Viem, že na blogu Hlavných správ sa to doslova hemží blogmi s politickým obsahom a veľmi zriedka sa tu objaví aj niečo iné, ale raz tu dal napríklad pán Kohút blog o kazašskom spevákovi Dimashovi Kudaibergenovi, vďaka ktorému som objavil absolútne fenomenálny talent svetových rozmerov, ktorého skladby počúvam dodnes, takže som si povedal, že sa s čitateľmi Hlavných správ podelím o smutnú správu, ktorú som sa dozvedel doslova len pred pár minútami.
Marko Hietala, ktorý bude mať o dva dni 55 rokov, bol členom fínskej skupiny Nightwish (symfonický metal) od roku 2001 a k jej tvorbe prispel hlavne ako basgitarista a spevák, no bolo možné vidieť ho hrať aj na gitare a takisto aj zložil niektoré skladby, prípadne sa na tvorbe podieľal. To, že ide o výraznú osobnosť, potvrdzuje, že bol zároveň lídrom vlastnej kapely Tarot.
Môj osobný pohľad na tohto hudobníka sa menil. Nightwish totiž kedysi hral istý typ skladieb, kde spevácky dominovala Tarja Turunenová a nebolo príliš počuť mužský hlas. S príchodom Marka do skupiny sa to zmenilo a veľmi mi ulahodil najmä album Century Child. Potom prišli tvrdšie albumy a musím povedať, že ukričaný a naštvaný Markov prejav mi nesedel a takisto bolo cítiť, že svojím vplyvom ťahal Nightwish k agresívnejšiemu metalu, ktorý zrovna nemusím.
Potom som sa však aj vďaka Dimashovi dostal na YouTube ku kanálom učiteľov spevu a hudby, ktorý okrem Dimasha analyzovali aj iné skupiny a medzi nimi aj Nightwish, a zostal som prekvapený, s akým veľkým obdivom a uznaním sa vyjadrovali na Markovu adresu aj v skladbách, ktoré som ja nemusel. Vtedy som si uvedomil, že nie je jednoduché vyprodukovať emóciu, ktorú vo mne Marko vyvolával, že je to niečo mimoriadne, čo si zaslúži pozornosť a dostať sa na úroveň, na ktorej je, znamenalo veľmi veľa tvrdej práce. Zároveň Marko spieva často popri ekvilibristickej hre na nástroj, čo ešte zvyšuje náročnosť jeho výkonu. Najväčšie uznanie však učitelia spevu prejavili, keď komentovali skladbu The Islander z koncertu v Tampere v roku 2015 v tom zmysle, že musíte byť skutočne dobrí, keď vám backup robí v súčasnosti asi najverzatílnejšia (a možno aj celkovo najlepšia) speváčka na svete Floor Jansenová. Po týchto analýzach som si začal viac všímať Markove vystúpenia a prestal som ich brať ako samozrejmé, začal som ho oveľa viac uznávať ako hudobníka aj speváka. O to viac ma šokovala dnešná správa.
Čo konkrétne Marko uviedol ako dôvody svojho odchodu? Je to hlavne jeho znechutenie z toho, ako funguje hudobný biznis, ako sa rozdeľujú odmeny a že „dividendy má dokonca aj Blízky Východ. Zjavne niektoré teokracie dokážu brať peniaze z hudby, za ktorú by ste prišli o hlavu, prípadne by ste boli uväznení, ak by ste sa nesprávali ako pokrytci.“ Zároveň hľadá nové dôvody a inšpirácie pre hudbu. Hovorí, že je o ňom známe, že má chronickú depresiu a v súčasnosti má pocit, že je nebezpečné preňho a aj pre ľudí okolo neho, aby pokračoval v hudobnej brandži. Nemáme sa však oňho strachovať, má dvoch synov, manželku, zvyšok rodiny, priateľov, psa a veľa lásky. Hovorí tiež, že jeho odchod podľa všetkého nebude definitívny a za odchodom netreba hľadať konšpirácie a určite neviniť Tuomasa (mozog kapely) či niekoho iného z Nightwishu.
V marci má skupina odohrať virtuálny koncert cez internet a podľa dodatočného vyjadrenia ho Nightwish odohrá už s náhradným basgitaristom, čo je veľká škoda. Som totiž zvedavý, ako sa podarí nahradiť hlavne Markov špecifický spevácky výkon. Latka je vysoko. Ale do marca je ďaleko a možno sa kapele podarí ďalší husársky kúsok, keď zohnali Floor Jansenovú schopnú za 48 hodín naučiť sa spievať všetky piesne setlistu na koncert v Amerike.
Na záver ako krátku pripomienku a na rozlúčku s výraznou osobnosťou prikladám link na spomínanú skladbu The Islander: https://www.youtube.com/watch?v=Zo8ncK_5kzc