Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda

Európska kultúra stojí na troch základných pilieroch a to na gréckej vede, rímskom práve a kresťanskom náboženstve. Na základe týchto pilierov si Európa dokázala udržať svoju identitu v priebehu niekoľkých storočí.Európa je nemysliteľná a nepochopiteľná bez kresťanstva. Ježiš Kristus nepriniesol svetu novú filozofiu, ale učenie o zmysle života. Toto učenie nepatrilo jednej triede a ani len  jednému národu, lež obracalo sa na srdce a myseľ bez nejakého rozdielu. [1]     

Prvé slová napísané v slovenskej reči sú zo začiatku Evanjelia sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo(…)“. Máloktorá národná literatúra sa môže pochváliť takýmto vznešeným začiatkom a pôvodom. [2]

Slovákom toto učenie oficiálne priniesli v roku 863, po tom čo  knieža Rastislav poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo tohto znenia: „Náš ľud sa pohanstva zriekol a kresťanského zákona sa drží. Nemáme však takého učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku pravú kresťanskú vieru vysvetlil(…)“[3], jeho slová boli vyslyšané a aj 1155 rokov od tej udalosti sa národ hlási k odkazu ktorí mu sv. Cyril a Metod priniesli a to dokonca v najvyššom zákone štátu v Ústave Slovenskej republiky: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,(…)“.[4]

Boli to solúnsky bratia ktorí   položili tak pevné základy pre historický vývoj Slovákov, že ich duchovné dedičstvo prežilo viac  ako tisíc rokov nesvojprávneho postavenia v mnohonárodnostnom uhorskom štáte a neskôr v totalitnom režime?[5] Cieľom tejto stručnej práce je zamyslieť sa nad dedičstvom Cyrila a Metoda a jeho hlbokom zakorenení sa u všetkých slovanských národov.

1.   HISTORICKÉ KORENE

Prvé dotyky kresťanstva  s naším územím, siahajú až do polovice 1. storočia, k stotníkovi Corneliusovi, ktorého poznáme zo Skutkov apoštolských(10, 17-48). Bol to rímsky dôstojník, ktorého pokrstil sám sv. Peter. Cornelius bol členom Italskej kohorty, ktorá bola odvelená k dnešnému strednému Dunaju. Náhrobné kamene, ktoré dokazujú prítomnosť Italskej kohorty, sa dnes nachádzajú na skok od Bratislavy v mestečku Bad Deutsch-Altenburg. Nemáme žiadne presvedčivé dokumenty o tom, či prvé mohutnejšie osídľovanie Slovenska prišlo do styku s pravdepodobnými rímskymi dedičmi rímskych kresťanov. Isté však je, že barbarské vlny bojovníkov v dobe sťahovania národov, vždy vyplienili a často so zemou zrovnali chrámy a zničili kresťanskú organizáciu. [6]

Naši predkovia medzi 8. a 11. storočím, vtedy keď sa v Európe vytvárali prvé národné spoločenstvá, tvorili pioniersku  špičku. K tomu  podstatne prispievali dva základné faktory: vlastná štátnosť a cirkevná organizácia. Kresťanstvo sa na územie Slovenska šírilo troma cestami, a to z Talianska, Bavorska a Byzancie[7]. Nitrianske kniežatstvo zaznamenali franské historické pramene už v roku 827, keď Bavorský biskup Adalram z ďalekého Salzuburgu sa unúval prísť do Nitry, aby tam vysvätil murovaný kostol kniežaťa Pribinu.[8] Nástupca Pribinu, Mojmír I.(833-846) zjednotil zeme na oboch stranách Maravy a upevnil základy v poradí druhého slovenského štátu[9].  Nasledujúci panovník Rastislav(846-867) v roku 861 pozval do svojej ríše Solúnskych bratov Konštantína(Cyrila) a Metoda.[10]

Kristianizácia už v Rastislavovej ríši prebiehala niekoľko desaťročí, no on sa pokúsil položiť jej nové základy. Pomoc mu prišla z Konštantínopolu v osobách Cyrila a Metoda v roku 863. Konštantín už mal skúsenosti s podobnou misiou v Arábia a neskôr v  Chazarskej ríši, kde bol vyslaný  ako výborný filozof a teológ a mohol viesť teologickú polemiku ohľadom obsahu a prekladu starozákonných kníh[11], v  dovtedy prevažne judaistickej ríši.[12] Konštantín, Metod a niekoľký spoločníci(Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec) správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu. Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písma, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi.[13]

2.   DARY A PRÍNOSY VIEROZVESTCOV

Veľkým darom bolo, že bratia ihneď po príchode založili na Slovensku prvú školu podľa vzoru byzantskej akadémie, no ktorej Konštantín vyučoval. Konštantín sa venoval najmä filologickej a filozofickej výchove ale aj prekladu potrebných textov, Metod sa venoval vytváraniu právneho systému a štátnej organizácii. Táto škola prevýšila  „Accademia Palatina“ v Aachene tým, že sa v nej vyučovalo v reči ľudu.[14] Najväčším darom cyrilo-metodskej misie však bolo zavedenie slovanskej reči do liturgie. K tomu smerovalo  vyučovanie mládeže a príprava vhodných kandidátov na kňazský stav, ktorí by slúžili slovanskému ľudu slovanské bohoslužby. Bola to geniálna idea sv. Cyrila, ktorá pretrvala veky až dodnes, a je skutočným a nespochybniteľným dedičstvom nielen Slovákov. No preloženie obradov do staroslovienčiny, však muselo predchádzať oprávnenie cirkevnej vrchnosti. Gréci nedovoľovali slovanskú reč pri bohoslužbe Slovanom usadeným na území Byzantskej ríše, hlave z dôvodu rýchlej asimilácie. No keďže územie Slovanov sa nachádzalo mimo územia Byzancie, bolo pre Grékov, ale aj pre samotného Konštantína  výhodné, aby si získali týchto Slovanov. Zavedením slovanskej liturgie mu bolo ľahšie získať si pre kresťanstvo nielen podunajských , ale aj ostatných Slovanov. [15]

Konštantín po príchode k Slovanom začal slúžiť v byzantskom obrade, keďže to bol jeho rodný obrad a doň mal dovolenie zaviesť staroslovienčinu. V tejto liturgii vyučoval aj svojich učeníkov. Keď však zistil, že na viacerých miestach je už zaužívaný rímsky obrad[16], aby predišiel zmätkom, sám sa začal učiť aj tomuto obradu. Aby mohol začať slúžiť v tomto obrade, potreboval dovolenie rímskeho pápeža, čo bolo aj pravdepodobným dôvodom jeho cesty v roku 867 do Ríma. S istotou však môžeme tvrdiť, že aj byzantsko-slovanská, aj rímsko-slovanská liturgia[17] pochádzajú od sv. Cyrila.[18]

V dôsledku prínosu kresťanstva z Byzancie naši predkovia dosiahli, že ich územie bolo vyňaté z právomoci pasovského biskupa a že sa utvorila zvláštna cirkevná provincia, na čele ktorej stál až do svojej smrti roku 885 arcibiskup Metod. Na slovenskom učilišti sa vyučilo veľa kňazov, ktorých misionárska práca utvorila po ich neskoršom vyhnaní mocnú vlnu šírenia kresťanstva v reči ľudu v smere na juhovýchodnú Európu, a o niekoľko desiatok rokov aj Kyjevská rus. Predkovia Slovákov (ne)priamo prispeli k šíreniu kresťanstva ako kultúrnej sily národov.[19]

3.   V TIENI FRANSKEJ RÍŠE

Byzantská misia končí v roku 867, pri návrate do vlasti sa bratia zastavili na pol roka v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa a potom v Benátkach na filozofických dišputách. Tam sa dozvedeli o zavraždení cisára Michala III., nechceli sa vrátiť domov pod moc nežičlivého Bazila I. a riskovať možno aj smrť. V dileme kam ísť ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma, čo zároveň využili  pre odovzdanie ostatkov sv. Klimenta, ktoré vypátrali pri pobyte v Chazárii. Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril a onedlho nato umiera. Metod po bratovej smrti vyhovel pápežovi Hadriánovi II. a vrátil sa do Blatnohradu ku kniežaťu Koceľovi a zorganizoval veľkú slovanskú cirkevnú provinciu so strediskom na Veľkej Morave. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a splnomocneného pápežského legáta, no pri návrate ho žoldnieri bavorských biskupov zajali, súdili a internovali v švábskom kláštore. Svätopluk, ktorý sa ujal moci, sa zasadil o jeho vyslobodenie a po jeho príchode v roku 873 mu odovzdal do správy všetky chrámy krajiny.[20]

Po obvinení arcibiskupa Metoda v roku 879 jeho nepriateľmi u pápeža Jána VIII z hlásania bludov, arcibiskup Metod svoju pravovernosť u pápeža v roku 880 obhájil. Nemeckému duchovenstvu išlo vlastne o to,  ako odstrániť slovanskú bohoslužbu. Pápež Ján VIII. o výsledku skúmania Metoda vydal už v júni roku 880 bulu Indrustriae Tuae, ktorá je najvýznamnejším dokumentom cyrilometodského obdobia. V bule pápež prijíma Svätopluka a jeho krajinu pod svoju ochranu(patronát), čím sa obyvatelia obidvoch brehov Moravy  stali plnoprávnymi a rovnoprávnymi členmi vtedajšieho európskeho kresťanského spoločenstva, v druhej časti znovu potvrdzuje Metoda za arcibiskupa Veľkej Moravy a jeho pravovernosť a opäť povoľuje sloviensku bohoslužbu.[21]

Veľkomoravská cirkevná provincia však nerušene jestvovala len do Metodovej smrti(885), jej správcom bol do začiatku 90. rokov biskup Viching, ktorého meno je synonymom odporcu cyrilo-metodskej misie nielen preto, že bol nemec, ale hlavne preto, že medzi nimi dochádzalo k roztržkám, pričom Viching odmietal arcibiskupovi Metodovi poslušnosť a vystupoval proti nemu. Vichinga v roku 893 vyhnal sám kráľ Svätopluk, ktorý už v tej dobe bojoval proti Nemcom. Viching ešte v roku Metodovej smrti, bol v duchu rozhodnutý skoncovať s učeníkmi Cyrila a Metoda a so slovienskou bohoslužbou. Dal ich zvolať na jedno miesto, uvrhol ich do väzenia a následne ich vykázal z ríše, pričom mladších kňazov a diakonov predávali židom. Učeníkov nebolo  málo, napočítalo sa ich do dvesto..[22]

Tradícia na byzantskú misiu bola však v nasledujúcom období potláčaná, lebo bola chápaná ako „byzantská“ (teda protirímska). Je len niekoľko stredovekých kódexov od druhej polovice 14. storočia, v ktorých kalendári sú uvádzané sviatky svätých Cyrila a Metoda. K zintenzívneniu cyrilometodskej tradície došlo až v 17. storočí, v čase rekatolizácie. Odvtedy sa cyrilometodska tradícia stala slovenskou národnou (ľudovou) tradíciou a v 20. storočí aj súčasťou národno-štátnej tradície.[23]

SLOVO NA   ZÁVER

Cyrilometodska tradícia, ako ju dnes zvykneme nazývať, sa v slovenských dejinách vždy a znova obnovuje a je úzko spätá s národným povedomím.  Je schopná zobudiť spiace alebo potláčané sily a hodnoty a jej význam rokmi prudko narastá, veď práve v čase pôsobenia solúnskych bratov nastáva v cirkvi rozkol medzi Rímom a Carihradom, spôsobený patriarchom Fóciom.  Konštantín, i keď bol kedysi jeho žiakom neskôr aj kolegom, pozerá na vzniknutú situáciu s nadhľadom, a hľadá akési spojivo medzi Východom a Západom. Nie náhodou ich pápež Ján Pavol II.  31. decembra 1980 oprávnene vyhlásil za spolupatrónov  Európy.

Treba však spomenúť, že dva zo základných pilierov Európy sú v súčasnosti opäť podlomené  a    nie je to prvý krát v európskej histórii.  Prvý pilier – Rímske právo sa zrodilo z koncepcie prirodzeného práva čo  znamená, že ak sa zákon prieči prirodzenosti, musí byť neplatný. Rímske právo svojou  podstatou  participuje s kresťanskými hodnotami, ktoré sú ďalším nosným pilierom Európy. Tvrdú ranu im však nastavil  liberalizmus, ktorý nakoniec zničil Rím, spôsobil a rozšíril vznik prúdu protestantov, osvietenstva, položil základy pre vznik Veľkej Francúzskej revolúcie a šírením svojich myšlienok zabíja Európu do dnes.

Západný svet zažil od 60. rokov 20. storočia sexuálnu revolúciu, hnutie za emancipáciu žien a za práva LGBTI, ktoré usilovali o vyslobodenie od spoločenských pravidiel, ktoré obmedzovali príležitosti ľudí a možnosť ich voľby[24]. Všetko do hry opäť vracia liberálna politika Európskej únie, skrze slovenských politikov a rôzne mimovládne agentúry.

História sa zvykne opakovať a kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť. Už v biblii vidíme ako   kríza hodnôt zničila nie jednu civilizáciu. Príbeh sv. Cyrila a Metoda je živá tradícia, ktorá dobila srdcia Slovákov a Slovanov nie mečom ale slovom. Preto je ich povinnosťou túto tradíciu žiť, šíriť a ochraňovať pre ďalšie generácie.

MIRKO KAŠUBJAK

ZDROJE

[1]      Porov. POLAKOVIČ, Š.: Naše korene v základoch Európy. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1994. s. 41

[2]      Porov. FERKO, M.: Cyrilo-metodské sviatky slovenského písomníctva a kultúry. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1998. s.16

[3]      Pastiersky list biskupov Slovenska pri príležitosti otvorenia Roku svätých Cyrila a Metoda. < https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-kbs-k-jubilejnemu-roku-sv-cyrila-a-metoda  > (1.12.2017).

[4]      Možno dohľadať na < https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf  > (30.11.2017).

[5]      Porov. ĎURICA, M. S.: Slovenská štátnosť v dejinách a dnes. Bratislava : LÚČ, 2012. s. 11

[6]      Porov. ĎURICA, M. S.: O počiatkoch kresťanstva na Slovensku. < https://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/durica-007.htm  > (1.12.2017).

[7]      Porov. POLAKOVIČ, Š.: Naše korene v základoch Európy. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1994. s. 93

[8]      SIDOR, K., VNUK, F.: Andrej Hlinka 1864-1938. Bratislava : LÚČ,  2008. s. V

[9]      Prvý štát Slovákov bola Samova ríša v 7. Storočí(623-659). V roku 630 sa tu opát Armandus pokúsil slovanským obyvateľom hlásať kresťanskú náuku. < https://referaty.aktuality.sk/slovania-samova-risa-velka-morava/referat-17803 > (3.12.2017). O Samovej ríši sa dozvedáme  aj z Fredegarovej kroniky.

[10]     HROMNÍK, A. C.: Sloveni / Slováci kde sú vaše korene?. Trnava : Eko-konzult, 2010. s.15

[11]     Polemika je opísaná v Živote Cyrila Konštantína a v 12. Storočí ju opísal aj  hispánsky židovský rabín Judah Halevi(1075-1141)

[12]     1200 rokov spolužitia Rusov a Chazarov < https://www.youtube.com/watch?v=x1BtHfTyppQ > (3.12.2017).

[13] Sv. Cyril a Metod, mnísi, slovanskí vierozvestci, spolupatróni Európy. < https://www.zivotopisysvatych.sk/cyril-a-metod/  > (3.12.2017).

[14]     Porov. POLAKOVIČ, Š.: Naše korene v základoch Európy. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1994. s.99

[15]     Porov. LACKO, M.: Svätý Cyril a Metod. Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2011. s.98 – 99

[16]     Ako bolo vyššie uvedené, kresťanstvo sa k Slovanom začalo šíriť už pre misiou solúnskych bratov hlavne od nemeckých misionárov, ktorí so sebou priniesli aj západný(rímsky) obrad

[17]     Až v 15. Storočí po objavení tzv. Kyjevských listov  v Jeruzaleme, sa potvrdilo že otcom rímsko-slovanskej liturgie je tiež Metod – sedem pergamenových listov, na ktorých sú hlaholskými písmenami staroslovanským jazykom zapísané liturgické texty, pochádzajú z 10. storočia. Obsahujú premenlivé omšové texty

[18]     Porov. LACKO, M.: Svätý Cyril a Metod. Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2011. s.99

[19]     Porov. POLAKOVIČ, Š.: Naše korene v základoch Európy. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1994. s.100

[20]     Porov. FERKO, M.: Cyrilo-metodské sviatky slovenského písomníctva a kultúry. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1998. s.13

[21]     Porov. LACKO, M.: Svätý Cyril a Metod. Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2011. s.166 – 174

[22]     Porov. LACKO, M.: Svätý Cyril a Metod. Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2011. s.179 – 193

[23]     Porov. MARSINA, R.: Cyrilo-metodská misia v slovenských dejinách. Dostupné na webe < https://matica.sk/wp-content/uploads/2015/06/MARSINA-Cyrilometod.-misia-v-slov.-dejin%C3%A1ch-2.pdf  > (4.12.2017).

[24]     Porov. KELLER, J.: Až na dno blahobytu. In: Disputationes quodlibetales : personalistické inšpirácie vo filozofickom a náboženskom diskurze. KARDIS, M, KARDIS, K.: Sociokultúrne determinanty depersonalizácie v kontexte konceptu éra prázdnoty. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2013, s.30

Zoznam použitej literatúry

1. 1. 1. 1. Ďurica, Milan Stanislav. Slovenská štátnosť v dejinách a dnes. Bratislava : LÚČ, 2012. s. 44. ISBN 978-80-7114-899-9.

       

       

1. 1. 1. 1. Polakovič, Štefan. Naše korene v základoch Európy. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1994. s. 160. ISBN 80-7090-300-7.

       

       

1. 1. 1. 1. Sidor, Karol a Vnuk, František. Andrej Hlinka 1864-1938. Bratislava : LÚČ, 2008. s. 1032. ISBN 978-80-7114-682-7.

       

       

1. 1. 1. 1. Hromník, Cyril A. Sloveni / Slováci kde sú vaše korene? Trnava : Eko-konzult, 2010. s. 196. ISBN 978-80-8079-125-4.

       

       

1. 1. 1. 1. Lacko, Michal. Svätý Cyril a Metod. 7. vydanie. Trnava : Vydaveteľstvo Dobrá kniha, 2011. s. 224. ISBN 978-80-7141-711-8.

       

       

1. 1. 1. 1. Ferko, Milan. Cyrilo-metodské sviatky slovenského písomníctva a kultúry. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1998. s. 64. ISBN 80-7121-159-1.