Jednou z najväčších chýb Slovenskej republiky z rokov 1939-1945 bol vstup do vojny proti Sovietskemu zväzu. Kto pozná dejiny vie, že vojnu ZSSR vyhlásil predseda vlády Tuka sám, „lebo vedel, že vyhlásenie vojny by snem nebol schválil.“ Tragika veci bola v tom, že túto protiústavne a protiprávne, a proti vôli národa vyhlásenú vojnu sa už odvolať nedalo. Bolo by to malo za následok zvalcovanie Slovenska Nemcami. Prezident Tiso nebol s nasadením Slovákov na východný front spokojný, a podľa Balkovho svedectva keď po návrate z Bánoviec rozdával prijímanie, kľačiaceho Tuku práve preto obišiel a potom povedal: „Najradšej by som ho bol tým kalichom tresol po hlave!“
Takmer vôbec sa nevie, že vtedajší správca Grasalkovičovho paláca koncom roka 1941 na otázku Jána Mikulu, ktorého práve vymenoval za šéfa Združenia priemyslu, obchodu, živnosti, bánk a poisťovní – „Čo bude s nami, keď vyhrá vojnu Hitler?“ – odpovedal takto: „Ako kňaz verím v riadenie Božie. Boh nedovolí, aby vo svete vládol systém, ktorý je proti viere. Koľko kňazov i biskupov je už v nemeckých koncentračných táboroch. Svet by riadila nemecká rasa, a my Slováci, Slovania, by sme boli v nevýhode. Nepasovali by sme do nemeckého lebensraum. Možno by nás presídlili niekam do Ruska.“ A na ďalšiu otázku: „Pán prezident, a čo keď vojnu vyhrajú komunisti?“ bola odpoveď takáto: „Boh nás neopustí a aj s boľševikmi raz urobí poriadok. Pevne v to verím.“
Ako vidieť, Tiso sa bál „nemeckej rasy“, bál sa „boľševikov“, a bál sa o „osud Slovákov a Slovanov“ (teda aj Rusov). Včera uplynulo 74 rokov od jeho popravy, ako jediného zo všetkých prezidentov na území Česko-Slovenska, pričom on sám nepodpísal ani jeden rozsudok smrti. A práve včera súčasná správkyňa Grasalkovičovho paláca (spolu s Eduardom Hegerom) vyjadrila podporu Českej republike pri vyhostení 18 ruských diplomatov, čo sa udialo v sobotu večer. V čase, keď po našej železnici sa prevážajú východným smerom tanky a iná vojenská výzbroj.
Naozaj sme sa vrátili do roku 1941? Pôjdu Slováci proti Rusom?