Rusi sa zmietajú v bolestiach. Poďme si do nich kopnúť aj my

Strávil som analýzou ľudskej povahy takmer celý život a nemyslím si, že existuje ľudské konanie, ktoré by ma prekvapilo, v zmysle – ohúrilo, preto, lebo som sa s ním alebo podobným typom dodnes nestretol. Na druhej strane, je pravda, že mentálne vzruchy dnes ľuďom ubližujú natoľko, že potrebujú terapiu.

Ak niekto, koho dnešná spoločnosť dokáže rovnocenne akceptovať dospeje k názoru, že vakcína Sputnik V vyrobená na zastavenie šíriacej sa pandémie je geopolitická zbraň a preto treba na ňu, ako na zbraň aj nahliadať, potom si myslím, že tradičná ľudská spoločnosť mentálne buď hára alebo jednoducho dohára. A teraz nenarážam iba na niektorých neoliberálnych extrémistov, ako je napr. politológ Michal Baranowski z amerického think tanku “The German Marshall Fund of the United States”, ktorý, pravdepodobne iba na základe preživších spoločenských vzruchov túto myšlienku šíri, ale celkovo. Dovolím si ho citovať: “Pojmom soft power (tzv. mäkká sila) sa oproti hrubej sile vojsk a peňazí označujú elementy medzinárodných vzťahov spočívajúce v príťažlivosti a jemnejšieho vplyvu krajiny. Rusko na vakcínu nalepilo svoju vlajku a politickým cieľom jeho stratégie je rozdeľovať Západ.” 

Terapia, ktorú šíritelia takýchto teórií bezpochyby potrebujú nesmie byť filozofickým diskurzom. Bol by iba opakovane už po x-tý krát v dejinách filozofie hlúpo zneužitý. To, čo spoločnosť potrebuje sú príklady z praxe.

Je štyridsať rokov internet geopolitickou zbraňou, v rukách prevažne západných a amerických  korporácii? Bezpochyby je, inak by neexistovala globalizácia. A odmieta preto internet Rusko? Nie, neodmieta. Sú sociálne siete, napr. Facebook, Twitter a podobne geopolitickou zbraňou, toho najnebezpečnejšieho kalibru? Iste, pre tradične konzervatívne Rusko, sú nesmierne nebezpečné bez jedinej pochybnosti. A odmietol ich Putin alebo dnešné Rusko? Nie, neodmietol. Naopak, hrozby celospoločenských zmien ktoré z nich v Rusku hrozia sa snažili Rusi obmedziť  aj spôsobommi ukážkovej demokracie, napr. tým, že dali priestor vzniku konzervatívnejšiemu VKontaktu.

Každý mladý človek v dnešnom Rusku túži po iPhone a v Rusku, sú nesmierne obľúbené. Pritom, iPhone je jedným z popredných nástrojov amerického ovplyvňovania mienky mladých ľudí, minimálne v zmysle akejsi neoliberálnej trendovitosti – často extrémistickej, prichádzajúcej prevažne zo Západu. Ale v Rusku nikto nevystupuje a nesnaží sa šíriť think tank plný nenávisti k americkému iPhonu a netvrdí, že telefón Steva Jobsa je geopolitická zbraň škodiaca dnešnému Rusku. Dôvod je prostý, malo by to presne opačný spoločenský efekt, ako by si ruskí strážcovia tradičnej ruskej konzervatívnosti želali.

Tomu, kto roky pozorne sleduje politiku V. Putina určite neušlo, že jeho rétorika na verejnosti smerom dovnútra k ruskému obyvateľstvu, sa za posledné roky výrazne zmenila. Je otvorenejší, žoviálnejší, viac sa venuje v prejavoch mladým ľuďom. Iste, mladí ľudia sú dnes tí, ktorí budú modelovať budúcnosť Ruska. Avšak otázka na spôsob už neznie prílišne rusky: Ako, cez iPhony?

V skutočnosti je dnešné Rusko vážne zranené hybridnými manipuláciami zo Západu a o jeho budúcnosť bude treba viac bojovať najviac v Rusku. Krváca a svetoví gangstri si potrebujú kopnúť. Naposledy si kopli aj Česi a následne Slováci. Nebolo to fér. V ringu by vás za to diskvalifikovali. A v černošskej ulici, kdesi v Brooklyne zabili …

Vírus neoliberalizmu sa u nás prejavuje mentálnymi poruchami tesne už tesne po inkubačnej dobe, ale bolieť začne až neskôr. A bolesť bude každým dňom narastať. V poslednom štádiu, predtým lež úplne rozožerie náš mozog, si od neznesiteľnej bolesti ducha sami vytrhneme srdce z tela. My to neprežijeme, ale Rusi áno. Prežili dve svetové vojny, ktoré ich mali vyhubiť a postupne si zvykli na všetko, aj na život bez srdca. Z čoho ale iných mrazí je, že nezabudli.

Jednu vec by svet mal znovu pochopiť – ešte stále nie je neskoro. Pamätníky druhej svetovej vojny nie sú len mohylami pre mŕtvych hrdinov. Sú nemou výstrahou pre tých ktorí si odmietajú priznať, že ich myslenie potrebuje terapiu.