Trocha sci fi

Scény z roku 2030

TE Creus

„ Čau kámo !“

„ Och, ahoj, ako sa máš ?“

„ Dobre. Ako sa Ti páčia moje topánky ?“

„Pekné. Sú to…“

„Áno, Originálne topánky Nike Lil Nas X Satan, verzia 2030.“

„Wow. Ale nestoja majland ? Ako si ich môžeš dovoliť, iba s

univerzálnym základným príjmom ?“

„Ale nerob. Nekúpil som ich, vole. Iba si ich samozrejme prenajímam od Amazon Prime.

Všetko moje oblečenie je požičané, vrátane originálneho spodného prádla Calvin Klein.“

„No…No, povedali, že keď nič nevlastníš, budeš šťastný ….“

„O čom to rozprávaš ?“

„Nič, iba som si spomenul na starý vtip. Tak čo máš nové ? Aké máš plány na budúci

týždeň ?“

„Nie som si istý, možno pôjdem na každoročný maškarný ples City Hall. Chceš prísť?

Všetky masky vyhovujú norme N95, takže to je bezpečné.“

„Nie, ďakujem. Myslel som si, že cestuješ na prázdniny do Talianska ?“

„Nie, tento mesiac nemôžem nastúpiť do lietadla. Nedostal som svoju mesačnú posilňovaciu vakcínu od firmy Moderna. Chcel som, ale rady boli také veľké, ďalší termín, ktorý mám k dispozícii, je až budúci mesiac.“

„Ten Covid-29 je skutočne otravný, však ?“

„Betónovo. Som si však istý, že vakcína funguje. Len tomu je treba dať čas. Dosiahnutie úplnej imunizácie trvá niekoľko rokov, ale samozrejme, s novými vírusmi, ktoré sa objavujú každý mesiac, je to vždy hra na dobiehanie. Musíme byť trpezliví. Takže, áno, tento mesiac

 mi nesvieti žiadne cestovanie.“

„No vieš, stále  by si mohol cestovať po svojej izbe.“

„Čo ?“

„Och. Práve si mi pripomenul starý román z 18. storočia. Cesty po mojej izbe od Xaviera de Maistre.“

„O čo ide ?“

„Je to o človeku, ktorý cestuje po svojej izbe.“

„18.storočie ? Človeče, to je pekne dávno. Kedy to bolo presne ? Myslím, že vtedy došlo k prvým lockdownom, však ? V prvej ére Covid ?“

„ˇAno, trochu….Každopádne, zabudni, práve si mi pripomenul túto knihu.Ale myslím, že čítanie v skutočnosti nie je Tvoja parketa.“

„Nie. Existuje verzia na YouTube ? Si vtipný, si jedným z tých ľudí, ktorí čítajú, však ? Stavím sa, že v mozgu nemáš ani mikročip. LOL“

„Našťastie nie…“

„…..“

„Čo je zle ?“

„Nepribližuj sa ku mne.“

„Čo ? Prečo ? Komu voláš ?“

„Komu volám? Komu volám ? Políciu, kámo. Nemať mozgový čip je trestný čin a je mojou povinnosťou občana, aby som Ťa nahlásil, prepáč. Viem, že si priateľ a sused a všetko, ale to je choré, kámo. To si naozaj posral.“

„Nie,nie…Počkaj, prestaň! Myslel som tým, že nemám najnovšiu verziu toho čipu. Stále mám model 2029. Ako si povedal, som staromódny….“

„Aha…ok…ale….nevidím jazvu na hlave…“

„Och, je tam, ver mi. Je to tak, že som si na to dal vlasový implantát, takže to nie je vidieť.“

„Aha, dobre. To je v pohode. Nastrašil si ma, kámo. Myslím tým, že nemáš mozgový čip, v dnešnej dobe…Začínal som si myslieť, že si radikál, alebo tak niečo…“

„No….“

„ Och človeče, už je neskoro. Rád som Ťa videl, ale musím ísť. Mám na Zoome stretnutie so svojou rodinou. Ale uvidíme sa, hádam inokedy. Dotkneme sa lakťami, alebo nohami ?

„…“

„Čo sa deje, vole  ? čo sa s Tebou deje?“

„Nič, vieš, spomienky. Teraz som už akýsi starý a niekedy sa mi objavia obrázky z predchádzajúcich čias. A teraz so myslel na starý film, ktorý som videl kedysi dávno…Kvetiny svätého Františka, tak sa volal. Autor:Roberto Rossellini, o sv. Františkovi z Asisi. Existuje jedna scéna, v ktorej prichádza malomocný, ktorí zvoní zvončekom…Vieš, v tom období, v stredoveku, boli malomocní nútení nosiť na svojich šatách zvončeky, aby oznamovali svoju prítomnosť…A tak prichádza tento malomocný, zvoní a ýta nejaké peniaze, ale všetci ľudia sa od neho odťahujú a on je tam úplne sám a vyzerá tak opustený. Svätý František to teda vidí a je premožený takou ľútosťou, že pristúpi k malomocnému a objíme ho. Dlhé objatie, niekoľko minút. A keď chudák malomocný odíde, začne plakať.“

„No…to je choré, človeče. Teda, niekoho objímať. To je také hrubé. Čo je malomocný ?“

„Och…je to…Malomocenstvo je choroba, ktorá existovala už dávno. Myslím, že stále existuje, ale vtedy to bolo bežnejšie.“

„Och. Myslím, že vakcíny mRNA to vyliečili, že ? Človeče, vírusy sú zlé. Ale našťastie dnes máme tieto magické vakcíny.“

„Nie celkom. Nie je to spôsobené vírusom a nelieči sa to vakcínami. Ale každopádne som si tú scénu pripomenul, neviem , prečo….“

„Dobre, takže lakte, alebo potrasenie chodidlom ?“

„Úprimne, radšej nič.“

„Iste, to je najbezpečnejšie. Uvidíme sa neskôr, človeče. A zožeň si ten mozgový čip z roku 2030, brácho, do  Satana. Teraz sme v roku 2030,  kámo. Už nie sme v stredoveku.“

„Áno…určite nie….“

Táto scifi poviedka bola uverejnená  2. apríla 2021 na stránke off-guardian.org.

Ponúkam Vám jej možno nie celkom umelecký preklad.