Čo má spoločného autoritatívne riadenie spoločnosti v čase organizovanej „pandémie“ koronavírusu s fašistickým Nemeckom ? Časť III.

IX.

Spisovateľ Michail Gus sa v svojej knihe „Ošiaľ hákového kríža“ dotkol otázky najlepšieho politického zriadenia pre Nemecko, o ktorom sa písalo v novinách New York Times v roku 1932. Z politickej situácie v Nemecku pre korešpondenta z Berlína vyplynulo, že národ obnovuje Bismarckov kult, vymazáva liberálny režim, chce obnoviť typ nedemokratického, vojenského štátu, k „poručíkovi s desiatimi vojakmi“, ako to v ríšskom sneme pred prvou svetovou vojnou zdôraznil jeden z pruských junkerov – Oldenburg Januschau. Korešpondent v konečnom dôsledku nacistickú diktatúru pripisuje všetkému nemeckému ľudu. Podobne sa vyjadril aj americký publicista H. Armstrong v knihe „Prvá fáza Hitlerovej ríše“, keď zdôraznil, že všetok ľud ide za Hitlerom.

V článku W. Ortona „Nové víno v Nemecku“, uverejneného na stránkach Atlantic Monthly, je zase tvrdenie mladej Nemky, že nacizmus je nevyhnutný pre ľud. Zároveň sa objasňuje zmysel pozdravu „Heil Hitler !“ Dochádza sa k poznaniu, že pozdrav vyjadruje spolupatričnosť všetkých Nemcov a ich jednotu s fuhrerom. Orton presviedčal svojich čitateľov, že nacizmus nevytvoril Hitler, on ho iba prijal. Michail Gus ďalej pripomína názor mladého kňaza z vidieckej farnosti, ktorý pokladal hitlerizmus za poslednú nádej zúfalého ľudu. Podľa kňaza, najväčšia vec na svete je poslušnosť, základom každého štátu je podriadenie – nie je dôležité čomu, lebo musí zrodiť vôľu k niečomu väčšiemu, než je človek sám. Čiže prioritu musí mať slepá poslušnosť !

Podľa jedného mladého dôstojníka disciplína, poslušnosť, usilovnosť a skromnosť sú staré ideály a nacistické hnutie sa objavilo včas, aby zachránilo a oživilo normy správania sa, ktoré sú potrebné pre celé Nemecko. Michail Gus si postavil otázku, prečo americká buržoázna tlač jednomyseľne presviedčala čitateľov o tom, že Hitlera si dobrovoľne zvolil ľud ? Odpoveď našiel v tom, že Američania potrebujú obchodovať a preto sa starali o to, aby v „novom“ Nemecku ich biznis neutrpel.

V roku 2020, keď sa postupne začalo ukazovať, že vo veľkom rozsahu sa realizuje politika organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu, z pozadia sa akosi nejasne začína vynárať otázka najlepšieho politického zriadenia pre západnú civilizáciu, pretože o demokraciu, ani tú iluzórnu, sa už politické elity nestarajú, ale predovšetkým preto, že je tu požiadavka Svetového ekonomického fóra prepracovať všetky aspekty západnej spoločnosti – od ekonomiky a od vzdelávania po sociálnu spoluprácu a pracovné podmienky, teda všetko musí byť transformované. Začína sa ukazovať, a to na základe postupov národných vlád, že transformovanie jednotlivých oblasti života spoločnosti si nevyžaduje žiadny liberálny režim, žiadna ilúziu demokracie, len dôsledne napĺňať politiku globálnej moci za aktívnej pomoci Billa Gatesa a jeho vakcín. Národné vlády nemajú problém obnoviť typ nedemokratického štátu a postupne sa vzdávať klasického liberalizmu. Národné vlády postupujú tak, ako to bolo zdôraznené v dokumente Rockefellerovej nadácie ešte v roku 2010: národní vodcovia z celého sveta behom pandémie predvádzali svoju autoritu a zaviedli nepriestrelné pravidlá a obmedzenia. Autoritárska kontrola, dohľad nad občanmi a ich aktivitami ostal zavedený a dokonca sa zintenzívnil.

Z uvedeného vyplýva, že spoločensko-politický pohyb po nástupe Hitlera k moci a teraz v rámci „pandémie“ koronavírusu, je nápadne podobný. Aj v prípade Nemecka a aj v prípade západnej civilizácie išlo a ide o ten istý pohyb: smerom k jasnej diktatúre, ktorú som pre súčasnosť pomenoval ako globálnu diktatúru. Je dôležité pochopiť, kto v súčasnosti začal plniť úlohu fuhrera a teda diktátora na národnej úrovni. Nie je to nikto iný ako národná vláda či samotná štátna moc. Podľa Ústavy SR štátna moc pochádza od občanov, takže na prvý pohľad to musí byť jasné: diktatúra, ktorú nastoľuje štátna moc, je vyjadrením vôle ľudu. Bolo by to v súlade s tým, čo sa odohrávalo v Nemecku, pričom sa tvrdilo, že nacizmus je nevyhnutný pre ľud.

Toto tvrdenie je aktuálne aj pre súčasnosť, pretože vládna moc svoje rozhodnutia a opatrenia zdôvodňuje práve ochranou zdravia a životov ľudí, čomu samotné nástroje diktatúry musia zodpovedať. Aké sú potom požiadavky na občanov či obyvateľstvo v dnešnej dobe ? Praktický požiadavky sú rovnaké ako za Hitlera. Bola vyzdvihovaná spolupatričnosť všetkých Nemcov a ich jednota s Adolfom Hitlerom. Teraz táto spolupatričnosť a jednota obyvateľstva ( občanov ) namiesto s Hitlerom je požadovaná s oficiálnou politikou národnej vlády. Čo robí vládna moc, to sa nesmie spochybňovať, takže v čase novozaloženej diktatúry sa od obyvateľstva vyžaduje, ako za Hitlera, slepá poslušnosť, podriadenie sa !

Podriadenie sa a poslušnosť sa stávajú základom štátu a bežného života spoločnosti. Občan, ktorý nie je disciplinovaný a nemá záujem podriadiť sa rozhodnutiam a opatreniam vládnej moci, podlieha režimu sankciovania. V súvislostiach riešenia „pandémie“ koronavírusu je režim sankciovania obyvateľstva účinným nástrojom, aby sa masa ľudí bez reptania priklonila ku globálnej diktatúre presadzovanej vládnou mocou. Ak je príklon obyvateľstva k diktatúre nezvratný či akceptovaný, potom vzniká možnosť interpretovať diktatúru ako nevyhnutné úsilie ľudu, jeho vôle.

Aby bolo možné vyžadovať od obyvateľstva slepú poslušnosť a podriadenie sa vládnej moci, bolo potrebné urobiť niečo zásadného: pripraviť a spustiť politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Oporou fašistickej diktatúry bolo čierne vojsko SS, ktoré pomocou nespútaného teroru držalo ľudí v strachu a poslušnosti. Organizovanie strachu zabezpečovala a zabezpečuje globálna moc za aktívnej pomoci národných vlád ako hlavného vykonávateľa. Namiesto nespútaného teroru globalisti a národné vlády používajú ako nástroj „pandémiu“ koronavírusu. Psychický a psychologický teror do absurdných rozmerov rozpracovali korporačné média. Aj bez nespútaného teroru je možné hovoriť o globálnej diktatúre ako o neľútostnej forme reakčnej diktatúry globálneho kapitálu.

X.

Ukázalo sa, že otázka diktatúry, a aj tej fašistickej, má dve strany rovnice. Michail Gus k tejto téme napísal celkom jednoznačne: „Hitlera dostali k moci monopolisti, junkerská šľachta a generáli. No fašistická diktatúra by nebola pevná, keby nebola mala opornú základňu dolu.“ Na základe tohto konštatovania bolo z jeho strany nevyhnutné položiť otázku, ako sa nacizmu podarilo vytvoriť základňu pre svoju protiľudovú diktatúru a zároveň zamaskovať skutočnú podstatu tejto diktatúry monopolistickej buržoázie a junkerstva. Moja otázka je skoro identická s otázkou, ktorú v svojej knihe postavil Michail Gus: Ako sa globálnej moci a národným vládam podarilo vytvoriť základňu pre svoju protiľudovú diktatúru a zamaskovať skutočnú podstatu globálnej diktatúry predstaviteľov globálnej moci ? Toto, čo sa dialo na „demokratickom“ Západe v roku 2020 a pokračuje ďalej v roku 2021, je výsledkom dlhodobého spoločensko-politického procesu. Niektoré súvislosti chcem naznačiť, nie však vyčerpávajúco.

Najprv musím začať tým, o čom sa autor knihy „Ošiaľ hákového kríža“ Michail Gus zmieňuje na strane 174. Ide o brožúrku „Ríša a Európa.“ Túto brožúrku vydal hlavný úrad reichsfuhrera SS Himmlera a spisovateľ si ju zobral z jeho pracovne v polozničenej budove Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti v Berlíne. V brožúre išlo o komentár k ôsmim mapám zobrazujúcim rozvoj Nemeckej ríše ako vlastníka Európy od roku 500 do roku 1943. Zaujímavá bola práve ôsma mapa, pretože na nej podľa spisovateľa bola celá Európa – od Portugalska po RSFSR, okrem Švédska a Švajčiarska – znázornená ako Svätá ríša nemeckého imperializmu. K tejto mape je podané vysvetlenie, ktoré samotný Michail Gus odcitoval aj v svojej knihe.

Citujem: „V druhej svetovej vojne jasne vidno, že nejde len o Nemecko, ale o celú Európu. Ríša opäť, ako často v dejinách, bojuje za celý Západ proti anti európskym veľmociam Západu aj Východu. Európu budúcnosti vybudujeme na základe, ktorý bol vždy vlastný nemeckému ríšskemu mysleniu. Ríša bude stelesnením tisícročných dejín a oporou toho, čo sme prevzali my ( t. j. príslušníci SS ) ako živé dedičstvo západnej kultúry.“ Spisovateľ Michal Gus k tomuto vyhláseniu príslušníkov SS poznamenal: „To, čo je vyložené v himmlerovskom traktáte, nevymysleli nacisti. Akceptovali a doviedli do krajnosti pradávny program porúrskych a rýnskych uhoľných, oceliarskych a chemických barónov, ako aj pruských junkerov a berlínskych bankárov“ ( str. 174 – 176 ).

Táto predstava nakoniec súvisí s tým, že Hitler prevzal heslo „Národ bez životného priestoru“, ideu prevahy „nordickej rady“ a jej právo na svetovládu. Podľa Michaila Gusa sám Hitler priznal, že jeho názory sa formovali pod vplyvom tzv. Pangermanského zväzu, ktorý vznikol ešte v roku 1891, teda v čase, keď aj nemecký kapitál vstupoval do imperialistického štádia vývoja. Išlo o to, aby sa silné Germánstvo rozšírilo ďaleko za hranice ríše. Od Michaila Gusa sa môžeme dozvedieť, že koncom 19. storočia vyšla kniha s názvom „Veľké Nemecko a stredná Európa roku 1950.“ Pangermanci už v nej prorokovali , že v polovici 20. storočia zahrnie Nemecká ríša Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Nórsko, Pobaltie, Švajčiarsko, Transylvániu a Povolžie. V roku 1916 vyšla kniha „Stredná Európa“, ktorú napísal F. Neumann.

Je zaujímavé, čo bolo v knihe predpovedané. Podľa Neumanna stredná Európa bude nemecká, lebo bude tvoriť vojenský a ekonomický zväzok hospodárstiev pod záštitou Nemecka. Michail Gus pripomenul, že nemecký imperializmus, ktorý všetky sily Nemecka zapojil do svojich výbojných plánov, využíval v rámci svojej demagógie i „pruské tradície“, ktoré sa týkali kasárenského ducha militarizmu, byrokratizmu, bezprávia ľudu a korbáčovej disciplíny. Tretia ríša pod vedením Hitlera sa stala skutočnými kasárňami, v ktorých sa maximálne uplatnil princíp slepej poslušnosti.

Ako tieto informácie môžu súvisieť s dneškom ?

Existuje kniha, ktorá vyšla v roku 2010 a ktorá má názov „Nacistické korene bruselskej EÚ.“ Hneď v úvode sa človek dočíta niečo, čo predtým nikdy nepočul a nečítal. Že druhá svetová vojna bola dobyvačnou, to jasne vyplýva aj z toho, čo prezentoval Michail Gus. Nové je to, že bola v réžií chemického, petrochemického a farmaceutického kartelu s cieľom kontrolovať multibiliónové trhy v novo vznikajúcich oblastiach patentovaných chemických výrobkov. Druhá svetová vojna bola z logistického a technického hľadiska umožnená najväčším kartelom, nemeckou spoločnosťou IG Farben. Takže čo treba v dnešných dňoch skúmať, tak to je otázka, v réžií koho sa v súčasnosti realizuje politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a teda tvrdé uplatňovanie globálnej diktatúry.

Súhrnná obžaloba v Norimbergu dokazuje, že bez IG Farben by k druhej svetovej vojne nemohlo dôjsť. Vojenské pokusy o podmanenie Európy a sveta v prvej polovici 20. storočia zlyhali. Podstatné je to, že ani vojenské víťazstvo v druhej svetovej vojne nad fašistickým Nemeckom, ani samotný Norimberský proces, v ktorom boli odsúdení aj predstavitelia Kartelu IG Farben, nezabránili tomu, aby vznikla koalícia nacistov a Kartelu. Petrochemický a farmaceutický Kartel investoval do tretieho pokusu: dobyť Európu ekonomický a politický s pomocou bruselskej EÚ. Z tohto dôvodu nábor kľúčových architektov pre bruselskú EÚ prebiehal v liahniach týchto technokratov. Treba zdôrazniť, že koalícií nacistov a Kartelu sa podarilo získať kontrolu nad Európou práve cez bruselskú EÚ a to podľa ich spoločných plánov.

A treba pripomenúť, že všetkým plánom koalície nacistov a Kartelu sa podriadili aj ústavní činitelia SR. Článok 7 ods. 2 Ústavy SR hovorí o tom, že SR môže výkon časti svojich práv preniesť na Európske spoločenstva a EÚ a že ich právne záväzné akty majú prednosť pred zákonmi SR. Touto novelou Ústavy SR vtedajší predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda zodpovedne vyšiel, aj so svojou vládou a zákonodarcami, v ústrety požiadavkám a plánu koalície nacistov a Kartelu.

Francúzsko a Nemecko predstavujú základ „európskeho krídla“ petrochemického a farmaceutického Kartelu. Ak k tomu pripojíme „americké krídlo“ – Rockefellerovu skupinu – máme z toho nesmierne silnú oblasť korporačných záujmov, ktoré ovládajú transatlantický priestor a tým v podstate aj celý svet. V tomto Karteli sa nesmierne s veľkou chuťou a túžbou po ďalších peniazoch a moci venuje často spomínaný „filantrop“ Bill Gates. Keď k tomu pripočítame EÚ a hlavných hráčov bankových domov, máme vytvorený neotrasiteľný základ každej nadnárodnej či nadštátnej moci, ktorá má v svojich rukách postavenia a životy politických elít. Bez petrochemického a farmaceutického Kartelu spojeného so záujmami banksterov by nebolo možné sformovať politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a plánov na ovládnutie ľudstva.

XI.

Lenže aby politika globálnej moci bola úspešne implementovaná, bolo potrebné nájsť metódu, akým spôsobom túto politiku bude možné prezentovať obyvateľstvu národných štátov. V Nemecku v roku 1920 vyšla kniha Spenglera s názvom „Prušiactvo a socializmus“, ktorá ovplyvnila aj samotného Hitlera. Je zaujímavé, že po jej vydaní sa k názvu Nemecká robotnícka strana pridalo, že je národno-socialistická. V skutočnosti nešlo o ozajstný socializmus. Michail Gus pripomenul, ako to vysvetlil saský gauleiter ( krajský vodca NSDAP ) Martin Mutschmann. Podľa tohto pána netreba sa dať zmiasť heslom „Preč s kapitalizmom !“, ktorý sa používa na plagátoch, pretože musia hovoriť rečou nespokojných socialistických robotníkov. Z diplomatických dôvodov nemôžu vystupovať so skutočným programom.

Táto metóda NSDAP sa použila aj v prípade prípravy a spustenia „pandémie“ koronavírusu. Takže akou rečou sa hovorí z úrovne globálnej moci a predovšetkým národných vlád ? Aká „reč“ môže lahodiť so správaním sa obyvateľstva, ak Kartel si nemôže dovoliť hovoriť o svojom programe či politike otvorene ? „Reč“ bola spustená s „pandémiou“ koronavírusu a teda s rozvinutím psychologickej vojny, ktorá sústavne pôsobí na podvedomie a emócie človeka a vyvoláva strach, strach z koronavírusu. Významnú úlohu zohrávajú korporačné média, ktoré deň čo deň chrlia informácie o skutočnej pandémii koronavírusu, o jej nákazlivosti, či o potrebe vládnej moci ochraňovať zdravie a životy obyvateľstva.

„Rečou“ organizovania strachu obyvateľstva z „pandémie“ koronavírusu dochádza k silnej manipulácií, ktorá pomáha určovať určité sociálne a psychologické stereotypy a začína ovládať správanie sa človeka. Táto psychologická vojna zameraná na obyvateľstvo postupuje v súčinnosti s prijímaním politických, ekonomických či vojenských opatrení, ktoré sa propagandistický zdôvodňujú ako „ochrana“ zdravia a životov ľudí. Ak si môžem dovoliť porovnanie, tak ak NSDAP miatla robotníctvo heslom „Preč s kapitalizmom“, tak súčasná globálna a národná moc miatnu obyvateľstvo heslom „Zvládni boj proti koronavírusu !“

XII.

Čitateľ môže predpokladať, že v slovnom spojení „globálna moc“ sú v jej štruktúre zastúpené ( skryté ) korporačné sily ( štruktúry ). Ide teda o veľkú koncentráciu ekonomickej moci s možným veľmi veľkým politickým vplyvom. Michail Gus v svojej knihe ekonomickej moci venoval jednu zaujímavú kapitolu s nadpisom „Spolok zlata a meča“ ( str. 201 – 209 ). Zaujal ma hneď citát od Waltera Rathenaua: „Je nám celkom jasné, že najnovšie vojny sa neriešia zápasom hrdinov ako za Homérovych čias ( namiesto hrdina čítaj krížnik ). Bohom vojny našich čias je ekonomická moc.“ Walter Rathenau bol šéfom všeobecnej Allgemeine Elektrizitats – Geselschaft, tak vedel, čo tvrdí. Z jeho iniciatívy bol vytvorený Vojenský výbor nemeckého priemyslu. Michail Gus píše, že uhoľní, oceliarskí, elektrickí a chemickí králi vypracovali rozsiahli program „totálnej vojny“, ktorý jeho autorom priniesol obrovské zisky.

Citujem: „Zo 150 miliard mariek vojnových výdavkov Nemecka sa 50 miliard dostalo do sejfov monopolov ako krv pretavená na zlato. Leví podiel – výše 800 miliónov – získal Gustav Krupp von Bohlen und Halboch.“ Predáci monopolov pomohli Hitlerovi v prípravách na vojnu tým, že v rokoch 1933 – 1938 zvýšili v Nemecku vojnovú výrobu 28 ráz, čo súviselo aj s vysokými ziskami pre monopoly. Podľa Michaila Gusa bankár Schroder dosvedčil, že veľké banky boli takmer druhou vládou, pretože strana a vláda, ktoré jej podliehali, sa radili s bankami vo všetkých ekonomických a finančných otázkach. V rámci nacistickej tretej ríše sa tak upevňoval štátnomonopolistický kapitalizmus.

Michail Gus uviedol stručný výrok člena správy ríšskej banky Blessinga, ktorý v roku 1939 zovšeobecnil skúsenosť, keď napísal, že: „… mobilizovať a riadiť všetky ekonomické sily možno iba v podmienkach totalitného režimu“ ( str. 205 ). Ako je možné dať uvedené informácie do súvislosti s tým, čo sa u nás a vo svete deje v tomto roku pod zástavou boja proti „pandémii“ koronavírusu ? Globálna moc je v základe a zásadne tvorená ekonomickou mocou, ktorá je výsledkom spoločného úsilia nadnárodnej koncentrácie ekonomických síl v rôznych formách monopolistických združení vrátane bankovej sféry. Táto globálna moc nepostupovala podľa vzoru fašistického Nemecka, pretože nevytvorila žiadny rozsiahly program skutočnej totálnej vojny, pretože najskôr pracuje pod heslom dobyť Európu a svet politický a ekonomický.

Pre uvedené politické a ekonomické dobytie Európy a sveta si globálna moc v skutočnosti požičala príklad z fašistického Nemecka, pretože svoju „totálnu vojnu“ pripravila a založila na politike strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. V rámci tejto politiky prijala za svoj program s názvom „Veľký reset“, o ktorom si myslí, že zachráni kapitalizmus v záujme samotnej kapitalistickej triedy. To, čo táto globálna moc prevzala od fašistického Nemecka, je metóda, pomocou ktorej sa Európa a svet môžu vôbec pretransformovať. Táto metóda znie: mobilizovať a riadiť všetky ekonomické sily možno iba v podmienkach totalitného režimu ! Viď malý príklad – určenie povinnosti zamestnávateľom, aby testovali svojich zamestnancov. Takže terajší monopolistickí dravci po vzore monopolistických dravcov v Nemecku, sa rozhodli postaviť do služieb svojich záujmov totalitnú globálnu diktatúru. Povinnosť vykonávať globálnu diktatúru, tak ako za čias Adolfa Hitlera, dostala každá národná vláda, ktorá to neodmietla.

Je jasné, že globálna moc so svojou silnou ekonomickou mocou, prerástla moc štátov. V súčasnosti sa nachádzame v takom štádiu vývoja, že táto moc sa „utrhla z reťaze“ a komplikuje život ľudských spoločnosti. Michail Gus v svojej knihe a v uvedenej kapitole spomína, že v Postupimskej dohode štyroch veľmoci boli vytýčené úlohy na zničenie ohniska agresie v centre Európy. Išlo o „…úplné odzbrojenie a demilitarizáciu Nemecka i likvidáciu nemeckého priemyslu, ktorý by sa mohol využiť na výrobu vojenskej produkcie alebo na jej kontrolu.“ Bola prijatá úloha „…demilitarizovať nemecký hospodársky život, aby sa porušila prílišná koncentrácia ekonomických síl, ktoré tvoria najmä kartely, syndikáty, trusty a iné monopolistické združenia.“ Nič z týchto predsavzatí sa nedodržalo a nezrealizovalo.

Z knihy K. Pritzkoleita „Komu patrí Nemecko“ je uvedený tento postoj: „V rukách hŕstky sa skoncentrovalo viac hospodárskej moci než predtým. Fraška s dekartelizáciou je už takmer zabudnutá. Moc koncernov je teraz väčšia než kedykoľvek predtým.“

Z knihy „Nemecko obnovuje moc“ od amerických bádateľov K.W. Deutschna a L.J. Edingera je tento citát: „Teraz…sú vodcovia veľkých zainteresovaných zväzov nemeckého priemyslu plní odhodlania využiť svoj skutočný i potenciálny vplyv na spoločenskú mienku, na strany, zákonodarné orgány a na vládu“ ( str. 207 ).

Z knihy „Proces ekonomickej koncentrácie“ od K.H.Stanziga je tento citát: Ekonomické direktórium vedúcich mocenských skupín už dnes vytvára nebezpečenstvo, že bude paralyzovať slobodné počínanie každej vlády.“

A je tu ešte jedno stanovisko od predstaviteľa Nemeckej komunistickej strany Kurta Bachmanna: „Vojensko-priemyselný komplex vyrastá na jedno z najväčších nebezpečenstiev pre ústavné poriadky a demokratické formy spoločenského života“ ( str. 208 ).

Prečo sa nepodarilo naplniť Postupimskú dohodu ? Pretože tri zo štyroch veľmoci boli z kapitalistického Západu a ekonomická moc je základom kapitalizmu. Michail Gus spomínna, že už v septembri 1946 vtedajší štátny tajomník USA Byrnes zvolal západonemeckých politických a hospodárskych vedúcich činiteľov a vyzval ich, aby v studenej vojne stali bok po boku so západnými krajinami. V takomto prípade sa im povolí, aby nemecký priemysel bol obnovený.

Citáty, ktoré som uviedol v súvislostiach prílišnej koncentrácie ekonomických síl v Nemecku, som neuviedol náhodne. To, čo bolo napísané či povedané, sa aj realizuje. Zásluhou nacizmu a farmaceutického Kartelu došlo k naplňovaniu tretieho pokusu o ovládnutie Európy – bola založená EÚ a slobodné počínanie každej vlády bolo skutočne paralyzované, pretože členské štáty sa vzdali z podstatnej časti vnútroštátnej tvorby vôle v prospech nadštátnej tvorby vôle. Samotná Angela Merkelová otvorene vyzvala národné štáty, aby sa vzdali úplne svojej suverenity, pričom žiadny politik a ani ústavní činitelia či členovia vlády SR a zákonodarcovia sa proti jej výzve neohradili. A v súvislosti s politikou „pandémie“ koronavírusu sa v minulom roku a v tomto roku ďalej pokračuje v oslabovaní národnej suverenity, pretože všetká politika vládnej moci je podriadená Bruselu.

XIII.

Všetci predstavitelia našej štátnej moci sú ticho aj v tomto období, keď sa horúčkovito pripravuje ustanovenie armády EÚ, ktorá bude pod mocou Bruselu a teda samotného petrochemického a farmaceutického Kartelu. Môžeme hádať, pod velením koho bude európska armáda plniť úlohy. Všimnime si, čo Michail Gus zdôraznil vzhľadom na rozhodnutie tribunálu. Citujem: „Tribunál uznal nacistickú stranu, hitlerovskú vládu, gestapo, SS a úderne oddiely za zločinecké organizácie, no napriek názoru sovietskeho sudcu nezaradil medzi ne najvyššie velenie a generálny štáb“ ( str. 214 ). Oslobodenie generálneho štábu a najvyššieho velenia, to nebola iba formálna záležitosť, ale skôr to, že ak neboli zločinci, tak im ostalo aj ich poslanie pre ďalšie roky.

Michal Gus si všimol, že vojenská doktrína prusko-nemeckého militarizmu stelesňuje „démonizmus vojny“ – jej krutosť, nemilosrdnosť a totálnosť. V zovšeobecnenom obraze pruského militarizmu vidí strojovú bezduchosť, maniakálnu slepotu ku všetkému, čo nesúvisí s „démonizmom vojny“, brutalitu. Zaujímavý je pohľad na to, aký má byť vojvodca. Michail Gus našiel zaujímaví vlastnosti u generála Schlieffena, ktorý bol náčelníkom generálneho štábu v rokoch 1891 – 1906. Vojvodca, podľa generála, musí mať v sebe niečo nadľudské, nadpozemské, musí si uvedomovať prítomnosť vyššej sily. Veľkosť vojvodcu je v tom, aby vedel ako ďaleko môže prekročiť vedou poznané zákony. Podľa Michaila Gusa z tohto portrétu vojvodcu vyplýva základný princíp vojenskej doktríny a ten znie: Nemožné urobiť možným !

Psychologickým a filozofickým základom vojenskej doktríny bol bezhraničný voluntarizmus. Touto zásadou sa riadil Adolf Hitler: čo chcel, to urobil ! Od Michaila Gusa uvediem ešte dva citáty, ktoré chrakterizujú „démonizmus vojny.“ Vodca Pangermanského zväzu Class predpovedal: „Pre nás, pangermancov, vojna nikdy nebola veľkým a strašným ničiteľom, ale starostlivým obnoviteľom a ochrancom, veľkým lekárom a záhradníkom, ktorý sprevádza ľudstvo na jeho ceste k rozkvetu.“ Druhý citát je od jeho kolegu z Pangermanského zväzu K. Wolfa: „Rasistický ideologický svetonázor nám hovorí, že sú rasy pánov a rasy podriadených. Výboje sú predovšetkým dielom rasy pánov. Takí ľudia môžu dobýjať, smú dobýjať, musia dobýjať.“

Treba zdôrazniť, že pre kapitalizmus sú všetky uvedené črty spojené s „démonizmom vojny“ aktuálne, charakteristické, či vo vhodných dobách ľudskej existencie potrebné. Tí, čo predstavujú silnú ekonomickú moc, nemajú problém nadchnúť sa ideami vojny, ak je to potrebné pre ďalšie realizovanie ich záujmov. Rasy pánov a rasy podriadených existujú a svedčí o tom fakt, ako je rozdelené bohatstvo a moc v kapitalistickej spoločnosti. To, čo bolo charakteristické pre vojenskú doktrínu presadzovanú v čase fašistickej diktatúry, je v plnosti platné aj pre nositeľov globálnej moci. Po druhej svetovej vojne bolo zrealizovaných mnoho vojenských konfliktov v rôznych častiach sveta v prospech predstaviteľov ekonomickej moci. V terajšej dobe táto moc sa rozhodla bez vyhlásenia začať vojnu predovšetkým proti svojmu obyvateľstvu žijúceho v podmienkach „demokratického“ Západu.

Zorganizovať politiku strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu, aby sa v jej rámci mohla uplatňovať globálna diktatúra, to pokladám za prejav krutosti, nemilosrdnosti, totálnosti, brutality globálnej moci, ktorá je bezohľadná k skutočným životným potrebám poddaných, k ich zdraviu a životom. Praktický všetky negatívne charakteristiky, uvádzané novinárom Michailom Gusom v rámci vojenskej doktríny vtedajšieho fašistického Nemecka, podľa ktorej sila bola povýšená nad právo, sa dajú prisúdiť takej postave moderných kapitalistov ako je Bill Gates. Na tohto „vojvodcu“ ( možno správnejšie „vakcinovodcu“ ) bola spísaná v USA veľká petícia, aby bol obžalovaný zo zločinov proti ľudskosti.

Na Billa Gatesa presne sedí charakteristika „vojvodcu“, ktorú som uviedol vyššie v tomto článku. U Billa Gatesa sa prejavuje bezhraničný voluntarizmus: Chcem to a urobím to ! Tento voluntarizmus je založený na túžbach po ďalšom navýšení bohatstva a po skutočnej moci nad všetkými, ktorých chce sledovať a určovať im podmienky života. Národná vláda, podobne ako iné národné vlády, sa jeho bezhraničnému voluntarizmu prispôsobila a tvári sa, že o ničom nevie. A nehovoria o tom, až na výnimky, ani naši zástupcovia v NR SR. Negatívne charakteristiky sa teda netýkajú len napríklad vojensko-priemyselného komplexu. V celej svojej mohutnosti si ich osvojil aj petrochemický a farmaceutický Kartel. Tieto charakteristiky pomáhajú globálnej moci presadzovať globálnu diktatúru.

XIV.

V politike organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu v skutočnosti ide o dobre pripravenú a realizovanú „preventívnu vojnu“ proti obyvateľom národných štátov. Princípom takejto vojny je sila povýšená nad právo. Národné štáty dostali za povinnosť použiť dostatok silových , represívnych prostriedkov, aby bolo možné zlomiť „poddaných“ ako potenciálnych nepriateľov globálneho kapitálu. „Preventívna vojna“ je zločinná, pretože má svoje skryté ciele: čo treba dosiahnuť. „Preventívna vojna“ v skutočnosti má dve roviny záujmov. Keďže sa oficiálne rozrástol boj proti „pandémii“ koronavírusu, tak je prezentovaný akýsi verejný záujem ochrániť ľud pre touto pliagou, ktorá poškodzuje národné spoločenstvo.

Záujem zachrániť sa pred koronavírusom a zvíťaziť nad nim je záujmom každého človeka, všetkého obyvateľstva a v mene tohto záujmu človek ako individuálna bytosť je povinný podriadiť sa všetkým opatreniam vládnej moci. Ak sa obyvateľstvu ako „poddaným“ takto podsunul prvoradý a spoločný záujem, potom nie je možné, aby vládna moc sa snažila dodržiavať ústavné právo a zákony, ktoré súvisia s individuálnosťou človeka. Tento prvoradý a spoločný záujem v mene „ochrany zdravia a života“ človeka sa musí presadzovať silou povýšenou nad právo. Nikto sa pritom nezamýšľa nad tým, že samotná „ochrana zdravia a životov“ ľudí sa v skutočnosti týka iba holej existencie človeka, teda tak, že indivíduum iba existuje ! A nič viac ! Toto tvrdenie sa dokazuje celkom jednoducho: opatreniami, nariadeniami a zákonmi, ktoré prijíma vládna moc.

Od globálnej moci pochádza nariadenie nosiť a používať rúška, zakazovať demonštrácie, vyhlasovať núdzové stavy, rozvinúť mediálnu a vládnu kampaň o nebezpečenstve koronavírusu, obmedzovať hospodársky život v spoločnosti, zatvárať školy a všetky možné objekty, v ktorých za určitými účelmi sa stretávajú ľudia, umývať si ruky, dodržiavať rozostupy, zúčastňovať sa celoplošného či permanentného testovania, vyčleňovať finančné zdroje ( dary ) pre farmaceutický priemysel, pripravovať obyvateľstvo národných štátov na vakcináciu, rozvracať kultúru, šport, organizovať karantény, zákazy vychádzania, preukazovať sa certifikátmi o negativite testu a podobne. Globálna diktatúra je organizovaná takým fanatickým spôsobom, aby každá dedina a každé mesto sa stali baštou boja proti „pandémie“ koronavírusu.

Vládnej a zákonodarnej moci vôbec nevadí, že sa ich vinou ničí ekonomika, výchova a vzdelávanie v školách, že dochádza k rozkladu právneho štátu, k skutočnému obmedzovaniu zdravotnej starostlivosti ľudí, k rozkladu politického, spoločenského a kultúrneho života. Všetko toto sa z úrovne globálnej a štátnej moci pokladá za nedôležité a sekundárne, pretože je tu „pandémia“ koronavírusu a jej sa musí prispôsobiť život spoločnosti či zmeny v ľudskej spoločnosti vôbec. Globálna diktatúra uplatňovaná v národnom štáte je niečo podobné ako presadzovanie už spomínanej „totálnej vojny,“ Michail Gus pripomenul generála Biessinga z Nemecka, ktorý ešte v prvej svetovej vojne vydal aj takýto rozkaz:

„Hoci, pochopiteľne, vzbudzuje ľútosť, že pri tom treba ničiť jednotlivé domy, kvitnúce dediny a dokonca celé mestá, nesmie táto okolnosť vyvolávať nežiaduci pokles nálady. Nič z toho sa nevyrovná životu ani len jedného jediného vojaka. Ten , kto hovorí o barbarstve, sa rúha. Dôsledné plnenie povinnosti je výsledkom vysokej kultúry a obyvateľstvo nepriateľských krajín sa to môže naučiť od našej armády“ ( str. 221 ). Ak by sme to mali prispôsobiť našej dobe, tak globálna diktatúra, ktorá sa uplatňuje v národných štátoch, vôbec nie je prejavom barbarstva, ale je výrazom dôsledného plnenia si povinnosti a teda výsledkom vysokej kultúry spoločnosti. Ak sa obyvateľstvo štátu dokáže stotožniť s povinnosťami, ktoré sú mu nariaďované, môže mať cestu k slobode otvorenú. V tomto zmysle o slobode sa vyjadruje aj „náš“ predseda vlády.

Michail Gus pripomenul, že hoci sa na Hitlerov rozkaz páchali neslýchané zločiny, tak aj napriek tomu sa sťažoval, že sa u nich (Nemcov ) príliš rozvinul intelekt a primálo pevný charakter. Pod pevným charakterom prusko-nemeckí militaristi chápali práve „elán“ alebo „démonizmus.“ V nariadení pre výcvik vojsk v roku 1906 sa uvádzalo: „Vpred na nepriateľa za každú cenu, každú techniku musí prekonať vnútorný duch vojaka.“ Kto bol v dnešnej dobe vyhlásený za nepriateľa človeka či obyvateľstva národných štátov ? Koronavírus ! A do boja proti nemu sa treba pustiť s „teutónskou zúrivosťou.“ Globálna moc a národné vlády neberú v tomto boji ohľad na nič a na nikoho. V mene záchrany pred koronavírusom je každá obeť dobrá a preto sa neprihliada na žiadne škody, ktoré spoločnosti a štátu vzniknú.

Nepočítajú sa mŕtvi, ktorí zomreli, pretože sa im kvôli koronavírusu neposkytla včasná zdravotná starostlivosť, pretože bolo a je dôležité, koľko ľudí bolo odhalených ako pozitívnych. Nepočítajú sa straty v ekonomike, kultúre, športe, problémy v rodinách a podobne. Je dôležitý iba jeden ukazovateľ: aby do boja proti koronavírusu boli nasadené všetky prostriedky spoločnosti. S „tentónskou zúrivosťou“ je realizovaná operácia „koronavírusové peklo“, do ktorej sa musí zapojiť každý obyvateľ. Každá dedina, každé mesto, každý dôležitý objekt sa musia premeniť na ohniska odporu proti nepriateľovi – koronavírusu. A povinnosťou je neustále sa pripravovať a precvičovať si testovanie ! Všetok život v spoločnosti sa musí podriadiť tomuto boju s vírusom a to aj za cenu, že budú veľké celospoločenské straty a rozvrátené fungovanie spoločnosti.

Momentálne nikto sa nezaujíma o to, kto pripravil a vyhlásil na širokom fronte vojnu proti „pandémii“ koronavírusu a čo chce touto vojnou dosiahnuť. Momentálne sa národná vláda zaujíma iba o mobilizovanie a riadenie všetkých síl spoločnosti v boji proti vymyslenej „pandémii“ koronavírusu a preto sa vytvárajú podmienky pre totalitný režim, ktorý si ustráži presadzovanie globálnej diktatúry. Boj proti koronavírusu s „teutónskou zúrivosťou“ je v skutočnosti fingovaný. Koronavírus ako nepriateľ človeka plní zástupnú funkciu. Skutočná vojna je vedená proti obyvateľstvu národných štátov, pretože iba ono ( obyvateľstvo ) je globálnou mocou určené k definitívnej kapitulácií.

K príprave na definitívnu kapituláciu obyvateľstva so svojim doterajším spôsobom života v súčasnosti slúžia simulačné cvičenia. Taká je smernica od Globálnej rady pre pripravenosť z prostredia Billa Gatesa ! Celoplošné a permanentné testovanie nemá za úlohu, aby koronavírus kapituloval a aby sa obyvateľstvo mohlo vrátiť do bežného života. Obyvateľstvo má definitívne kapitulovať a podriadiť sa všetkým zmenám a svetovej vláde, ktorú nebude problém ustanoviť. Má sa teda presadiť vôľa tých, čo sa skrývajú pod plášťom globálnej moci, pričom táto moc sa nezdržiava tým, aby brala do úvahy záujmy a zámery obyvateľstva národných štátov či jeho schopnosti a silu vzdorovať. S definitívnou kapituláciou obyvateľstva vo veciach svojho slobodného a demokratického života globálna moc počíta, pretože na svojej strane má národné vlády.

XV.

Michail Gus sa v svojej knihe „Ošiaľ hákového kríža“ a v kapitole „Norimberg: trest a výstraha“ zmieňuje o Keitlovi, náčelníkovi štábu hlavného veliteľstva ozbrojených síl Nemecka. Ten sa pokúšal obhájiť pred Medzinárodným vojenským tribunálom celú vojenskú kastu, celú prusko -nemeckú vojenskú mašinériu. Michail Gus si všimol, že v obhajobe sa pokúšal odvolávať sa na vojenský zmysel pre vernosť, poslušnosť a povinnosť. Michail Gus uviedol tento výrok Keitla: „Ako vojak sklonmi a presvedčením som sa vždy usiloval slúžiť svojej vlasti a nemeckému ľudu čo najlepšie v mieri i vo vojne. Robil som to rovnako oddane za cisára, za prezidenta Eberta, za generála poľného maršala Hindenburga i za Hitlera…“ ( str. 383 ).

Keitel sa pred tribunálom tváril, že keď podpisoval rozkazy o likvidácií sovietskych komisárov a politických pracovníkov, o krvavých represáliách proti partizánom a zabíjaní rukojemníkov, že nevedel, čo robí. V skutočnosti konal vedome a jasne chápal zmysel týchto činov. Michail Gus to dokumentoval tým, že ak náčelník abweru Canaris protestoval proti smerniciam o zaobchádzaní so sovietskymi vojnovými zajatcami, ktoré porušovali normy medzinárodného práva, tak Keitel napísal k tomu toto: „Námietky vznikajú z idey o rytierskom vedení vojny. To znamená rozklad ideológie. Preto tieto opatrenia schvaľujem a podporujem.“

Keitel sa teda schovával za zásadu bezpodmienečnej poslušnosti a netrápil sa nad dôsledkami. Tu je jeho výrok: „Keď bol vydaný rozkaz, konal som podľa svojho chápania, v súlade so služobnými povinnosťami a netrápil som sa nad následkami, ktoré som si nie vždy uvedomoval“ ( str. 384 ). Michail Gus tvrdí, že sa mal trápiť nad možnými následkami zločinných rozkazov, pretože jasne o tom hovorili normy medzinárodného práva a aj nemecké zákonodarstvo. V tejto súvislosti pripomína nemecký vojenský trestný zákonník z roku 1872, ktorý obsahoval čl. 47 a ktorý určoval zodpovednosť vojaka za to, že splnil zločinný rozkaz veliteľa. Kto splní zločinný rozkaz, bude potrestaný, ak vie, že rozkaz bude mať za následok spáchanie zločinu alebo porušenie zákona.

Michal Gus si preto postavil otázku, prečo sa Keitel a jeho podriadení neriadili zákonom ? Zároveň si takto odpovedá: „Nuž preto, lebo si uvedomovali, že to všetko je pokrytectvo a treba sa riadiť nie zákonom, lež iba rozkazom zhora. Michail Gus zásadu bezpodmienečnej poslušnosti dokumentoval aj na tomto výroku generála von Eppa, ktorý utopil v krvi Bavorskú republiku rád: „Vojak sa nemá pýtať, proti komu má bojovať, keď mu ukážu cieľ, musí zaň ako vojak bojovať. Nezodpovedá za činy a motívy tých, čo mu tento cieľ ukazujú“ (str. 385). Veľmi dôležitá je táto poznámka Michaila Gusa: „Túto koncepciu slepej poslušnosti hlásal a realizoval Keitel a všetci hitlerovskí generáli. Nijaká prísaha však nedáva právo a nezaväzuje plniť vedome zločinné rozkazy“ ( str. 385 ). Keitel teda obetoval svoju česť za svoju poslušnosť. Bola dôležitá iba „vernosť fuhrerovi“ a „podriadenie sa rozkazu.“ A ešte jeden moment je potrebné spomenúť. Plán sprisahancov proti Hitlerovi vychádzal z predpokladu, že Hitler zahynie a jeho smrťou prestane platiť prísaha vernosti fuhrerovi.

Michail Gus spomína, že na hlavnom norimberskom procese okolo uvedeného problému sa stretli dva diametrálne protikladné názory. Prvý názor bol ten, že je potrebné bezpodmienečne, bezvýhradné plnenie rozkazu, nech by bol akýkoľvek. Druhý názor bol ten, že je tu právo a povinnosť vojaka nesplniť zločinné rozkazy, vedome porušujúce normy a zvyky vedenia vojny, ktoré stanovilo a uznalo civilizované ľudstvo. Objavili sa totiž názory, že v Norimbergu súdia vojakov, lebo si plnili svoju povinnosť, pretože sa museli podriadiť svojmu vodcovi a vojenskej prísahe. Na takéto názory musel reagovať aj hlavný americký žalobca Róbert Jackson. Ten vo svojom vyhlásení použil zaujímavé zdôvodnenie. Citujem: „Na lavici obžalovaných sú zastúpené mnohé profesie vrátane právnickej. Týchto odborníkov obžalovali a súdia nie za to, že patrili k profesii, no za zločiny vrátane plánovania agresívnej vojny, ktorá utopila svet v krvi. Týchto zločincov nemožno obhajovať na tom základe, že sú vojaci alebo právnici“ ( str. 386 ).

Ako tieto poznámky týkajúce sa obdobia fašistického Nemecka súvisia s dneškom ? Súvislosť s rokom 2020 je veľmi jasná a prehľadná, pretože ak ide o presadzovanie diktatúry, vládna moc je nútená používať podobné praktiky. V tomto roku autoritatívne riadenie z úrovne štátnej moci začalo presadzovať globálnu moc a globálnu diktatúru. Minulosť fašistického Nemecka a súčasnosť autoritatívneho štátu sa stretli v jednom spoločnom bode: vyžadovať u všetkých podriadených zložkách spoločnosti a u všetkých obyvateľov vernosť, poslušnosť a povinnosť – dodržiavať a rešpektovať zásadu bezpodmienečnej poslušnosti a to bez ohľadu na zložený sľub alebo prísahu ! A má to platiť tak pre vojakov, policajtov, rôzne organizácie a inštitúcie, štátne a samosprávne úrady ako aj pre každého jednotlivca na celom území štátu a spoločnosti.

Z vernosti, poslušnosti a povinnosti a z rešpektovania zásady bezpodmienečnej poslušnosti vyplýva jasná požiadavka na správanie sa všetkých zúčastnených v tomto totalitnom zoskupení: treba sa riadiť nie zákonmi, lež iba rozkazmi zhora, nariadeniami, opatreniami, vyhláškami či výrokmi politikov. To, čo sa v súčasnosti odohráva u nás a vo svete, sa úplne podobá tomu, čo si Michail Gus všimol, že sa odohrávalo v období druhej svetovej vojny vo fašistickom Nemecku: je treba bezpodmienečne a bezvýhradne plniť rozkazy, nech by boli akékoľvek. Po tomto roku už by nikto nemal mať ani morálne právo vykrikovať po členoch ĽS – NS, že sú fašisti. Terajšia vládna koalícia, na čele s „neexistujúcim“ subjektom OľaNO, dosiahla výsledky, ktoré ju približujú k niektorým prejavom fašizmu. Boli porušené ústavné práva a slobody občanov a nikoho to netrápi, ani samotné ministerstvo spravodlivosti. A netrápi preto, že zásada bezpodmienečnej poslušnosti bola uplatnená pre celú sféru ústredných orgánov štátnej správy a moci a tiež pre samotnú územnú samosprávu.

V rámci Ministerstva vnútra SR má svoje úlohy stanovené polícia SR: kontrolovať obyvateľstvo , či dodržiava príkazy a nariadenia vládnej moci. Ešte raz pripomeniem výrok Keitla: „Keď bol vydaný rozkaz, konal som podľa svojho chápania, v súlade so služobnými predpismi a netrápil som sa nad následkami, ktoré som si nie vždy uvedomoval.“ Tento výrok Keitla kľudne môžeme prirovnať s tým, aká prax bola zavedená do činnosti policajtov a že tento výrok presne zodpovedá tomu, čo si musia dovoľovať policajti v rámci vydaných rozkazov: kontrolovať ľudí, či dodržiavajú rôzne nariadenia – napríklad nosia rúška, dodržiavajú zákaz vychádzania, zhromažďovania a podobne. Vládna moc dostala PZ SR do veľmi nezávideniahodnej situácie. Kto vie čítať a má zdravý rozum, mal by si dať za povinnosť prečítať znenie sľubu príslušníka PZ SR. Uvádzam celé znenie sľubu aj v rámci svojho článku: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám !“

Služobná prísaha podľa § 17 ods.1 je súčasťou platného zákona č. 408/2006 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS. ZV a JS SR a ŽP. Z obsahu služobnej prísahy jasne vyplýva, že nie je možné ju podriadiť všeobecne na celom území SR pod zásadu bezpodmienečnej poslušnosti. Napriek tomu sa to deje, len neviem zo svojej pozície určiť, do akej miery. Uvediem jeden príklad. Polícia SR zabezpečuje kontrolu nosenia rúšok, pričom žiadny zákon to občanovi neukladá. V zmysle služobnej prísahy príslušník takúto kontrolu nesmie vykonávať a pokuty nesmie ukladať, pretože táto úloha predstavuje iba príkaz zhora. Ak príslušník PZ SR má záujem a iniciatívu bezodkladne plniť príkazy zhora, potom musí postupovať podľa príslušných ustanovení uvedených v § 48 citovaného zákona, ktorý pojednáva o základných právach a povinnostiach policajta.

Podľa § 48 ods. 3, písm. a) policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Táto povinnosť policajtov sa nerešpektuje, pretože sa nerešpektuje ústava, ústavné zákony a ostatné zákony a postupuje sa podľa zásady príkazov zhora. Pre riešenie problému, ktorý vznikne príslušníkovi PZ SR, ak je na základe rozkazu, nariadenia, príkazu a lebo pokynu povinný kontrolovať u obyvateľstva dodržiavanie nariadení vládnej moci, je veľmi dôležité postupovať podľa § 48 ods. 4 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia, ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na túto skutočnosť upozorniť nadriadeného.

Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin. Čo to môže znamenať v praxi ? Ak policajt pristaví občana , ktorý nemá rúško a na základe toho začne úkon pre výber blokovej pokuty, mal by sa dotknutý občan u policajta dotazovať, či má písomné vyjadrenie – potvrdenie od svojho nadriadeného so splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu. Ak policajt má takéto písomné potvrdenie, mal by ho ukázať občanovi. V skutočnosti sa nemusí usilovať o to, aby kontroloval občanov vo veci dodržiavania vydaných nariadení, uznesení a opatrení vládnej moci. V praxi je skôr taká situácia, že nie každý policajt sa chce z vlastnej vôle domnievať, že príslušný rozkaz, nariadenie, príkaz či pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto sa stáva, že sa vnútorne stotožňuje s rozhodnutím svojho nadriadeného. V tomto prípade však takýto policajt skôr či neskôr môže podliehať trestnej zodpovednosti, pretože nie je krytý práve písomným potvrdením nadriadeného o splnení rozkazu.

Aby vládna moc mohla presadzovať v podmienkach celej spoločnosti globálnu diktatúru, musela na svoje plecia a do svojej pôsobnosti niečo zásadného prevziať z rúk a povinnosti všeobecných lekárov: v masovom meradle sa pasovať do úlohy subjektu, ktorý zabezpečuje „klinické vyšetrenie“ obyvateľstva a na základe ktorého predpíše celej spoločnosti jednotné politické riešenie – primeranú diktatúru, ktorá pomôže dezorientovať koronavírus do takej miery, že stratí svoje biologické danosti a bude kapitulovať. Zdá sa, že mnohí z nás tomu veríme a teda sa pokojne môžeme „opancierovať“ trpezlivosťou a počkať, keď koronavírusové šialenstvo skončí a potom sa naspäť vrátime do normálu. Veríme teda tomu, že globálna diktatúra organizovaná zo strany globálnej a národnej moci nás ochráni pred koronavírusom a budeme v bezpečí. Osobne neverím takejto nádeji, pretože nádej je prostitútkou života, pretože sa zveruje do rúk každému z nás.

Je na čitateľovi, či môžeme v nejakom smere zrovnávať „klinické vyšetrenia“ obyvateľov SR, ktoré organizuje naša vládna moc s „klinickými vyšetreniami“ – experimentami, ktoré za fašistickej diktatúry boli vykonávané v koncentračnom tábore Osvienčim práve za aktívnej účasti Kartelu IG Farben. Koho ( čo ) nachádzame tak v čase existencie koncentračného tábora Osvienčim ako aj teraz v čase „pandémie“ koronavírusu, že sa veľmi aktívne angažoval a angažuje za svoje záujmy a ich presadenie. V tomto prípade odpoveď na otázku je celkom jasná, pretože existuje dostatok faktov, ktoré sa k tomuto tvrdeniu dajú použiť. Tak v čase existencie koncentračného tábora Osvienčim ako aj teraz – v čase „pandémie“ koronavírusu, sa angažujú tí istí hráči, ktorí zastupujú záujmy petrochemického a farmaceutického Kartelu. Nezvládli dva pokusy o ovládnutie sveta, dostatočne sa poučili zo svojich chýb a omylov a teraz chcú byť úspešní v treťom pokuse, ktorý podľa autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ sa začal práve založením Európskej únie.

V uvedenej knihe jej autori pripomínajú, že za financovanie vzostupu nacistov a ich prípravu na druhú svetovú vojnu po dobytí Európy sa Kartelu IG Farben dostalo adekvátnej odmeny. Príkladom úzkej spolupráce nacistov a Kartelu IG Farben bol koncentračný tábor v Osvienčime. IG Farben pomocou úveru vo výške 1 miliárdy ríšskych mariek, poskytnutých bankami Deutsche Bank a Dresdner Bank, vybudoval v poľskom meste Osvienčim na vtedajšiu dobu najväčší priemyselný komplex na svete. Pobočka IG Osvienčim bola postavená za pomoci desaťtisícov k otroctvu odsúdených väzňov s cieľom vyrábať umelú pryž, syntetický benzín a ďalšie chemikálie pre dobyvačnú vojnu nacistov a IG Farben v Rusku a Ázií. Za účelom výstavby tohto obrovského závodu bol neďaleký koncentračný tábor v Osvienčime rozšírený a stal sa tak najväčším otrockým a najväčším vyhladzovacím táborom na svete.

Zločiny, ktoré spáchal IG Farben v Osvienčime a inde, sú dokumentované v archívoch tribunálu s vojnovými zločincami a čelnými zástupcami tohto Kartelu v Norimbergu. Najotrasnejšie zo všetkých dokumentov sú podľa autorov knihy tie, ktoré informujú o smrtiacich experimentoch s liečivami. Väčšina z nich bola prevádzaná pomocou patentovaných prípravkov farmaceutických spoločnosti Bayer, Hoechst a ďalších dcérskych spoločnosti IG Farben na tisíckach väzňov, z ktorých drvivá väčšina pokusy neprežila. Viacej informácií o petrochemickom a farmaceutickom Karteli je možné nájsť na www.profit-over-life.org. V roku 1948 bolo niekoľko riaditeľov IG Farben v procese s vojnovými zločincami v Norimbergu za genocídu, zotročovanie, rabovanie a celej rady ďalších zločinov proti ľudskosti.

Podľa autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ petrochemický a farmaceutický Kartel robil všetko možné, aby sa svet nedozvedel pravdu o jeho minulosti, v ktorej figuruje ako iniciátor dvoch svetových vojen. Najväčší zločinný zastierací manéver v dejinách – úloha Kartelu v druhej svetovej vojne – stal podľa autorov knihy stovky miliárd dolárov za posledného polstoročia. Toto zastieranie bolo potrebné vykonávať, aby bolo možné zrealizovať ďalší pokus za ovládnutie Európy a sveta. Úloha Kartelu v zákulisí bruselskej EÚ bola síce odhalená, ale nikto sa podľa môjho názoru týmto problémom nezaoberá. EÚ neohrozene pokračuje ďalej v svojich plánoch na ustanovenie európskeho super štátu aj za asistencie petrochemického a farmaceutického Kartelu, ktorý po dôslednej príprave spustil organizovanie politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Globálna diktatúra pomáha realizovať naplánovaný zdravotný a sociálny experiment s obyvateľstvom a to umožňuje, aby tretí pokus o ovládnutie Európy a sveta bola možné zrealizovať do víťazného konca.

Upozorňujem, že slovné spojenie „víťazný koniec“ nemožno chápať tak, že ide o definitívne víťazstvo človeka nad „pandémiou“ koronavírusu. Víťazný koniec najskôr patrí do sféry záujmov bohatých a mocných – triedy kapitalistov – ktorá potrebuje definitívne ovládnuť 99% populácie západnej civilizácie či vôbec sveta podľa svojich predstáv a záujmov, ktoré neumožnia podporu občianstva, skutočnej slobody a duchovného rastu ľudským bytostiam, ale im dajú možnosť zvykať si na podmienky nového moderného otroctva. V úvode článku som uviedol, že americký publicista Armstrong v svojej knihe uviedol, že všetok ľud ide za Hitlerom. Aká je v tomto smere súvislosť s našou dobou ? Je mi jasné z bežného pozorovania, že proti globálnej diktatúre, ktorú v SR presadzuje vládna moc, nevzniklo žiadne zreteľa hodné ohnisko odporu. Ak by sme to mali zobrať všetko na základe iba faktov, tak globálnej diktatúre sa praktický podriaďuje naše obyvateľstvo bez problémov.

Ľudia veľmi rýchlo zabudli na Božie zákony, z ktorých sa odvíja ich prirodzenosť a zvykli si nosiť rúška ako peňaženku vo vrecku. Už niekoľko mesiacov sa poctivo dávajú testovať či podriaďovať výskumom, ktoré zaujímajú samotnú EÚ a rovnako aj petrochemický a farmaceutický Kartel. Ak som negatívny, mám konať tak, akoby som bol pozitívny. Ak som pozitívny, mám sa dostatočne izolovať od ostatných. Výsledok „klinického vyšetrenia“ z úrovne vládnej moci je jasný: máme sa dávať očkovať, prijímať vakcínu ako základ nášho budúceho zdravia. Už niekoľko mesiacov beží experiment s celoplošným testovaním a obrovskému počtu obyvateľstva to vôbec nevadí, hoci sa to dá porovnať s názorom, že ľudia slúžia globálnej moci ( Kartelom ) ako pokusné myši v laboratóriách. Globálna diktatúra sa presadzuje vo všetkých oblastiach života spoločnosti a obyvateľstvu to nevadí. Ešte aj komunálni politici zradili a verejne kolaborujú s diktatúrou, ktorú presadzuje vláda SR, vraj v záujme víťazstva nad „pandémiou“ koronavírusu. A tak možno, že aj v prípade SR je možné konštatovať, že všetok ľud ide za Matovičom. Vieme si reálne predstaviť dokedy dokážeme takýmto spôsobom žiť, ak sa ako obyvateľstvo nepostavíme na odpor proti globálnej diktatúre, ktorú s úspechom presadzuje Matovič a jeho psychopatický kolektív ?

Čo to znamená, keď sa tvrdí, že ľudia ide za Hitlerom alebo keď sa tvrdí, že ľudia idú za Matovičom ? Veď ak by to tak v skutočnosti nebolo, potom za Hitlera by ľudia v dave nadšene nedvíhali natiahnutú pravicu a nekričali by pozdrav „Heil Hitler !“ a v prípade Matoviča by absolútna väčšina mala ignorovať všetky prvky globálnej diktatúry či dobrovoľnú účasť na pokusoch – testovaniach, ktoré, mimochodom, sú v absolútnom rozpore s norimberským kodexom – súborom zásad medicínskej etiky pre experimenty na ľuďoch, ktorý vznikol ako dôsledok súdu s vojnovými zločincami na norimberskom súde po skončení druhej svetovej vojny. V oboch prípadoch by sa to mohlo brať tak, že samotný pozdrav a účasť na testovaní symbolizujú spolupatričnosť všetkých obyvateľov a ich jednotu s ich predstaveným – Hitlerom či Matovičom. A od tohto postoja je už iba krok k pochopeniu tvrdenia, že globálna diktatúra ( v Nemeckú fašistická ) sú potrebné pre ľud a v našej dobe hlavne kvôli zdraviu !

Takéto tvrdenia treba rezolútne zamietnuť. Žiadne „klinické vyšetrenia“ a ochranu zdravia a životov ľudí nie je možné založiť na totalitných praktikách, ktoré v súčasnosti majú podobu globálnej diktatúry a ktorú presadzuje vláda SR v jednote s NR SR a s podporou nadnárodných štruktúr globálnej moci, v našom európskom priestore na čele s Bruselom a Európskou úniou. Ukazuje sa, že petrochemický a farmaceutický Kartel obyvateľov národných štátov v rámci našej západnej civilizácie už skoro dostal na lopatky, pretože ich telá a myseľ sa každým dňom poddávajú praktikám globálnej diktatúry. Koľko času ostáva nám, občanom niekdajších demokratických právnych štátov, aby sme sa dokázali postaviť na odpor a zachrániť sa pred ZLOM, ktoré nás prenasleduje každú minútu a každý deň ? Nemôžeme čakať, že sa ZLO nad obyvateľstvom, nad ľuďmi zľutuje, pretože ZLO sa musí zákonnými a účinnými prostriedkami zlikvidovať, znefunkčniť.

Na záver si dovolím napísať jeden vtip, v ktorom sú zobrazené dve myši a ktoré sa zdajú, že sú chytrejšie, než mnohí ľudia. Pýta sa jedna myš druhej:

– Necháš sa očkovať proti Covid – 19 ?

Druhá myš odpovedá:

– Hrabe ti ? Veď ešte nemajú dokončené ani pokusy na ľuďoch !

Koniec záverečnej časti III.

Dušan Hirjak