Záverečná správa komisie na vyšetrenie úmrtia gen. Milana Lučanského a výhrady M. Kotlebu

Priatelia, ako som povedal, dávam do pozornosti záverečnú správu komisie, ktorú môžete nájsť tu:

https://www.justice.gov.sk/Stranky/Informacie/Mimoriadna-udalost-v-UVV-a-UVTOS-Presov.aspx

Zároveň prikladám výhrady člena komisie a poslanca NR SR v plnom znení. Názor si urobte sami. Pripomínam, že ani poslankyňa Saková a ani poslanec Saloň zatiaľ svoje stanovisko k záverečnej správe nedali. Pod čiarou sú výhrady M. Kotlebu:

______________________________________________________________

Hlasovanie o Záverečnej správe Kontrolnej komisie zriadenej v súvislosti s mimoriadnou udalosťou v ÚVV a ÚVTOS Prešov spočívajúcej v úmrtí Milana Lučanského (per rollam)

Hlasovanie:

Hlasujem proti predloženému návrhu Záverečnej správy Kontrolnej komisie zriadenej v súvislosti s úmrtím Milana Lučanského v ÚVV a ÚVTOS Prešov

V zmysle čl. VI bod 3 Štatútu Kontrolnej komisie žiadam o pripojenie nesúhlasného  odôvodneného stanoviska k Záverečnej správe v znení:

K bodu 5.3 Záverečnej správy, ktorý znie:
5.3 Z kamerového záznamu z 29. decembra 2020 bolo možné zistiť, že v uvedený deň Milan
Lučanský opustil celu len dva krát, a to za účelom návštevy lekárky a pohovoru s ústavným
psychológom, pričom pri návrate na celu (odvtedy už potom celu neopustil) neboli na kamerovom zázname identifikované žiadne viditeľné znaky násilia na tele menovaného
v danom čase či evidentné zmeny správania alebo pohybu poukazujúce na prekonávanie
bolesti či iné vizuálne pozorovateľné ťažkosti. Milan Lučanský v čase jeho návratu do cely
od lekárky o 12:01 hod. mal v ruke biely predmet, ktorým bol podľa vyjadrení ošetrujúcej
lekárky gáza, avšak zo záznamu túto skutočnosť nebolo možné jednoznačne overiť. V čase
od návratu na celu po pohovore s ústavným psychológom až do času inkriminovanej udalosti
cela č. 114 nebola otvorená, príslušníkmi ZVJS boli na základe nariadeného zvýšeného
dohľadu realizované vizuálne kontroly Milana Lučanského v pravidelných 30-minútoých
intervaloch. Následne bola cela č. 114 otvorená až v čase vydávania večere (16:39 hod.)
a to potom, čo Milan Lučanský nereagoval na výzvu príslušníka ZVJS na odobratie večere,
za účelom preverenia obvineného a následného poskytnutia neodkladných život  zachraňujúcich úkonov. Časové okolnosti otvárania cely č. 114 v priebehu dňa 29. decembra
2020 bolo Komisii umožnené preveriť okrem samotného kamerového záznamu aj z výpisu
z elektrického zabezpečovacieho systému PC OSTRAHA – otváranie ciel a mreží, ktorý zaznamenáva každé otvorenie a zatvorenie dverí a mreže cely. Na základe týchto zistení
Komisia dospela k presvedčeniu, že v čase udalosti sa v cele spolu s Milanom Lučanským
nenachádzala žiadna ďalšia osoba. Na videozáznamoch nebola zaznamenaná ani žiadna
iná osoba, ktorá by sa nachádzala či zotrvala na chodbe v blízkosti cely.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Chýba informácia o prerušenom kamerovom zázname práve v  inkriminovanom čase, a tiež informácia o tom, že posledná pravidelná kontrola cez priezor cely bola viacmenej len   formálna. Tieto informácie sú dôležité z toho dôvodu, že ich uvedením sa mení jednoznačne konštatovaný priebeh udalostí na priebeh pravdepodobný.

K bodom 5.8 a 5.9 Záverečnej správy, ktoré znejú:
5.8. V súvislosti s polohou Milana Lučanského, v ktorej bol nájdený, Komisia uvádza,
že na vlastnom výjazdovom zasadnutí v ÚVV a ÚVTOS Prešov nedokázala vyhodnotiť
a spoľahlivo preveriť, aký vizuálny vnem mohol nastať u referenta ZVJS, ktorý uviedol,
že obvinenému už v čase obesenia nebolo vidieť hlavu ani plecia v ležiacej polohe na posteli.
Na vizuálny vnem referenta mohla mať vplyv poloha postele, jej prípadne odsunutie od okna,
no išlo by len o limitný posun, pretože by posteľ v cele vzápätí narazila do umývadla
za plastovou stenou WC.

5.9. Po vojdení do cely referenti podľa ich vyjadrenia zistili, že obvinený leží na posteli
na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku mal jedenkrát obtočenú ústavnú
teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná za rukávy o hornú konštrukciu poschodovej postele.
Komisia opakovane uvádza, že v opisovanej polohe je možné vytvoriť také podmienky tlaku
a kompresie vnútro-krčných štruktúr, ktoré môžu navodiť stav dusenia kombinovaným
mechanizmom pritlačenia krčných tepien a dýchacích ciest, prípadne aj útlaku na blúdivý
nerv. V každom prípade opisovaným mechanizmom mohlo dôjsť k strate vedomia po pritlačení krčných tepien a k následnému zastaveniu krvného obehu s potrebou
bezprostrednej resuscitácie po uvoľnení škrtidla z krku Milana Lučanského.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k týmto bodom:

Medzi týmito bodmi existuje zásadný nesúlad, ktorý sa počas celého pôsobenia
komisie nepodarilo odstrániť, a síce nesúlad ohľadom polohy, v akej mali
príslušníci ZVJS nájsť Milana Lučanského. Ide o polohu jeho hlavy – či bola
nad čelom postele, alebo za ním. Ak by totiž hlava Milana Lučanského nebola
viditeľná tak, ako to opisuje správa v bode 5.8., tak by sa dotýkala postele,
a tým pádom by váhou samotnej hlavy nemohlo dôjsť k tlakom potrebným
na samotné uškrtenie, resp. obesenie bez pričinenia inej osoby, resp. osôb.

K bodu 5.12 Záverečnej správy, ktorý znie:
5.12. Komisia po vyhodnotení vyššie uvedených dostupných faktov udalosti z 29. decembra
2020, výpisu z elektrického zabezpečovacieho systému PC OSTRAHA – otváranie ciel
a mreží a hlavne kamerových záznamov z priestoru chodby pred celou č. 114 konštatuje,
že nezistila žiadne také nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali
verziu úmyselného sebapoškodenia Milana Lučanského obesením na ústavnej bunde
pripevnenej o rám hornej kovovej poschodovej postele.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Komisia práveže zistila nezrovnalosť ohľadom kamerového záznamu v inkriminovanom čase, kedy tento bol prerušený na cca 2 minúty, a toto prerušenie nebolo do dňa prijatia záverečnej správy nespochybniteľne
vysvetlené.

K bodu 5.15. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.15. Komisia taktiež predpokladá, že po prvotnej aplikácii analgosedácie (umelý spánok)
došlo v priebehu nasledovných hodín k diagnostike nezvratných známok mozgovej smrti
vplyvom zhubného (malígneho) opuchu mozgu, čo vyústilo do konštatovania smrti dňa 30. decembra 2020 v bližšie nezistenom čase.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Komisia nie je oprávnená nič takéto predpokladať, pretože komisia ako celok,
ani jej jednotliví členovia nevideli žiadnu zdravotnú dokumentáciu, vypracovanú v súvislosti s úmrtím Milana Lučanského.

K bodu 5.17. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.17. Komisia považuje úmyselné sebapoškodenie obesením, t.j. násilnú príčinu smrti
z hľadiska jej definície WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) za očakávaný
súdnolekársky záver znaleckého posudku z pitvy tela Milana Lučanského nariadenej podľa
§ 156 Trestného poriadku.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Komisia nie je oprávnená čokoľvek očakávať, pretože komisia ako celok,
ani jej jednotliví členovia nevideli žiadnu zdravotnú dokumentáciu, vypracovanú v súvislosti s úmrtím Milana Lučanského.

K bodu 5.34. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.34. Analýza postupov manažmentu sledu lekárskych vyšetrení a poskytovanie odbornej
zdravotnej starostlivosti zo strany ÚVV a ÚVTOS Prešov Komisia hodnotí ako správne
a včasné, bez zistenia odborného pochybenia v postupoch ZVJS. Lekársky dohľad bol navyše
poskytnutý aj pri transporte Milana Lučanského do ÚVN SNP Ružomberok, čo je možné
považovať za postup nad rámec bežných pracovných činností a úloh zdravotných pracovníkov
ÚVV a ÚVTOS Prešov, ako to vyplynulo z činnosti Komisie. Lekárka z ÚVV a ÚVTOS
Prešov v tejto súvislosti uviedla, že svoju účasť v eskorte si vyžiadala z dôvodu
zabezpečovania základných životných funkcií Milana Lučanského.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Komisii nebolo nijakým spôsobom zodpovedané, prečo bolo potrebné
zabezpečovať základné životné funkcie Milana Lučanského, keďže jeho zranenie oka bolo celý čas označované ako izolované a ľahké.

K bodu 5.35. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.35. Účasť príslušníkov ZVJS z UVV Banská Bystrica na eskorte je jednoznačne
odôvodnená administratívnym premiestnením Milana Lučanského do ÚVV Banská Bystrica
z dôvodu, že uvedený ústav bol geograficky najbližší väzobný ústav k ÚVN Ružomberok.
Takýto postup Komisia považuje za štandardný. Po detailnom vypočutí členov eskorty
z ÚVV Banská Bystrica zo dňa 10. decembra 2020 boli vyčerpávajúco objasnené všetky
podstatné okolnosti pádu Milana Lučanského z vozíka, pri jeho prevrátení sa s vozíkom
smerom dozadu po tom, ako sa menovaný pri nezaistenom vozíku snažil posadiť do vozíka,
ktorý obsluhoval zdravotnícky personál ÚVN Ružomberok, pred transportom na kontrolné
očné vyšetrenie.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Táto časť správy zamlčiava podstatné skutočnosti. Milan Lučanský bol z izby,
v ktorej bol umiestnený po operácii oka, na invalidný vozík presúvaný
pod dohľadom príslušníkov ZVJS s tým, že mal spútané ruky aj nohy, a ruky
aj nohy mal pripútané k spútavaciemu opasku, čiže, ako sa hovorí, bol mu nasadený medveď. Napriek tomu, že Milan Lučanský bol ako pacient po celkovej anestézii, tak mu bola počas presunu na invalidný vozík nasadená
ešte aj predvádzacia retiazka. V takomto stave, kedy vďaka absolútnemu
obmedzeniu fyzického pohybu Milan Lučanský nemohol aktívne udržiavať svoju rovnováhu, bol posadený na invalidný vozík, ktorý nebol zabrzdený,
a ktorý nikto žiadnym spôsobom nezaisťoval. V tomto momente prichádza
zásadný rozpor, ktorý správa zamlčala. Milan Lučanský sa mal na vozíku
prevrátiť tak, že aj s vozíkom mal padnúť dozadu a udrieť si temeno hlavy.
Z výsluchu príslušníka ZVJS, člena eskorty, však vyplynulo, že Milan Lučanský
si sadol do prednej tretiny vozíka. Pri takomto pôsobení síl nie je technicky
možné, aby sa vozík s Milanom Lučanským prevrátil dozadu. Maximálne
sa mohol dozadu odsunúť, pričom by Milan Lučanský postupne padal dozadu.
Takýto pád v situácii, keď je človek po vážnej operácii, najväčšou prípustnou
mierou obmedzený na slobode, úplne v moci štátu, a utrpí takýto úder do hlavy, jednoducho musí na človeku zanechať následky. Keď nie fyzické, tak určite psychické, spočívajúce v strate základnej ľudskej istoty, a to fyzickej bezpečnosti.

K bodu 5.39. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.39. K samotnej liečbe z hľadiska poúrazovej starostlivosti o oko, ale aj k možnostiam
prípadného zachytenia takých psychických zmien či signálov u Milana Lučanského,
ktoré by mohli poukazovať na zvýšené riziko budúceho sebapoškodenia sa Komisia
len na základe dostupných podkladov a vykonaných vypočutí kompetentných osôb nemôže
objektívne vyjadriť. Z pohľadu dostupných informácií od ošetrujúcich lekárov, ale aj referentov denných činností, Komisia vyhodnotila poskytnuté údaje a informácie tak,
že v danom čase, t.j. od 9. decembra 2020 do 22. decembra 2020 neboli u menovaného
prítomné žiadne také príznaky a zistiteľné signály, ktoré by poukazovali na možnosť
budúceho sebapoškodenia, a teda nemohli byť brané na zreteľ ani žiadne také okolnosti,
ktoré by vyžadovali prispôsobenie špecifických preventívnych postupov zo strany ZVJS.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Práve naopak, z výsluchov všetkých lekárov a psychológov vyplynula jasná
informácia o tom, že u Milana Lučanského nezaznamenali absolútne žiadne
samovražedné, prípadne samopoškodzovacie tendencie, resp. myšlienky.

K bodu 5.41. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.41. Režim monitorovania Milana Lučanského bol ukončený dňa 22. decembra 2020
na základe konštatovania, že jeho stav je stabilizovaný, pričom bol následne zaradený
do rizikovej skupiny č. 2 a premiestnený späť do ÚVV a ÚVTOS Prešov. Zaradenie
do rizikového stupňa 2 znamenalo zvýšenie dohľadu (kontrola každú pol hodinu) a zároveň
poskytovanie psychologickej intervencie. Tá mu bola poskytnutá v deň návratu do ÚVV
a ÚVTOS Prešov psychológom ústavu, ktorý vyhodnotil psychický stav a úroveň duševného
prežívania Milana Lučanského ako relatívne stabilizované, primerané situácii. Ďalšia
psychologická konzultácia bola obvinenému poskytnutádňa 29. decembra 2020, na základe
ktorej psychológ opätovne konštatoval stabilizovaný stav a neprítomnosť myšlienok
s potenciálne suicidálnym obsahom. V tomto bode Komisia zdôrazňuje,
že tak ako v predchádzajúcich dňoch väzby, ani priamo 29. decembra 2020, väzenskí
odborníci u Milana Lučanského nespozorovali akékoľvek riziko samovraždy.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Nález, uvedený v tomto bode, je v absolútnom protiklade k záveru celej správy,
ktorá úmrtie Milana Lučanského označila za samovraždu.

K bodu 5.49. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.49. Čo sa týka sociálneho kontaktu, Milan Lučanský mal viacero návštev jeho obhajcov,
okrem toho absolvoval niekoľkokrát návštevu lekára a pohovor s psychologickým
personálom. S rodinou sa obvinený počas výkonu väzby nestretol, je síce pravdou,
že o návštevu ani nežiadal, avšak toto nekonanie je možné skôr pričítať jeho vedomosti
o obmedzeniach, súvisiacich s výkonom kolúznej väzby, pretože inak pri pohovoroch
so zamestnancami ZVJS verbalizoval absenciu kontaktu s rodinou ako ťažkosť, s ktorou mal
problém sa vyrovnať. Je pravdou, že sociálna izolácia – absencia kontaktu s rodinou
a oddelenie obvineného od ostatných obvinených môže pri dlhšom časovomtrvaní dosiahnuť
intenzitu neľudského zaobchádzania a teda porušenia čl. 3 Dohovoru. ESĽP však za porušenie
čl. 3 väznenej osoby považuje spravidla izoláciu v trvaní rokov, nie týždňov alebo mesiacov
(napr. Messina v. Taliansko – 4 a pol roka, Öcalan v. Turecko – 6 rokov). Keďže výkon
väzby Milana Lučanského trval necelý mesiac, je možné odôvodnene predpokladať, že obmedzenia, ktorým bol vystavený, by v prípade posudzovania prípadu podľa štandardov
ESĽP, nedosiahli intenzitu porušenia základného práva.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Toto je neprípustná interpretácia skutkového stavu, pretože pravda je taká,
že Milan Lučanský sa dožadoval telefonátu s manželkou a dcérou,
ale tento mu bol vyšetrovateľom PZ bezdôvodne zamietnutý. Pravdou je tiež to,
že pri každej príležitosti Milan Lučanský upozorňoval na to, že jediné,
s čím sa vo väzbe skutočne nevie vyrovnať, je absencia kontaktu s manželkou
a dcérou.

K bodu 5.50. Záverečnej správy, ktorý znie:
5.50. Zo zistení komisie tiež vyplynulo, že pri doručovaní korešpondencie Milanovi
Lučanskému z dôvodu kontroly zo strany OČTK došlo k takému časovému oneskoreniu,
ktorého dôsledkom bolo, že sa mu niektoré z písomností nepodarilo pred jeho úmrtím doručiť. Zároveň komisia zistila skutočnosť, že niektorému z jeho právnych zástupcov bol umožnený vstup do ústavu za účelom porady s Milanom Lučanským bez nutnosti overenia
plnomocenstva zo strany OČTK, pričom inému zástupcovi bol takýto postup odopretý.
Komisii sa z vypočutia príslušníkov ZVJS nepodarilo zistiť adekvátny dôvod takého postupu.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

V tomto bode je úplne prekrútená informácia o prístupe advokátov k Milanovi
Lučanskému. Totiž advokát, ktorý sa k Milanovi Lučanskému dostal
bez preukázania sa plnou mocou, nebol jeden z jeho advokátov,
ale podľa výpovede príslušníkov ZVJS išlo o profesora Rémyho.

K bodu 6.2. Záverečnej správy, ktorý znie:
6.2. Komisia k otázke priebehu mimoriadnej udalosti zo dňa 29. decembra 2020 uvádza,
že sa jej zo zistených podkladov nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by spochybňovali
medializovanú verziu udalosti, v zmysle ktorej došlo v uvedený deň k pokusu o samovraždu
a následnému úmrtiu Milana Lučanského v zdravotníckom zariadení. Komisia k záveru
dospela na základe vyhodnotenia písomných podkladov, kamerových záznamov, výpisov
zo systému zaznamenávania otvárania ciel, vyjadrení vypočutých osôb a informácií
z priebehu zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,
pričom všetky získané informácie vyhodnotila vo vzájomných súvislostiach.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

Na prijatie takéhoto jednoznačného záveru komisii chýbali najdôležitejšie
informácie, a síce informácie zo zdravotnej dokumentácie, vypracovanej
v súvislosti s úmrtím Milana Lučanského. Túto núdzu nie je možné nahradiť
tvrdením o informáciách z Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, nakoľko
prenos týchto informácií bol výraznou mierou ovplyvnený subjektívnym
vnímaním jednotlivých členov výboru. Taktiež v tomto bode absentuje
informácia o prerušení kamerového záznamu práve v čase bezprostredne
predchádzajúcemu nájdeniu Lučanského v jeho cele.

K bodu 6.3. Záverečnej správy, ktorý znie:
6.3. Vychádzajúc zo skutočnosti, že po otvorení cely v čase o 16:39 a následnej resuscitácii
sa podarilo príslušníkom ZVJS obnoviť činnosť srdca Milana Lučanského, je možné
spoľahlivo vylúčiť, že k tragickej udalosti došlo skôr, ako v maximálnom časovom horizonte
približne desiatich minút spätne pred otvorením cely. Pre posúdenie možnosti priameho
cudzieho zavinenia bolo preto rozhodujúce objektivizovať bezprostredne predchádzajúce
dejové súvislosti. Z kamerových záznamov vyplýva, že vizuálna kontrola cez priehľadový
otvor cely (bez jej otvorenia) bola vykonaná v čase o 16:30, pričom z následného kamerového
záznamu nevyplynulo, že by do cely až do času 16:39 vstúpila nejaká osoba. Je potrebné
uviesť, že kamerový záznam v čase od 16:30 do času 16:39 bol krátko prerušený
(cca 2 minúty). Dôvodom je podľa vyjadrenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Prešov systém
fungovania kamerového systému, ktorého záznamové zariadenia je automaticky aktivované
senzorom pohybu, a automaticky vypínané v prípade, že v optickom zábere kamery
nie je detekovaný pohyb. Nakoľko časy otvárania cely je možné spätne preveriť aj z ďalšieho
systému, ktorý elektronicky zaznamenáva každé otvorenie dverí a mreží cely, považuje
komisia za dôležité, že vo výpise z uvedeného systému nenašla taký záznam,
ktorý by identifikoval otvorenie cely v časovom intervale od 16:30 do 16:39. Komisia
tiež preverila časové korelácie vstupu do cely o 16:39, ako aj všetkých ostatných otvorení
cely v daný deň, porovnaním kamerových záznamov a elektronických záznamov o otvorení
cely, pričom v týchto záznamoch nezistila nezhody. Pre úplnosť je potrebné uviesť,
že spoľahlivé vylúčenie možnosti prípadnej manipulácie so záznamami si vyžaduje znalecké
skúmanie v trestnom konaní.

Výhrady člena komisie Mariana Kotlebu k tomuto bodu:

V tomto bode treba zvýrazniť práve poslednú vetu, a síce, kým sa znalecky
neobjasní príčina prerušenia kamerového záznamu práve v tom najcitlivejšom
časovom úseku, nebude možné s istotou hovoriť o tom, že sme presne poznali
pohyb do a z cely, v ktorej sa naposledy Milan Lučanský nachádzal. Rovnako,
kým nebudú sprístupnené závery ohľadom zoznamu zranení, mechanizmu
ich vzniku a tiež príčiny smrti, tak sa o samovražde môžeme vyjadrovať čisto
hypoteticky. Rovnako, ako o nejakej inej príčine prešetrovanej udalosti.

Meno a priezvisko: Ing. Mgr. Marian Kotleba
Inštitúcia: Národná rada Slovenskej republiky
Dátum: 9. apríla 2021