom. Ak sa dohodnete, že to čo je vaše, môže opraviť a zveľadiť, pocit reciprocity možno získate. Môže to byť však iba ilúzia ak sused v oprave vidí svoj minulý a nádeja sa, že aj budúci majetok. Čím viacej takéhoto majetku nadobudne, tým presvedčivejšie si bude nárokovať. Časom naozaj môže získať majetok aj s pozemkom. Nečudujte sa, že jeho sebavedomie rastie a vy sa v jeho očiach meníte na nepodstatného idiota. Podľa toho s vami jedná.

Možno sa mýlim a všetko, čo som povedal je konšpirácia. Obava a životné skúsenosti mi našepkávajú. Naša (?) paní prezidentka bola na slávnosti. Konala sa v nenápadnej dedinke Borša. Stretla sa tam so svojim maďarským náprotivkom. Oslavovali. Donedávna v zanedbanom kaštieli sa roku 1676 narodil František Rákoci toho mena druhý. My ho poznáme ako vodcu 8 rokov trvajúceho protivládneho povstania. Okrem rabovania, znásilňovania a vypaľovania obydlí a všestrannej krutosti nášmu národu nič dobré nepriniesol. Práve naopak. Rákoci prehral, ušiel do Turecka a tu roku 1735 zomrel. Dôsledky vzbury, t.j. pomsta cisárskeho dvora však zostala. Vinou cielenej deformovanej histórie sa nie len toto panské huncútstvo, ale aj mnoho predchádzajúcich a premnoho nasledujúcich protinárodných udalostí vytratilo z našich učebníc a tým aj z povedomia nie len širokej verejnosti. Už celé generácie politických historikov na tom pracovali. Susedia, v tomto prípade Maďari, si svoju históriu nie len vážia, ale ju aj umne vylepšujú. Presah pôsobenia vplyvu maďarských politikov na našich maďarských spoluobčanov a deficit pravdivých a komplexných informácii  z našich zdrojov, môže mať za následok, že politici, ktorí by mali obhajovať záujmy vlastného štátu, sa zúčastnia na plačlivom až iredentistickom podujatí na našom území pričom nedocenia tú istú udalosť ktorá nášmu národu priniesla spoluštátnosť  a celosvetové uznanie.

Tak sa môže stať, že oslavujeme okolnosti zániku vlastnej štátnosti, dovolíme stavať pomníky našim zotročovateľom, aj popieračom národnej identity. Z našich politikov, z našich predstaviteľov vlády, ba aj z našich reprezentantov štátnosti sa stávajú “naši”. Ak by to nebola pravda, sami by organizovali podujatia, na ktorých by si uctili skutočné osobnosti národa, skutočné míľniky slovenskej svojbytnosti a štátnosti . Sami by iniciovali stavanie pomníkov, inštalovanie pamätných tabúľ a pomenovaní námestí a ulíc podľa osobností a udalosti, ktoré sa naozaj o národ zaslúžili, zaň bojovali, trpeli a v mnohých prípadoch položili život.

Na začiatku som hovoril o dobrých susedoch. Nakoľko aj medzinárodné vzťahy, ak majú byť dobré, musia celkom pochopiteľne niesť pečať vyváženosti. Preto sa môžem opýtať – a čo reciprocita? Ako sa o Slovákov žijúcich za hranicami vlasti, hoc aj s občianstvom iného štátu, stará naša vláda? Koľko základných, stredných a vysokých škôl so slovenským vyučovacím jazykom im vymohla? Koľko časopisov, kníh, slovenských učebníc im zabezpečila a môžu ich používať? V Koľkých národne orientovaných spolkoch účinkujú naši vysťahovalci? Koľko kultúrnych podujatí organizujú? Nehrozí im, vplyvom možno aj cieleného domáceho tlaku, odnárodnenie? Naša komunita silnie a rastie, alebo upadá? Koľko sôch, námestí, ulíc im v novej domovine pripomína, že majú slovenské korene? Cítia starostlivosť dedovizne? Ako sa naši politici starajú o našu históriu na území susedov? O návrat našich artefaktov z cudzích múzeí, galérií a expozícií?

Pochybujem, že vôbec. Veď pre mnohých z nich je Slovensko a Táto krajina menej ako synonymum. A niekto sa pohoršuje ak v písanej komunikácii sa pri mene politika, ministra, predsedu vlády, predsedu parlamentu, prezidenta, objavia úvodzovky okolo slova slovenský. Koľko úsilia a koľko prostriedkov na upevnenie národnej spolupatričnosti vynaložili tí, ktorých si volíme do čela štátu. Prečo aj oni nekonajú tak, ako naši susedia? Ako práva našej menšiny vyriešili Maďari, Poliaci aj Česi? Preto píšeme “naša” vláda.

Ak sa mýlim, tak ich všetkých budem nie len vidieť, ale aj počuť na výročnom ocenení osobností slovenského národného života na Bratislavskom hrade 2., aj na Odhalení pamätníka k pripomenutí Trianonu 25. júna t.r. v Komjaticiach.

Brezová 22. júna 2021