Testovaním zlomené posledné zbytky hrdosti

Na Slovensku existuje rádio, ktoré o sebe tvrdí, že ako jediné má guráž. Je to hlavne preto, lebo hrá iba rockovú muziku. O rockových interpretoch je známe, že sú značne nekonvenční, alebo až rebeli. A to isté platí aj o ich fanúšikoch. Nektorí z nich sú otvorení rebeli, či už svojim zovňajškom, alebo svojimi názormi. Väčšina fanúškov tohoto typu hudby však žije normálny usporiadaný život, avšak vo svojom vnútri predsa len nosia určitú mieru nekonvenčnosti.

Na spomínanom rockovom rádiu poriadajú jeho redaktori každý týždeň niečo extrémne, ako nevyhnutnú dávku adrenalínu, recesie a humoru, potrebnú pre život rockera. Lietajú lietadlami, skáču padákmi, riadia obrnené vozidlá, zdolávajú hory, súťažia s profesionálnymi hasičmi a podobne. No a dňa 5.6. 2021 sa zúčastnili Banskobystrického maratónu.

Po čase som sa ale zase na inom rádiu dozvedel, že od všetkých účastníkov Banskobystrického maratónu sa vyžadoval test na covid, starší nie viac ako tri dni. Účasť redaktorov rockového rádia na akcii za takýchto podmienok preto možno vnímať ako stratu tváre. Ak je totiž niekto rocker, a teda do určitej miery rebel, ak pracuje v rádiu, ktoré sa hrdí že má guráž, takýto človek sa predsa neskláňa ako poslušný lokaj pred každou požiadavkou ustavičného nezmyselného testovania. Skutočný rocker by to ignoroval! A presne to mali spraviť redaktori spomínaného rádia a takýmto spôsobom to mali prezentovať svojim poslucháčom.

A to isté platí aj o všetkých ostatných účastníkoch spomínaného podujatia. Každý z nich totiž musel vyplniť prihlášku, kde boli uvedené podmienky pretekov a medzi nimi i podmienka testovania. Ak by mali títo ľudia trochu hrdosti, napísali by do prihlášky, že sa pretekov chcú zúčastniť, ale bez testovania. A keby tak urobila väčšina záujemcov, preteky by sa aj tak uskutočnili a testovať by sa nemuselo.

Veď predsa táto akcia nebola ničím existenčným! Nebolo to ako v práci, kde ľudí nútia do testovania, a kto sa nechce podrobiť, musí prácu opustiť! Tu si predsa bolo možné dovoliť vyjadriť svoj nesúhlas a svoj odpor voči zvrhlosti ustavičného testovania, konaného najmä preto, aby si niekto dobre namastil vrecká. Veď predsa Banskobystrický maratón sa konal v čase, kedy v slovenských nemocniciach ležalo už len okolo 340 pacientov na covid a pandémia každým dňom ustupuje. A ustupuje tak rapídne, že každému kto nie je úplne slepý musí byť jasné, že ide o ústup samovoľný a spontánny, rovnako ako počas minulého leta, pretože v našich zemepisných šírkach covid cez leto samovoľne ustupuje, až sa takmer stráca. Jeho príchod je opätovne očakávaný až na jeseň.

Pandémia cez leto ustupuje sama! Nejde vôbec o výsledok testovania za šialené peniaze tak, ako sa domnievajú politici.

Tým samozrejme nemá byť povedané, že určité rozumné a umiernené opatrenia nie sú potrebné. Ale žiaľ, práve umiernenosť a rozumnosť doteraz chýbala väčšine z nich. Pre úzku skupinu podnikateľov, spriaznených s politickou špičkou, sa stali tieto opatrenia vynikajúcim prostriedkom pre vlastné obohatenie. Práve toto obohacovanie, spojené s cicaním štátu je hlavným zmyslom väčšiny z nich. Národ je ustavične testovaný a ponižovaný preto, lebo vláda trpí utkvelou predstavou, že to tak má byť, a vláde blízki „šikovní ľudia“ na tom vynikajúco zarábajú.

A práve preto a jedine preto je za stavu spontánne a samovoľne vždy cez leto ustupujúcej pandémie, ako obludný relikt z čias vrcholu pandémie, usporiadateľmi Banskobystrického maratónu vyžadovaný nezmyselný test proti covidu, nie starší ako tri dni.

A národ, zhlúpnutý ustavičným testovaním, bez štipky elementárnej ľudskej hrdosti, ktorá akoby bola z jeho osobnosti a z jeho mozgu vyšpáraná testovaním, tento až na samé dno pokorený národ sa už nie je schopný vzbúriť ani tam, kde by ho to nič nestálo. Kde by naň nemali existenčný dosah nijaké sankcie za odmietanie testovania.

Ľudia zvesia hlavy, dávajú sa testovať a neuvedomujú si, že svojim odporom a nesúhlasom by si boli schopní vynútiť, aby sa netestovalo. Keby napríklad väčšina zaujala takýto postoj k Banskobystrickému maratónu, uskutočnil by sa aj bez testovania. Ale na takýto odpor sa nezmohli ani rockeri a rebeli! Aj oni sa podobne ako všetci, bez štipky hrdosti sklonili pred nezmyselnosťou, aby si mohli zabehať.

Poviem vám úprimne, mne osobne by to zato nestálo, pretože kde niet hrdosti, kde niet elementárnej ľudskej dôstojnosti a nijakej sily k odporu voči nezmyselnosti, tam zostáva len poslušné lokajstvo. Tam zostáva len zastrašená a zlomená osobnosť, s ktorou sa dá podľa ľubovôle manipulovať práve prostredníctvom jej strachu a obáv.

A zdá sa, že práve takýto mentálny stav populácie je želaným druhotným produktom ustavičného testovania, ktorým bola v ľuďoch pomaly a systematicky lámaná ich dôstojnosť a hrdosť. Až z nej napokon už takmer nič nezostalo. Ľudia si už dajú so sebou robiť v mene pandémie čokoľvek a bez akéhokoľvek náznaku odporu.

V rozhlase napríklad informovali o tom, že je veľký záujem o prázdninové detské letné tábory. Ale aj tu sa vyžaduje testovanie, pričom jeden PCR test stojí okolo 50 Eur. To by však výrazným spôsobom navýšilo výdavky rodičov, a mnohí z nich by si kvôli tomu nemohli letné tábory pre svoje deti dovoliť. Preto vznikla požiadavka, aby testy hradil štát. Jeden z prevádzkovateľov detských táborov sa však verejne v rozhlase vyjadril, že vzhľadom k rapídnemu letnému ústupu pandémie je to úplne zbytočné šikanovanie detí i rodičov, ako i úplne zbytočné plytvanie finančnými prostriedkami.

A ja iba dodávam, že testovanie predsa len zmysel má. Je ním vynikajúci a stály zisk pre všetkých predajcov a distribútorov testov. Ak sa však ľudia proti tomu nevzoprú, stanú sa rukojemníkmi týchto podnikavcov. Preto treba hromadne vyjadrovať svoj nesúhlas vo vzťahu k organizátorom rôznych podujatí, i vo vzťahu k majiteľom rôznych prevádzok a služieb.

Ak na svojom nesúhlase budeme trvať ustúpia a dajú ľuďom pokoj, pretože zákazníkov a návštevníkov potrebujú. Ak sa ale skloníme pred ich požiadavkami, a nebudeme mať ani štipky hrdosti a ľudskej dôstojnosti, budú nás stále nezmyselne testovať ako pokusné myši, až do úplného zhlúpnutia.

Zásadnou otázkou však zostáva, čo má pre koho vyššiu cenu. Existuje totiž kategória ľudí, pre ktorých má oveľa vyššiu cenu voľný a bezproblémový prístup k najrozličnejším druhom konzumného užívania si. Títo ľudia sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby takýto voľný prístup ku všetkému mali. Obetujú tomu i vlastnú hrdosť, i vlastnú ľudskú dôstojnosť.

Ale našťastie existuje aj iná kategória ľudí, ktorí oveľa viac oceňujú hodnotu slobodnej a hrdej ľudskej bytosti, ktorá sa za kúsok mäsa neplazí ako pes pod nohami svojho pána. Ktorá nepredáva samu seba a svoju dôstojnosť za pôžitky a ich voľnú dostupnosť.

Žiaľ, cieľom doby a mocných je vychovávať práve takýchto ľudí. Ľudí slepo poslušných najrozličnejším autoritám, neschopných uvedomovať si svoje nedôstojné a ponižujúce postavenie. Ľudia si neuvedomujú, že sa v tom podobajú otrokom. V minulosti boli otroci spútaní telesne a dnes sú masy spútané duševne. Sú spútané mentálne! Ľudia sú spútaní v samotnej podstate svojej osobnosti! To, čo sa v porovnaní s minulosťou zmenilo je len forma. Zjemnila sa a prispôsobila sa modernej dobe, avšak samotná podstata zotročenia zostáva stále rovnaká.

Je otázkou slobodnej voľby každého z nás, ku ktorej z týchto dvoch kategórií chceme patriť a budeme patriť. Jedna z nich však reprezentuje veľkosť a odvahu slobodného ducha, nespútaného pozemským prospechom a pozemskými žiadosťami, zatiaľ čo druhá reprezentuje konzumnú malosť a novodobé otroctvo.

O všetkých týchto skutočnostiach tu však nie je hovorené preto, aby boli ľudia delení do nejakých kategórií a aby boli posudzovaní a odsúdení. Tento článok vznikol hlavne preto, lebo stále je možný prestup z jednej kategórie do druhej. Prestup z kategórie lokajov a otrokov do kategórie slobodných, hrdých a silných ľudí, hoci tendenciou doby je pravý opak. Tendenciou doby je, aby pod neustále silnejúcim tlakom ponižujúcich požiadaviek za každú cenu stratilo čo najviac ľudí vnútornú i vonkajšiu slobodu, a prepadlo sa do skupiny neslobodných a poslušných otrokov systému bez akejkoľvek hrdosti. A dokonca aj bez vlastného uvažovania.