S „vyšetrovateľmi“ ako Kotleba a Radačovský Kolíková zodpovednosti unikne. Kolíková sa správa ako posledná prériová hyena.

Už pri nominovaní Kotlebu do vyšetrovacej komisie vznikla pochybnosť, či bude mať schopnosti, ale hlavne záujem niečo vyšetriť. Kotleba je odsúdený Špecializovaným trestným súdom na vyše štvorročný nepodmienečný trest, ktorý môže zvrátiť už len Najvyšší súd. Vzhľadom na politické ovládnutie justície súčasnou vládou, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie v jeho kauze vie ovplyvniť ministerka spravodlivosti.

Už jeho prvé mediálne, príliš politické, proaktívne vyhlásenie, ako člena komisie potvrdzuje jeho úplnú nekompetentnosť, či rovno úmysel kryť Kolíkovú.

Kotleba totiž vyhlásil, že má celkom jasno v tom, že ten prvý incident z 9. decembra  sa ani len omylom nedá považovať za pokus o samovraždu, čím vyrobil pre Kolíkovú dokonale alibi.                       

Aj ja, tiež i doktor Čarnogurský, ako bývalí ministri spravodlivosti nezávisle na sebe sme skonštatovali, že zodpovednosť Kolikovej za Lučanského smrť spočíva v tom, že po prvom zistenom zranení neurobila všetky potrebné a možné opatrenia, aby Lučanský pokus, keď to bol iba pokus, o samovraždu nemohol zopakovať.           

Ako som po tragickej udalosti povedal, mali odstrániť železnú, poschodovú posteľ, alebo ako hovoril doktor Čarnogurský, mal dostať na celu spoluväzňa, aby sa riziko zopakovania možného pokusu eliminovalo.   

Sám som ako minister v niekoľkých takýchto prípadoch nariadil 24 hodinový monitoring väzňa.

Druhým „expertom“ tlačiacim sa do politickej komisie je europoslanec, Radačovský.          Ten vytiahne bombastické zistenie, že podľa papierov bol Lučanský v Banskej Bystrici a tak nemohol byt súčasne i v Ružomberku.                     

Vysvetlím o čo ide ľuďom, ktorí nerozumejú ako funguje väzenský systém vrátane „experta“ Radačovský. Ak vezie eskorta väzňa z Ústavu prešovského väzobného obvodu do Ružomberka, tam eskortu preberá najbližší regionálny Ústav väzby, v tomto prípade Banská Bystrica (lebo v Ružomberku je iba väznica, ale nie aj Ústav na výkon väzby). To ale neznamená že bol Lučanský fyzicky vo väznici Banskej Bystrici. Eskorta príslušníkov ZVJS Banská Bystrica ho v rámci pobytu v nemocnici v Ružomberku iba zápisnično-evidenčne prevzala bez fyzického umiestnenia do Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica. Radačovský len ukazuje, že vôbec nerozumie, čo má vyšetrovať a tak tára úplne nezmysly, čudujem sa preto rodine, že sa nechá zastupovať človekom, ktorý nemá ani šajnu, čo sa má vlastne vyšetriť a robí z toho celého len politiku.

Miesto toho aby ráznym spôsobom kládol zásadnú otázku – prečo bol Lučanský prevezený do nemocnice v Ružomberku a neostal v Prešove, kde je špičkovo vybavená nemocnica?

Iba odpoveď práve na túto otázku môže preukázať, že Kolíková niečo skrývala.

Nehodila sa na to lepšie práve nemocnica pod kontrolou ministra obrany Naďa, či Lipšicovho lekára?

 Ako bývalý minister spravodlivosti viem, že o takom prevoze nemohol rozhodnúť riaditeľ v Prešove, ale len dvaja ľudia. Generálny riaditeľ ZVJS, alebo ministerka spravodlivosti.

Po zraneniach mal byť totiž generál okamžite prevezený do najbližšej nemocnice, ktorou bola prešovská, vzdialená od väznice 200 metrov. Len po vyšetrení tam so záverom, že nie sú schopní mu poskytnúť potrebné a adekvátne vyšetrenie (o čom by, ale musela byť lekárska správa konkrétneho ošetrujúceho lekára s jeho podpisom a pečiatkou) mohol byť prevážaný do inej nemocnice.

O prevoze do Ružomberka nemohol rozhodnúť ošetrujúci lekár prešovskej civilnej nemocnice, ani prešovský riaditeľ väznice. Ale len Kolíková, alebo generálny riaditeľ Ivan.                           Ivan to zrejme nebol, lebo ten nemohol zariadiť prijatie nevojaka vo vojenskej nemocnici. To mohla iba Kolíková s Naďom, pod ktorého velenie spadá Ružomberská nemocnica.

Dôvod bol zrejme ten, aby sa na verejnosť nedostalo, že sa Lučanský možno pokúsil o samovraždu. Lučanský by to v takomto prípade potom pochopiteľne mohol popierať, keďže by mohol chcieť pokus zopakovať a tak by mohol  tvrdiť, že sa potkol a udrel sa hlavou o rám postele. Z Ružomberka bol prevezený do Trenčína, kde mu bol pridelený aj psychológ, ktorý sa prideľuje práve v takýchto situáciách. 

No a tu je podstata nezodpovedanej dilemy, ktorú treba vyšetriť.

Prečo Kolíková okamžite neurobila adekvátne a nutné opatrenia, aby sa samovražedný pokus nedal zopakovať?

Nesie preto za Lučanského smrť priamu zodpovednosť.

Miesto hľadania podstaty je však verejnosť rozptyľovaná nezmyslami typu Černák. Pritom Černák vo väznici v Prešove nebol. Eskorta ho priviezla z Leopoldova len ako svedka na súd do Prešova a po pojednávaní ho odviezli naspať navyše v úplne inom termíne, než v tom, v ktorom došlo k incidentom. Istý, pisateľ, Murín, tu dokonca v čase keď už to bolo známe, napísal blog o „krvavom súboji“ medzi Lučanským a Černákom. Ja na jeho mieste, po tejto hanbe, by som ako autor zmenil pseudonym. Ale možno sa dočkáme aj pokračovania „krvavého súboja, ale na jeho blogu“ tentoraz s Čubírkovou v hlavnej úlohe a valčekom na cesto. Veď ako spisovateľ krimi  literatúry je dobrý.

Podstata je v čom? Ak sa ukáže, že zranenia z 9. decembra vznikli pri neúspešnom pokuse o samovraždu, tak zodpovednosť za úspešný pokus je už bez najmenších pochybnosti na Kolíkovej, nie na Ivanovi, ktorý zrejme  na nátlak Kolíkovej musel odstúpiť.

A čo urobil Kotleba vo vyšetrovacej komisii ako prvé? No oznámil, že 9. decembra v žiadnom prípade nemohlo ísť o pokus o samovraždu.

A čo urobil Radačovský ako prvé? Miesto toho aby sa pýtal prečo bol Lučanský prevážaný do Ružomberka, zahmlieva tu s Banskou Bystricou a netrval na tom, že Žilinka, blízky priateľ Lipšica, nesmie byť v trestnoprávnej komisii vyšetrujúcej trestnoprávnu rovinu kauzy tragickej smrti generála, ale dokonca i jeho kroky aktívne chválil.  

Osobne sa nebudem  diviť, keď Kotleba nakoniec skončí s oslobodením a Radačovský bude bez mihnutia oka v budúcnosti kandidovať na europoslanca hoc aj ako nominant Kiskovej strany Za ľudí.

Aj vďaka ním sa Kolíková bez obáv v komediálnom seriáli RTVS arogantne vyjadruje k hodnote ľudského života Lučanského ako posledná prériová hyena.