USA – svetový vzor kriminality

USA sú svetovým lídrom v uväzňovaní ľudí

Vo väzení je 2,2 milióna ľudí – čo je nárast o 500% za posledných 40 rokov pričom ďalších 4,5 milióna je v probačnej väzbe.

Sú preplnené väznice, fiškálne zaťaženie štátov je obrovské, a to aj napriek množiacim sa dôkazom, že rozsiahle väznenie ľudí  nie je účinným prostriedkom na dosiahnutie verejnej bezpečnosti. Príčiny kriminality sú jednoducho niekde inde. Americká spoločnosť o nich vie, len ich ignoruje.

Od oficiálneho začiatku vojny proti drogám v 80 – tych rokoch stúpol počet osôb uväznených za drogové trestné činy v USA zo 40 900 v roku 1980 na 452 964 v roku 2017. Dnes je za mrežami viac ľudí za drogové trestné činy ako počet ľudí, ktorí boli v roku 1980 vo väzení za akýkoľvek trestný čin. Ale na kriminalite sa tiež dobre zarába. Nízka kontrola obehu drog vytvára miliardové zisky šedej ekonomiky USA spolu so ziskom z predaj zbraní a inej nelegálnej hospodárskej kriminality. Trestná činnosť plodí ďalšie násilie a v celom systéme sa z problematiky stáva „začarovaný“ kruh.

Je obzvlášť neúčinné pri znižovaní určitých druhov trestných činov, najmä trestných činov mládeže, ktoré sú často páchané v skupinách tzv. gangoch vrátane drogových trestných činov. Keď sa ľudia za tieto trestné činy dostanú do väzenia, ľahko ich na ulici nahradia iní, ktorí hľadajú príjem alebo bojujú so závislosťou.

Drogovú kriminálnu trestnú činnosť páchajú ľudia hlavne v stredných až neskorých tínedžerských rokoch.  Po tom, čo dospelí dosiahnu vek 30 až 40 rokov, kriminalita prudko klesá. S drogovou činnosťou ruka v ruke ide prostitúcia vrátane detskej prostitúcie a páchanie domáceho násilia. Odhaduje sa, že asi 30% prípadov je takých, ktoré sa nikdy neodhalia.

Faktom je, že dnes tvoria farební ľudia 37% populácie USA, ale aj 67% väzenskej populácie. Páchanie trestnej činnosti Afroameričanmi je aj v budúcnosti pravdepodobnejšie ako belošskými Američanmi. Černosi sú väznení šesťkrát viac ako belosi a hispánci dvakrát viac ako belosi.

Alarmujúcim je fakt, že v niektorých štátoch miera uväznenia u žien od roku 1980 do roku 2017 vzrástla o 750 %.

Trest smrti je povolený v 29 štátoch. Podľa Informačného centra pre trest smrti bolo do polovice novembra 2019 popravených 20 ľudí v siedmich štátoch – všetci na juhu a na západe krajiny. V Texase bolo vykonaných osem popráv; tri v Alabame a Georgii; dve na Floride a v Tennessee; a po jednej v Missouri a Južnej Dakote. V Kalifornii, ktorá má viac ako 730 väzňov v cele smrti, guvernér uvalil moratórium na popravy a v New Hampshire zákonodarca zrušil trest smrti. Dôsledné vyšetrovanie policajného násilia zo strany vlády je naďalej nedostatočné. Podľa Washington Post polícia len v prvom polroku 2019  v USA zastrelila  783 ľudí…

Chudobní ľudia obvinení z trestných činov sú naďalej väznení, pretože súdy požadujú ako podmienku prepustenia peňažnú kauciu. Obvinení ľudia, ktorí neboli odsúdení za žiadny trestný čin, sú nútení zostať dlho za mrežami, čakajúc na súdny proces.

V USA naďalej existujú zákony zakazujúce voliť ľuďom, ktorí boli trestne stíhaní. V roku 2018 schválili voliči na Floride opatrenie, ktorým sa obnovilo volebné právo 1,4 milióna obyvateľov odsúdených za trestný čin, v júli však štát prijal zákon, ktorý od dotknutých osôb vyžaduje, aby pred obnovením tohto práva zaplatili všetky finančné záväzky vrátane nadmerných pokút a poplatkov. Z odsúdených ľudí po výkone trestu sa stávajú ľudia druhej kategórie. Vysoké percento z nich sa ku kriminalite opakovane vracia, pretože spoločnosť im neposkytuje alternatívu ich začlenenia do spoločnosti.

Deti v systémoch trestného a juvenilného súdnictva

Len v roku 2019 bolo uväznených viac 50 000 detí.

Všetkých 50 štátov ďalej pokračuje v trestnom stíhaní detí pred trestnými súdmi pre dospelých. Podľa občianskeho výboru pre deti je ročne do väzenia pre dospelých prijatých zhruba 32 000 detí do 18 rokov. Podľa The Sentencing Project je asi 1300 ľudí do 18 rokov, ktorí si odpykávajú doživotie za trestné činy. V 37 štátoch bola miera uväznenia vyššia u čiernych detí ako u bielych.

Kriminalita súvisí hlavne s výraznou mierou nerovnosti vzdelania a mierou bohatstva a chudoby. Namiesto riešenia problémov chudoby – vrátane bezdomovectva, duševného zdravia a organizovaných gangov – pomocou služieb, podpory a hospodárskeho rozvoja, mnoho jurisdikcií štátov USA jednoducho dáva viac práv polícii pre  „kriminalizáciu“ chudobných komunít, čím vzniká začarovaný kruh. V septembri Úrad pre sčítanie ľudu vydal štúdiu, ktorá ukazuje, že nerovnosť v príjmoch v USA dosiahla najvyššiu úroveň za posledných päť desaťročí. Asi 40 miliónov ľudí žije v chudobe.

Ukazuje sa, že uväznenie prestáva mať na ľudí výchovné účinky a chápe sa len ako trest za kriminalitu. Mnohí väznení po odpykaní trestu vychádzajú z väzenia s oveľa vyšším kriminálnym „vzdelaním“, pokiaľ hovoríme o ľuďoch, ktorí sa nechcú vzdať pokračujúcej trestnej činnosti. V americkej spoločnosti tak stúpa aj recidivita do nebývalých rozmerov. Kde sa zastaví táto špirála? Je už americká spoločnosť na križovatke svojich dejín? Sú už v USA vytvorené všeobecné podmienky na veľký krach? Kriminalita je jedným z dôležitých ukazovateľov vnútorného rozvratu krajiny.

Viac na: https://www.sentencingproject.org/criminal-justice-facts/

Z mesta SNP Ivan Štubňa