Dovedie Lipšic špeciálnu prokuratúru k zániku?

Mať na čele špeciálnej prokuratúry človeka, ktorý je Neprokurátor, má nezákonne získanú justičnú skúšku a bezpečnostnú previerku a navyše je vo výkone podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, je už samo o sebe rarita. Je teda možné, že čo sa ako ministrovi spravodlivosti nepodarilo mne – zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd – sa určite nakoniec podarí Lipšicovi, ktorý ich zakladal spoločne s Kaliňákom.
Zoberme si situácie ktoré už vznikajú.
Lipšic ako advokát vo veľkých nielen korupčných kauzách s kajúcnikmi zastupoval pomaly všetkých, či už v pozícií obvinených, alebo poškodených, ktoré teraz dozoruje špeciálna prokuratúra.
A tu je kameň úrazu.
V trestnom konaní, nie je možné, aby jedna a tá istá fyzická osoba, vystupovala ako advokát a potom v tej istej kauze bola ako prokurátor. To neumožňuje ani právny systém v Hornej Volte.
Lipšic to mediálne, ale nie právne odbil konštatáciou, že on teraz týchto obvinených už nezastupuje. Lenže predtým než nastúpil do funkcie špeciálneho prokurátora tak ich zastupoval. On im poskytoval právne služby, on im radil ako majú postupovať, aby zakryli trestnú činnosť, alebo ako kajúcnici udali ďalších a bral od nich za to peniaze a nie malé. Čiže má bez najmenších pochybnosti mimoriadne blízky vzťah k veci a osobám, ktoré teraz dozoruje jeho špeciálna prokuratúra. Demonštratívne preto vyhlasuje, že on to nebude dozorovať, lebo to bude dozorovať iný referent špeciálnej prokuratúry, alebo jeho zástupca, ktorého menoval a ktorý mu je prísne monokraticky podriadený.
Pri tom sa treba, ale na chvíľu pristaviť.
Sudca, keď má vzťah k veci a osobe, tak vznesie námietku zaujatosti sám, alebo bude namietaný procesnou stranou, že to potom nemôže pojednávať rozhodne napokon iný senát, či to tak je alebo nie. Ale namietaný senát mu nie je nadriadený. A nakoniec i rozhodne o námietke a de facto aj o tom, že to bude pojednávať iný senát, ktorý tiež nie je podriadený senátu, u ktorého bola prítomná zaujatosť.
Ale na špeciálnej prokuratúre, keď jej šéf má vzťah k veci a sa namieta, tak jeho podriadený prokurátor to nemôže robiť, lebo tam platí už spomínaný monokraticky princíp, tým pádom to nesporne nemôže robiť na špeciálnej prokuratúre nikto. Každý jeden prokurátor špeciálnej prokuratúry je totiž Lipšicovi podriadený! Každá taká kauza, ktorá by bola v budúcnosti dozorovaná špeciálnou prokuratúrou je evidentne nezákonná a bude základom na budúce zrušenie, či už cestou Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, alebo v Štrasburgu a budeme platiť ťažké peniaze.
Pokiaľ sa Žilinka nespamätá a vo všetkých týchto veciach, kde Lipšic figuroval ako obhajca, neodoberie špeciálnej prokuratúre, s tým aby to dozorovala nadriadená generálna prokuratúra, bude založená zjavná nezákonnosť.
Tu sa ale dostávame ku koreňu veci, že tým pádom špeciálna prokuratúra môže rovno zaniknúť, lebo už nebude dozorovať takmer nič.
Takéto veci už aj prebehli, kde Lipšic bol advokátom obvinených, a teraz ako špeciálny prokurátor navrhol dohodu o vine a treste, výsledkom ktorých sú prekvapivo podmienečné tresty odňatia slobody pri závažnej korupcii.
Lipšic ako advokát niečo vykupčil a následne ako prokurátor si to odobril.
Veď nie je možné, aby v tom istom procese na antagonistických justičných pozíciách, bola tá istá persona.
Toto samozrejme už teraz, a aj v budúcností advokáti nenechajú bez povšimnutia a budú z toho ťažiť na úkor nás všetkých daňových poplatníkov.
Ak toto Žilinka dokáže odobriť, tak bude zjavne spolupáchateľom tejto hrubej nezákonnosti, za ktorú bude určite braný aj na trestnoprávnu zodpovednosť.