Psychológia faktu

Fakt z faktu nie je fakt?! Jasné, že je, fakt z faktu len faktizuje fakt, ktorý faktizuje aj ostatné faktazijúce fakty z týchto faktov.
Dneska ľudia však často skoro všetko znázorňujú ako keby úplne zabudli na filozofiu.
Tí múdrejší a mentálne silnejší filozofi si vďaka praktikovaniu filozofie veľmi ľahko a rýchlo osvojili myšlienkový proces, na základe ktorého boli schopní na základe nových faktov tvoriť nové fakty.
Filozofia je totižto protoveda. Cesta k vede – k poznaniu. Bez filozofie by nikdy nevznikla žiadna veda.
Jedným z prvkov filozofie je vytváranie tzv. slovných hračiek, kde je jedno slovo použité mnohokrát, avšak môže meniť význam, a tým si vyžaduje o niečo výkonnejšiu pozornosť – schopnosť koncentrovať sa.
My filozofi toto radi používame ako nástroj na posilnenie mysle.
Pri hlbšom zamyslení sa, dochádza k uvedomeniu si pravdy. To, čo je paradox je ironické a naopak, paradox je teda irónia a irónia je paradox. Hovorí sa, že život je irónia, život je však aj evolúcia, teda evolúcia je paradox, no nie je to irónia?!

Toto je ukážkový príklad slovnej filozofickej hračky. Irónia irónie v inej irónii. Filozofia je teda hlavne o kreativite, schopnosti vytvárať rôzne slovné hry, ale zároveň prichádzať na nové fakty. Jedno druhé nevylučuje, pochopiteľne.

Psychológia faktu je moja vlastná filozofická “veda”, zaoberajúca sa pochopením toho čo je vlastne fakt a ako vzniká, keďže fakt je pravda, pravda je fakt, a tak je psychológia faktu psychológiou pravdy, avšak psychológia faktu znie lepšie.

Pravda je opodstatnená a opodstatňuje, relatívnou sa stáva až vtedy keď jej opodstatnenie rozšírime na nové obzory, avšak jej jadro sa zachová. Pravda je schéma faktov a činov.
Pravda buď je alebo nie je, rovnako ako sú mnohé uhly pohľadu na tú pravdu, avšak uhly pohľadu na pravdu nemôžu zmeniť pravdu samotnú, lebo ak zmenia, potom už nie sú pravdivé. Nemôže byť moja pravda, tvoja pravda. Pravda je nemenná.
Napríklad, nadarmo si ja myslím, že Peter Nový si kúpil dneska pomaranče, to je len moja úvaha, avšak kúpil si jablká. Ale ja hovorím, že on si kúpil aj tak pomaranče, lebo to je MOJA PRAVDA! V takom prípade žijem v sebaklame a nemám pravdu.
Takíto ľudia, ktorí žijú v sebaklame majú nejakú slabšiu neurologickú poruchu. Totižto stres – a rôzne silné negatívne emócie, ako aj depresie, dokážu zabíjať mozgové neuróny.

Veľa ľudí si ich ničí aj tzv. neurotoxínmi, hlavným z nich je alkohol.

Avšak aj v tom najväčšom klamstve je kúsok pravdy, minimálne ten, prečo človek klame.
Veľa ľudí klame z falošného pocitu sebauspokojenia, ako prejav úplne primitívnej dominancie, že ha, dobre som ho oklamal, a teraz len ja viem pravdu a on je v tom klame.
Alebo môže človek klamať nevedomky, v prípade, že sa pomýlil.
Alebo môže klamať z dôvodu, že bol skrátka tak vychovávaný, rodičia ho naučili klamať ako nástroj ako sa “brániť” pred ľuďmi. Lebo si myslia, že všetci klamú ich, tak musia aj oni klamať iných. Skrátka úplne celé zle.

Dvojstupňová logika
Tento termín predstavuje absolútne slobodný uhol pohľadu na ľudskú existenciu a jej potenciál.
Dvojstupňová logika predstavuje človeka ako inteligenciu majúcu a ovládajúcu vlastnú inteligenciu.
Každý človek je inteligentný, teda má nejakú inteligenciu, či už podpriemernú, priemernú, nadpriemernú alebo geniálnu. To je prvý stupeň, ktorý si každý uvedomuje.
Druhý stupeň si všetci neuvedomujeme, a tak zostáva v nevedomí väčšiny ľudí, druhý stupeň inteligencie predstavuje človeka ako samotnú formu inteligencie, a teda hovorí, že každý organizmus je určitou formou inteligencie. Teda v našom prípade, že: “ČLOVEK JE INTELIGENCIA.”
Ak vezmeme v úvahu, že inteligencia prvého stupňa je jazykom intelektu, potom intelekt je našim jazykom, a keďže my sme inteligencia, tak intelekt je jazykom inteligencie druhého stupňa.
A logika? Tá je odzrkadlením vzťahu človeka ako inteligencie majúcej inteligenciu. Preto dvojstupňová logika. Nakoľko logika je jazykom obidvoch stupňov inteligencie, nakoľko je výsledkom ich vzťahu

Človek je chemicky koncentrovaná, biologicky usporiadaná, fyziologicky aktívna komplexná informácia, logická alebo nelogická, stála alebo nestála, usporiadaná alebo neusporiadaná.

A tu sa dostávame k jadru “problému”, ČLOVEK JE INFORMÁCIA?!!! Prosím??
Áno, z dlhodobého hľadiska je ľudský prínos pre Vesmír a jeho existenciu čisto informatívny. Keď sa pozeráme na Vesmír ako na komplex energií, a každá energia v sebe uchováva istý prvok informácie, človek je z hľadiska existencie Vesmíru informácia pre budovanie evolúcie. Čiže akou formou informácie chcete byť pre Vesmír je len na každom z nás, či chceme byť prínosom pre samých seba a tým aj pre Vesmír, alebo skôr deštrukčnou silou likvidujúcou svoje mozgové neuróny, čím sa stávame žiaľ aj menej podstatnou informáciou pre Vesmír.