Poznaj nepriateľa a poznaj seba, tvoje víťazstvo nikdy nebude ohrozené: Sun-Tzu. 10.

Pokračujem 10. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun. Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín v Hlavných správach a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.

Obsah predchádzajúcej deviatej kapitoly mohol vyvolávať dojem, že Sun-Tzu sa príliš venoval taktickým podrobnostiam. Pri podrobnejšom skúmaní zistíme náš omyl. Sun-Tzu nielen poskytuje rady, ako operačne použiť vojská vo vymedzených podmienkach, ale ukazuje aj to, ako sa vyhnúť vpadnutiu do pasce nastraženej nepriateľom, ako odhaliť jeho zámery a ako analyzovať rôzne príznaky. Čiže vo svojej podstate Sun-Tzu v deviatej kapitole kládol základy moderných spravodajských analýz.

Jeho rady môžu slúžiť aj na orientáciu v tom, čo sa musíme usilovať zatajiť pred nepriateľom, aby neodhalil naše slabiny. Čiže kladie základy systému, ktorým je v podmienkach Slovenska systém ochrany utajovaných skutočností.

Aj v deviatej kapitole sa niekoľkými poznámkami Majster Sun dotýka psychológie vojenského konfliktu, venuje sa otázkam morálneho stavu armády a dôležitosti určitého stupňa vzájomnej dôvery medzi veliteľmi a mužstvom. Na konci deviatej kapitoly varuje pred anarchiou v armáde a apeluje na zachovanie primeranej vojenskej administratívy. Znovu pripomína najmä nebezpečenstvo podceňovania nepriateľa, preceňovanie jednotlivých prvkov vojenskej sily, nedoceňovanie vlastných slabín a na riziká, vyplývajúce z nedostatočného vojensko-analytického prístupu k vojenským operáciám. Inými slovami, jeho odporúčaný prístup sa vyznačuje vyváženosťou a racionálnosťou vo všetkom. Ak to prenesieme do súčasného politického stavu na Slovensku, tak vládcovia robia presný opak toho, čo radí Majster Sun.

SUN-TZU

VOJENSKÉ UMENIE

Desiata kapitola

TERÉN

Podľa svojej povahy môže byť terén klasifikovaný ako priechodný, zložitý, dočasný, klesajúci, vzdialený, alebo majúci úzke priechody.

Terén, ktorý je rovnako ľahko priechodný pre nás aj pre nepriateľa, sa volá priechodný. Kto v takomto teréne obsadí vyvýšeninu na slnečnej strane ako prvý a kto udrží zásobovacie cesty priechodné, ten má výhodu v boji. Terén, ktorý ľahko dosiahneš, ale ťažko opustíš, sa volá zložitý. Povaha takého terénu je taká, že ak urobíš výpad proti nepripravenému nepriateľovi, môžeš ho poraziť. Nie je užitočné, ak náhle zaútočíš proti pripravenému nepriateľovi, ale nevyhráš a máš ťažký návrat. Terén, do ktorého je rovnako nevýhodné vstúpiť pre nás aj pre nepriateľa, sa volá dočasný. Povaha takého terénu je taká, že aj keď nepriateľ poskytne návnadu, nedám sa zvábiť, ale zvediem ho odchodom. Keď som odviedol polovicu jeho síl, vtedy môžem výhodne zaútočiť. Ak obsadím úzke priechody prvý, musím ich zablokovať a čakať na nepriateľa. Ak takýto terén obsadí ako prvý nepriateľ a prehradí priechody, nemal by som zaútočiť; ak ich neprehradil úplne, môžem to urobiť sám. V klesajúcom teréne musím ako prvý zaujať postavenie na slnečných vyvýšeninách a čakať nepriateľa. Ak obsadí taký terén ako prvý nepriateľ, odpochodujem a nezaútočím naňho. Ak som vzdialený od rovnako silného nepriateľa, vtedy je ťažké vyvolať bitku a je neužitočné udrieť naňho.

Existuje šesť okolností, v ktorých vojská zlyhajú. Ide o útek, neposlušnosť, zrútenie do nedisciplinovanosti, tieseň, dezorganizácia a rozpŕchnutie. Žiadnej z týchto pohrôm nemožno prisudzovať prirodzené príčiny, ale ide o zlyhanie generála.

Ak sú ostatné podmienky rovnaké a vojsko útočí proti desaťnásobku svojho počtu, výsledkom je útek. Keď sú vojaci silní a dôstojníci slabí, armáda je neposlušná. Keď sú dôstojníci udatní a vojaci neschopní, výsledkom je zrútenie. Keď sú dôstojníci nahnevaní a neposlušní, a počas zápasu s nepriateľom sa náhlia do bitky bez uvažovania o účelnosti súboja a bez čakania na rozkazy veliteľa, armáda je v tiesni. Keď je generál morálne slabý a bez autority, keď jeho príkazy a smernice sú nepremyslené, keď neexistujú dôsledné predpisy na vedenie dôstojníkov a mužstva, a keď sú vojenské tvary lajdácke, výsledkom je dezorganizácia. Keď veliteľ, ktorý nie je schopný odhadnúť nepriateľa, použije malú silu na zápas s veľkou silou, alebo slabé vojská na zápas proti silným, alebo keď nedokáže vybrať prepadové vojská proti prednému voju, výsledkom je rozpŕchnutie. Ak prevláda všetkých šesť podmienok, armáda je na ceste k porážke.

V boji má najväčší význam rozbor terénu. Prvotriedny generál smerujúci k víťazstvu má prednosť v tom, že posudzuje situáciu nepriateľa, počíta so vzdialenosťami a hodnotí úroveň zložitosti terénu. Určite vyhrá ten, kto v boji ovláda tieto faktory, určite bude porazený ten, kto ich neovláda. Ak situácia smeruje k víťazstvu, ale panovník vydal rozkaz nezasahovať, generál sa smie rozhodnúť pre boj. Ak je situácia taká, že nemožno vyhrať, ale panovník vydal rozkaz do boja, generál to nemusí urobiť. A preto taký generál je pokladom štátu, ktorému pri výprave nejde o osobnú slávu a pri ústupe sa nestará o hanbu, ale ktorého jediným zámerom je ochrana krajiny a podpora najvyšších záujmov svojho panovníka.

Generál sa pozerá na svojich mužov ako na deti, ktoré s ním budú pochodovať do najhlbších údolí. Stará sa o nich ako o svojich vlastných ľúbených synov a oni pri ňom zostanú až po hrob. Ak generál svojich mužov rozmaznáva, ale nie je schopný ich použiť, ak ich má rád, ale nedokáže upevniť svoje velenie, ak sú jeho muži neposlušní a on nie je schopný ich ovládať, vtedy ich možno prirovnať ku skazeným deťom a sú neužitoční.

Moja nádej na víťazstvo  je iba polovičná ak viem, že moje vojská sú schopné udrieť na nepriateľa, ale neviem, že proti útoku je odolný. Moja nádej na víťazstvo je iba polovičná ak viem, že nepriateľ je mojim úderom zraniteľný, ale neviem, že moje vojská nie sú schopné vykonať úder na nepriateľa. Moje nádeje na víťazstvo sú iba polovičné ak viem, že na nepriateľa môžem zaútočiť, aj to viem, že moje vojská sú schopné vykonať úder na neho, ale neuvedomujem si, že rozbor terénu robí boj nereálnym. Preto keď sa pohnú tí, čo sú ostrieľaní vo vojne, nikdy nie sú zarazení; keď konajú, ich možnosti sú neobmedzené. A preto hovorím: poznaj nepriateľa a poznaj seba, tvoje víťazstvo nikdy nebude ohrozené. Poznaj terén a poznaj počasie, tvoje víťazstvo bude vtedy úplné.

Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj doma. Pokračovanie v ďalšej časti.

Písané pre „Knižnica obrancov slovenskej vlasti” (www.oziseo.sk)