Odchod popredných funkcionárov z ĽS Naše Slovensko je potvrdením hlbokej krízy, v ktorej sa táto strana nachádza.

To, čoho sme boli neraz svedkami vo vývoji mnohých politických strán, zvlášť tých, bežne označovaných ako strany „vodcovského typu“ (a tých je na dnešnom Slovensku väčšina), sa odohralo aj v ĽS Naše Slovensko. Mám na mysli odchod dvoch jej vrcholových predstaviteľov (M. Uhríka a M. Mazureka) z predsedníctva tejto strany, ktorí, spolu s M. Kotlebom patrili dlhodobo k najvýraznejším a najznámejším predstaviteľom ĽS Naše Slovensko.

Ako príčinu svojho odchodu z predsedníctva strany (aj keď som presvedčený, že to nebola jediná príčina) uviedli svoj nesúhlas so zmenami v obsahu stanov strany a nedemokratický spôsob ich schvaľovania, čo podľa ich mienky vedie k centralizácii moci v rukách predsedu strany a prenosu väčšiny kompetencií na jeho osobu, čím sa, povedané slovami M. Mazureka predsedníctvo strany „stáva čisto proforma orgánom“, t. j. orgánom bez podstatného vplyvu na rozhodovanie o činnosti strany a jej ďalšom smerovaní. V podobnom duchu sa vyjadril aj europoslanec M. Uhrík, podľa ktorého „Po prijatí nových stanov členovia strany už definitívne stratili možnosť akokoľvek zasahovať a podieľať sa na rozhodovaní o podstatných otázkach ohľadne fungovania a smerovania našej strany“. Z tohto dôvodu sa pre M. Uhríka a M. Mazureka, ako aj pre ďalších členov predsedníctva a poslancov NR SR O. Ďuricu, M. Suju, M. Urbana a E. Kočiša stáva ich zotrvanie v tomto straníckom orgáne zbytočným a bezpredmetným. Neostalo len pri odchode niektorých z nich z predsedníctva strany, ale ako sa dalo predpokladať, všetci vyššie menovaní následne zrušili svoje členstvo v ĽS Naše Slovensko a s výnimkou europoslanca M. Uhríka vystúpili aj z poslaneckého klubu tejto strany v parlamente SR, v ktorom už budú pôsobiť len ako nezaradení poslanci. Týmto sa táto strana zapíše ako politický subjekt s veľmi nestabilným poslaneckým klubom, čo sa nevyhnutne prejaví na strate podpory zo strany jej sympatizantov a voličov ako aj straty jej povesti ako strany stabilnej a jednotne postupujúcej. Veď za desať mesiacov fungovania poslaneckého klubu ĽS Naše Slovensko v tomto volebnom období strana prišla o osem poslancov, čím sa jej klub z pôvodných sedemnásť členov znížil na terajších deväť poslancov. A to ešte nemusí byť konečné číslo. Nedá sa to nazvať inak ako fiaskom a prejavom vážnej vnútrostraníckej krízy odohrávajúcej sa v ĽS Naše Slovensko. Určujúci podiel viny na tomto stave nesie predseda strany, ktorý bol jedinou osobou a konečnou inštanciou pri schvaľovaní výberu a umiestňovania kandidátov (ale aj výberu asistentov poslancov) na kandidátske listiny, ako aj pri schvaľovaní dôležitých rozhodnutí v najvyšších orgánoch strany.

Nie som jasnovidec, nevidím do hlavy M. Kotlebu a neviem čítať jeho myšlienky, preto nebudem špekulovať o dôvodoch, ktoré ho viedli k tomu, že inicioval zmeny v stanovách ĽS Naše Slovensko. Zmeny, ktoré podľa vyjadrení M. Uhríka a M. Mazureka vedú k centralizácii moci a kompetencií do rúk predsedu strany. Pretože poznám oboch týchto, dnes už bývalých predstaviteľov strany, a pretože viem, že vždy konali a vystupovali v záujmoch ĽS Naše Slovensko a v intenciách jej programu, nie som náchylný uveriť tomu, že svojim postupom chceli túto stranu poškodiť, resp. že to bolo ich cieľom, aj keď je potrebné dodať, že odchod uvedených osobností z ĽS Naše Slovensko bude pre túto stranu predstavovať stratu a bude to mať negatívny dopad aj na jej stabilitu a jej ďalší vývoj.

Ako bývalý predseda krajskej organizácie ĽS Naše Slovensko v Košiciach a zároveň aj ako bývalý člen predsedníctva tejto strany veľmi podrobne poznám pôvodné stanovy, obsah ktorých som vždy považoval za racionálne sformulovaný a vyhovujúci potrebám  bezproblémového fungovania strany a všetkých jej organizačných štruktúr. A to hlavne a predovšetkým z toho dôvodu, že v nich boli veľmi účelne a jasne vymedzené a vyvážené kompetencie medzi predsedom strany, predsedníctvom strany, krajskými a okresnými organizáciami a ich predstaviteľmi. Preto považujem zmenu stanov, ako aj spôsob ich schválenia za aktivity, ktoré boli zbytočné, nepremyslené a v konečnom dôsledku aj kontraproduktívne.

Odchod mnohých známych osobností z ĽS Naše Slovensko (a nie je vylúčené, že aj ďalší poslanci, funkcionári strany a jej členovia budú nasledovať ich príklad) a následný vznik nového pronárodne a proslovensky orientovaného politického subjektu svedčí o vážnej vnútrostraníckej kríze,  v ktorej sa ĽS Naše Slovensko ocitá a výsledkom ktorej bude trieštenie vnútri členskej základne a následné oslabenie jej pozície na našej politickej scéne. Nemyslím si, že to v krátkodobom horizonte bude znamenať jej zánik, pretože v prípade, ak sa M. Kotlebovi podarí vyhnúť nástupu na výkon trestu v niektorom z našich nápravnovýchovných zariadení, bude vďaka svojej popularite a nespochybniteľnej autorite vnútri strany schopný zvládnuť túto krízu a udržať si pomerne veľkú časť členskej a voličskej základne. Ale to len v prípade, že stranu aj naďalej bude viesť v pozícii slobodného občana, t. j. ako poslanec NR SR, predseda poslaneckého klubu ĽS Naše Slovensko a jej predseda. To však neznamená, že prípadné (a už avizované) založenie nového politického subjektu odídencami z Kotlebovej ĽS Naše Slovensko, ktorý bude oslovovať časť členov a sympatizantov pôvodnej strany,  nebude viesť k strate časti jej členov, sympatizantov a voličov, následkom čoho sa jej percentá v prieskumoch verejnej mienky budú nevyhnutne posúvať smerom nadol. V konečnom dôsledku to môže viesť k tomu, že ĽS Naše Slovensko nemusí uspieť v najbližších voľbách do NR SR a nie je vylúčené, že sa v dôsledku toho zaradí k mimoparlamentným politickým subjektom s minimálnou šancou jej opätovného prieniku do NR SR. Je to škoda, pretože ĽS Naše Slovensko bola najvýznamnejšou pronárodne orientovanou silou na našej politickej scéne. Ostáva len dúfať, že avizovaný novovznikajúci politický subjekt sa vo svojej činnosti vyhne chybám, ktorých sa vo svojich aktivitách dopustila ĽS Naše Slovensko, že preberie po nej jej pronárodnú agendu, svojim programom osloví veľkú časť pronárodne cítiacich obyvateľov a zaujme dôležité postavenie medzi pronárodne orientovanými silami na Slovensku.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice