Referendum a ako ďalej …

Od vzniku SR ubehlo už takmer 28 rokov, ale sme skúsenejší, múdrejší, rozhľadenejší, sčítanejší, zodpovednejší ??? Aspoň keď ide o politiku veľmi ani nie. Náš politický systém, reprezentovaný zastupiteľskou demokraciou značne pokrivkáva hlavne preto, že takmer žiadny politický subjekt nemá veľký záujem meniť volebný zákon, ktorý je alfa omegou a teda kľúčovým k tomu, aby sme mohli pokročiť v budovaní demokracie o nejaký ten krôčik ak aj nie o nejaký väčší krok. Politickým subjektom ako sa zdá, súčasný stav vyhovuje a nijakovsky sa nehrnú volebný zákon zrevidovať či aj zásadne zmeniť. No ak takýto stav bude pretrvávať, tak aj náš politický systém bude naďalej iba stagnovať a neustále sa budeme točiť dokolečka dokola bez nádeje z takéhoto kolotoča nejako vybŕdnuť. Najdôležitejšie by bolo, ak by niektorý politický subjekt s dostatočnou politickou silou pozbieral odvahu a navrhol by minimálne zmenu jedného volebného obvodu na viacero / najlepšie podľa počtu okresov /. Tých progresívnych návrhov by mohla byť samozrejme celá kopa, avšak za danej politickej situácie sa javí takýto návrh ako najpriechodnejší. Kríza politických systémov nielen u nás dospela až do takej absurdity, že niektoré európske krajiny ” povýšili ” demokraciu na liberálnu. Keďže demokracia je vlastne vláda ľudu / nemám informácie, že by nikde na svete vláda ľudu existovala /, fanatickí liberáli si zmysleli, že liberálna demokracia, v preklade slobodná vláda ľudu, umožní ľuďom bližšie a rýchlejšie dospieť k vytúženej vláde ľudu, absurdné.

Očakávané referendum možno dokáže ukončiť vládu súčasnej vládnej koalície, no ako sa zdá, krízu politického systému u nás asi ťažko vyrieši, keď pán Pellegrini, do ktorého vkladá nádeje množstvo ľudí poškuľuje po akejsi vláde zmierenia. Tu zrejme stúpol vedľa, keďže si neuvedomil, že dnešnú vládu odmieta cirka 85 % ľudí našej krajiny. Je to podľa reakcie pána Fica neprípustné po tom, čo doteraz táto vláda napáchala, účasť akejkoľvek koaličnej strany na budúcej vláde by sa tak stalo nehoráznou urážkou všetkých ľudí, ktorí museli trpne znášať amaterizmus, neschopnosť, papalášstvo, aroganciu a v neposlednom rade nevzdelanosť a hrubosť koaličnej vlády a je jedno či za premiérstva Matoviča či Hegera. Jeden je za osemnásť a ten druhý za dvadsať bez dvoch. Nebol by som nadšený, ak by pán Fico zastupoval v novej vláde nejaký významný post, úplne by postačovala jeho prítomnosť na koaličných radách tak, ako to urobil sám, keď po voľbách v roku 2006 s Mečiarom a Slotom. Je mi úplne jedno, kto bude zostavovať budúcu vládu a kto bude v nej, v každom prípade by mala nastúpiť politika zdravého sedliackeho rozumu a konečne už aj služba ľuďom. V novej vláde by však nemal byť ani náznak liberalizmu, ktorý iba ničí všetko, čo je nám blízke, kultúru, rodný jazyk, zvyky, spôsob života a čo hlavne – charakter štátu, podriadený cudzím záujmom a vplyvom. Je veľmi smutné, že liberalizmu podliehajú hlavne mladí ľudia, ktorí ako sa zdá vymenili svoje korene, rodnú zem a lásku k vlasti za život bez obmedzení s čo najrýchlejším spôsobom ako dosiahnuť blahobyt hoc aj za cenu opustenia rodnej zeme.

Tu by som chcel pripomenúť verejnosti hromadu pozdĺžností politikov a politických subjektov voči ľuďom : už spomínaný nedemokratický volebný zákon, zrušenie akejkoľvek imunity, vykonateľný zákon o preukazovaní majetku u všetkých ktorí majú majetok cez 500 ticíc Eur, znížiť kvôrum účasti na referendách na min. na 20 %, umožniť odvolateľnosť politikov aj počas volebného obdobia vrátane vlády ako celok, do exekutívy nominovať iba vynikajúcich odborníkov bez straníckej príslušnosti s tým že premiérom by sa stal predseda najsilnejšej politickej strany a dvaja podpredsedovia z následne politických subjektov ktoré v počte získaných percent sú druhé či tretie, doterajšia koaličná rada by sa mohla zmeniť na štátnu radu, zvolení zástupcovia do NR SR by sa venovali výlučne iba zákonodarnej činnosti, otázkou môže byť aj zrušenie ústavného súdu a prenos jeho kompetencií na Najvyšší súd, súdnictvo okrem Správneho súdu by malo byť limitované aj etickým kódexom sudcov, takýto etický kódex by mohol byť aj univerzálny pre všetkých funkcionárov a zamestnancov štátnej a verejnej správy, pre nových sudcov by sa mala stanoviť skušobná doba v trvaní 5 rokov, PZ SR je naďalej paralyzovaný tým že stále nikto nepristúpil k jeho rekonštrukcii keď v ňom stále pretrvávajú neschopní a skorumpovaní policajti a tí poctiví znechutení odchádzajú do civilu, naša armáda je totálne neschopná plniť svoju nezastupiteľnú úlohu pri ochrane štátnej suverenity a územnej celistvosti keď je materiálne personálne aj technickými či bojovými prostriedkami finančne zdecimovaná, veľkým problémom našej armády je aj jej vycvičenosť a bojová pripravenosť kde má aj čo do vycvičenosti a početnosti záloh obrovské medzery čo značne znižuje bojovú a mobilizačnú pripravenosť odolávať akýmkoľvek súčasným hrozbám, envirorezort má voči krajine i našej planéte zem značné pozdlžnosti keď akékoľvek enviromentálne záťaže iba eviduje a nelikviduje, pôdohospodárstvo je naďalej slabo dotované a teda nekonkurencie schopné voči krajinám kde sa silne dotuje bez ohľadu na direktívy z EÚ, naše zdravotníctvo nikdy nedosiahne vyššiu úroveň pokiaľ sa účinne nezamedzí úniku mladých lekárov za lepším zárobkom a podmienkami do zahraničia a to sa týka aj zdravotných sestier, tento problém však  nie je typický iba re zdravotníctvo keď štát vehementne podporuje veľmi nadané deti či študentov ale výsledkom je iba to že drvivá väčšina z nich tak ako lekári a zdravotné cesty utekajú za lepším životom v zahraničí keď odhadom je takýchto odídencov cirka 450 tisíc, ministerstvo hospodárstva tiež nerobí všetko pre oživenie našej ekonomiky keď sa doslova po hlave pustili do projektu vodíkového pohonu vozidiel a odsunuli nabok napríklad môj projekt na výrobu lacných malých elektromobilov vhodných ako prímestských či mestských vozidiel čo by výraznou mierou napomohlo zlepšiť ovzdušie v mestách  a je hanbou že som doteraz ani po roku neobdržal od štátnych orgánoch žiadnu odpoveď.

Zverejnil som iba celkom malý odpočet toho, čo mohli politici pre ľudí urobiť, ale neurobili. Preto by mali ľudia pred novými voľbami veľmi pozorne odsledovať volebné programy politických subjektov a ak v nich nenájdu aspoň to horeuvedené, potom je ťažko uveriť tomu, že to myslia so službou ľuďom vážne. Budúce voľby môžu rozhodnúť  o väčších možnostiach pre nás obyčajných, slušných a dobrých ľudí ako sa nám zdá na prvý pohľad, mali by sme si to už konečne postrážiť a nie sa opäť stať iba hlasovacími panákmi. Je to o vysokej miere zodpovednosti a moc ktorú máme vhodením volebného lístka je obrovská. Už by sme nemali robiť také kardinálne chyby ako pri voľbách v roku 2020, keď sa veľká časť mladých dala oklamať lacnými sľubmi Matoviča, ktoré neplní ani nikdy nesplní.