Táto silná veta hlavného protagonistu z protivojnového románu „Dragún jeho veličenstva,“ vojaka dvanásteho dragúnskeho c.k. regimentu Franca z môjho posledného románu, ma napadla v týchto po sviatočných dňoch, po zhliadnutí poľského vojnového filmu natočeného podľa historických skutočnosti od poľského režiséra Wojciecha Smarzowského „Volyň.“
Tento románový citát obyčajného vojaka z prvej svetovej vojny a kruté posolstvo dobovej reality tohto filmu odohrávajúce sa počas II. svetovej vojny na vtedajšom území Poľska a dnešnej Ukrajiny v turbulentných rokoch 1939 od porážky Poľska Hitlerovým Nemeckom a až do roku 1945 skončenia vojny, je vysoko aktuálne práve v tejto zvláštnej dobe druhej dekády dvadsiateho prvého storočia. Sme znova svedkami toho, že Západ sa nepoučil z ruskej porážky Napoleona v roku 1812, zmrzačenia Európy v I. SV v rokoch 1914-18, kedy vojna zdecimovala hlavne európske národy. Nepoučil sa ani z porážky fašizmu a nemeckého nacionalizmu vtedajšími spojencami, keď sa čosi podobné chystá aj teraz, osemdesiat rokov po týchto krvavých udalostiach, na ktoré doplatili najmä obyčajní ľudia na všetkých kontinentoch, ktorí sa previnili iba tým, že v tom čase žili na tejto planéte.
Som iba bežný človek, ktorý svojim slovom možno nič neovplyvní, možno sa mi niektorí aj vysmejú, ale nemôžem mlčať. Týmto skromným spôsobom prosím našich slovenských vládcov od pani prezidentky, ministrov až po všetkých, ktorí svojim postojom môžu zastaviť toto, na východe Európy pripravované vojnové šialenstvo, ktoré aj keď si ho väčšina Slovákov zaťažená bežným ľudským strachom o prežitie v tejto pandemickej dobe neuvedomuje.